nepríde.
V podstate viem toto obdobie zvládnuť a nenadávam na dodávateľa tepla, ktorý inú možnosť nemá. Viem prežiť aj studenú sprchu, zohriať si vodu na sporáku, len to chce trochu zaťať zuby a o niečo dlhšie to trvá. Zakaždým ma však desí predstava, že musím nastúpiť do autobusu plného ľudí. Vtedy si vždy uvedomím, že odstávku aj riadne cítiť. A vôbec nie príjemne. Pritom máme za sebou iba jeden deň bez teplej vody a na teplomeri nad tridsať stupňov.
Ráno, pred odchodom do práce, som si povedala, že možno to nebude až také zlé a nemôžem byť taká citlivka. Nejako to snáď vydržím. Spočiatku to síce vyzeralo tak, že sme si zobrali k srdcu nedávno publikované alarmujúce čísla o veľmi nízkej spotrebe vody, ale iba dovtedy, kým sa ku mne nepostavil vcelku príťažlivý mladý muž. Sorry, ale rýchlo som zmenila názor a začala som premýšľať o tom, čo bude popoludní a zajtra po sparnom dni. Spotené telá a prepotené tričká neprehluší žiaden parfum. To sa jednoducho treba umyť a oblečenie vyprať.
Teraz nás odstavili teplári iba na tri dni, ale čaká nás aj týždňový deficit teplej vody. Pevne verím, že práve v tom čase budem mať dovolenku a nebudem odkázaná na MHD, pretože, žiaľ, v týchto dopravných prostriedkoch nie sú namontované detektory vôní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
