KOŠICE. Počet ľudí na maródke je v Košiciach najvyšší za posledné štyri roky. Priemerná ročná miera pracovnej neschopnosti rastie v krajskom meste od roku 2007. Vyplýva to z údajov košickej pobočky Sociálnej poisťovne.
Kým za rok 2007 bolo priemerné percento práceneschopnosti 2,44, v minulom roku stúplo na 3,43. Zároveň sa zvyšuje aj denný stav ľudí vypísaných svojimi ošetrujúcimi lekármi. V roku 2008 maródovalo v Košiciach denne v priemere 3 114 osôb, v roku 2010 to bolo 3 612.
Čísla za posledné mesiace nenaznačujú, že by sa tento trend mal zmeniť. V marci bol podiel ľudí na nemocenskej k pracujúcemu obyvateľstvu 3,78, v apríli vzrástol na 3,94. Znamená to, že v Košiciach je z tisíc pracujúcich zhruba 40 na maródke.
Maródka pred aj po prepustení
Za tento vývoj môže nárast počtu ľudí bez práce, ktorý priniesla kríza. Podľa Jany Hrabkovej z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne sa spomalenie hospodárskeho rastu a zvýšená miera evidovanej nezamestnanosti prejavili od roku 2009 poklesom zaregistrovaných nemocensky poistených osôb, teda pracujúcich.
„Na druhej strane veľký počet poistencov, ktorým hrozila strata zamestnania, alebo sa stali nezamestnanými, sa snažili riešiť svoju sociálnu situáciu prostredníctvom inštitútu dočasne pracovnej neschopnosti,“ hovorí.
Naráža na to, že zamestnancovi na maródke nemôže dať zamestnávateľ výpoveď, a tak sa mnohí pred chystaným prepúšťaním dajú vypísať lekárom.
Zneužíva sa aj takzvaná ochranná lehota po ukončení pracovného pomeru. Trvá sedem dní a ak počas nej bývalý zamestnanec zostane dočasne PN, má nárok na nemocenskú dávku, ktoré je často vyšia ako podpora. Po ukončení maródky dostáva aj podporu v nezamestnanosti.
PN nezamestnaného zbaví povinností
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti spája rastúcu práceneschopnosť s nezamestnanosťou iným spôsobom. Podľa neho nezamestnaní môžu maródku zneužívať aj na to, aby sa vyhli niektorým povinnostiam, ktoré majú, ak sú evidovaní na úrade práce.
Ak nezamestnaný donesie potvrdenie od lekára, nemusí sa pravidelne hlásiť na úrade, dokazovať, že si hľadá prácu ani chodiť na rekvalifikačné kurzy či aktivačné práce. „Práceneschopný nezamestnaný má rovnaké práva, ale žiadne povinnosti,“ hovorí Páleník.
Súčasne so zvyšujúcou sa práceneschopnosťou sa predlžuje aj čas, ktorí ľudia v Košiciach trávia na maródke. V roku 2006 trvala jedna PN priemerne necelých 34 dní, v minulom roku už vyše 42 dní. K tohtoročnému aprílu to už bolo viac ako 51 dní.
Výdavky na nemocenské
Sociálna poisťovňa predpokladá, že aj tento trend spôsobujú ľudia bez práce. „Začali si liečiť aj svoje chronické ochorenia, na ktoré počas zamestnania nemali dostatok času,“ povedala Hrabková.
Vyššia a dlhšia práceneschopnosť znamená pre Sociálnu poisťovňu viac výdavkov na všetky nemocenské dávky. Kým v roku 2005 košická pobočka vyplatila z fondu nemocenské poistenia necelých 263–tisíc korún, vlani v ňom musela nájsť vyše 19–tisíc eur (takmer 643 tisíc korún).
Sociálna poisťovňa hlása intenzívnejšiu kontrolu ľudí na maródke. V Košiciach má na to jedného zamestnanca.
KOŠICE. „V nemocenskom poistení prijme opatrenia na zníženie zneužívania systému a zavedie dôslednejšiu kontrolu liečebného režimu poistencov,“ píše vláda v programovom vyhlásení. „Keďže narástla miera pracovnej neschopnosti, v súčasnosti je kontrolná činnosť zintenzívnená,“ tvrdí aj Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne.
Údaje košickej pobočky však ukazujú, že finančný efekt kontrol klesá. V roku 2010 zamestnanci poisťovne navštívili doma 4 279 práceneschopných a príslušné oddelenie následne stoplo nemocenské v deviatich prípadoch. Rok predtým zistili 22 porušení liečebného režimu s týmto následkom. V tomto roku vydala pobočka zatiaľ jedno rozhodnutie o strate nároku na nemocenskú.
Jedna kontrolórka v meste
Od začiatku roka v celých Košiciach kontroluje práceneschopných jedna zamestnankyňa. Pred zhruba desiatimi rokmi mali rovnakú pracovnú náplň štyri úradníčky pobočky.
Postupne odišli do dôchodku a nikto ich nenahradil. Zo štyroch na dvoch sa znížil aj počet pracovníčok, ktoré majú na starosti evidenciu péeniek.
Sociálna poisťovňa preveruje aj ošetrujúcich lekárov, či vypisujú maródky odôvodnene. „Posudkoví lekári kontrolujú odbornú úroveň posudzovania spôsobilosti na prácu aj diagnostický a liečebný proces vo vzťahu k dĺžke PN,“ povedala Hrabková.
O potrebe väčšieho tlaku na lekárov hovorí i Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. „Pri rozhodovaní o PN si robia, čo chcú. To je ale súčasť širšieho problému systému zdravotníctva a farmabiznisu,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
