Spisovatelia, manželia Feldekovci, vďaka tomu strávili v metropole východu niekoľko dní, počas ktorých si užili najmä stretnutia s detským čitateľom. Minulý týždeň sme priniesli rozhovor s Oľgou Feldekovou, dnes je na rade jej manžel Ľubomír.
Ľ. Felkdek je slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ. Pochádza z úradníckej rodiny a študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Už počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, odkiaľ musel v októbri 1958 odísť v súvislosti s politickou perzekúciou otca. V rokoch 1961 až 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní a v rokoch 1973-1986 vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie a súčasne dramaturgom divadla Nová scéna v Bratislave. V roku 1989 protestoval proti uväzneniu Václava Havla, podpísal politický manifest Několik vět a v novembri sa podieľal na založení hnutia Verejnosť proti násiliu. Od roku 1990 bol vedúcim redaktorom kultúrnej prílohy Ahoj, Európa denníka Verejnosť.
Vyrastal na slovenských rozprávkach od Pavla Dobšinského. „Slovenské rozprávky sú najlepšie na svete. My sme totiž rozprávková veľmoc," myslí si Ľ. Feldek. "Rozprávka má u Slovákov výnimočné postavenie. Keď nám po rozpade Veľkomoravskej ríše ako národu hrozil zánik a na polstoročie sme sa takpovediac strácali z mapy, prežili sme len vďaka tomu, že naši predkovia si z generácie na generáciu odovzdávali rozprávky a piesne. To nám ako národu pomohlo prežiť, bez toho by sme zanikli. Preto si treba uvedomiť, že pre nás je rozprávka oveľa viac ako len niečo, čo sa rozpráva deťom na dobrú noc. Pre slovenského čitateľa musí byť rozprávka zosobnením toho, že sme ako národ prežili napriek tomu, že podmienky sme na to nemali."
K rozprávke má preto úplne iný vzťah ako "obyčajný smrteľník". „Jednak mám k rozprávkam iný vzťah preto, že som Slovák a toto všetko, čo som spomínal, si plne uvedomujem. Takže môj pohľad na rozprávku je iný, ako u čitateľa kdekoľvek inde na svete. No a druhá vec, že sa na ňu pozerám z profesionálneho hľadiska. Nevnímam ju preto ako fantáziu, ktorú rozprávajú rodičia deťom, lebo rozprávka bola pôvodne určená dospelým. Ňou si vysvetľovali prírodné javy skôr, ako im pomohla veda a podobne."
Motiváciou pre to, aby sa on sám pustil do tvorby pre deti, boli samozrejme aj jeho vlastné deti. „Dostal som sa k tomu však už skôr. Chcela to náhoda, že som už počas vysokej školy bol redaktorom vydavateľstva Mladé letá. Síce to trvalo len rok, ale to stačilo na to, aby som sa začal venovať tvorbe pre deti. No a samozrejme neskôr boli inšpiráciou moje vlastné deti. Treba si však uvedomiť, v akom období som vstupoval do literatúry. V tom čase zúril na Slovensku a v celom socialistickom tábore socialistický realizmus, ktorý potláčal fantáziu, tvorivosť, vlastné myslenie. Všade sa hľadal triedny nepriateľ, samozrejme, že aj v rozprávkach..."
Tie vychádzali v oklieštenej forme. "Vo vydavateľstve sa ostošesť vyškrtávala z každej rozprávky čo i len zmienka o Bohu. Upravovali sa tak, aby sa v nich potlačila povera, poverčivosť, lebo to všetko sa považovalo za prejav tmárstva. Dnes, keď si na to človek spomenie, znie to až neuveriteľne, aké hlúposti sa popáchali na rozprávkach... Našťastie, po Stalinovej smrti nastalo uvoľnenie. To, čo sa dialo v ľudských hlavách - vedomie návratu voľnosti a k tvorivosti - sa dostalo aj do literatúry a aj do literatúry pre deti. Na druhej strane, kto povedal, že rozprávky sú literatúra pre deti? Nikdy neboli určené len pre ne a ja sám hovorím, že píšem rozprávky pre deti od jedného do sto rokov," smeje sa.
Na svojom konte má Ľ. Feldek 17 kníh poézie, 10 kníh prózy pre deti a napísal aj 10 rozhlasových hier pre najmenších. Medzi najznámejšie zrejme patria Zelená kniha rozprávok a Modrá kniha rozprávok. „Ilustroval ich Albín Brunovský a spolu sme chceli vydať aj Čiernobielu knihu rozprávok. Bohužiaľ, už sme to nestihli, lebo Albín zomrel, ale jeho syn si na to spomenul a vybral pár grafík, ktoré boli tvorené bez toho, aby boli na niečo konkrétne určené. No ja som k nim napísal rozprávky. Čo nevidieť by mala kniha vyjsť," dodal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
