Chodil som pred jej nasledujúcim zápasom s Ruskou Šarapovovou po redakcii a vyhlasoval, že určite prehrá a treba si na jej prehru staviť.
Rovnako, ako keď Daniela Hantuchová nedávno na Roland Garros tiež „vykončila“ Wozniacku, okamžite v ďalšom kole s Ruskou Kuznecovovou „ligla kefu“. Aj to som tipoval. Po veľkom triumfe Slovenky hneď prichádza preplesk po ešte rozkekešenej tvári našej švárnej tenistky.
Dodnes si pamätám, ako Cibulková v roku 2009 v Toronte proti Ruske Klejbanovej najprv nevyužila 7 (!) mečbalov a nakoniec prehrala. Zato Češka Kvitová vlani vo Wimbledone napriek 5 mečbalom Estónky Kanepiovej zvíťazila, a to vyhrala aj gemy, keď urobila tri dvojchyby. „To už je na mňa príliš. Asi ma chce zabiť. To je ženský tenis,“ komentoval vtedy Kvitovej kouč. Podobných prípadov je veľa. Bežne jedna hráčka vedie napríklad 1:0 na sety a v druhom 5:2, ale prehrá. Vlastne možno práve preto prehrá. Keď hráčka, najmä slovenská, jasne vedie a má veľa mečbalov, asi sa to zle skončí.
Nemám nič proti ženskému tenisu ani našim babám. Fandím im. Na Dominiku, Danielu i iné sa kuká dobre, hoci sem-tam jačia, vzdychajú, erdžia, kvičia. Akurát na to, čo občas vystrájajú, keď im čo len frnk jedinej loptičky vychýli psychiku a tá je hneď v čudu, sa dívať nedá. A pochopiť už vôbec. Logika ženského tenisu je mužskými zmyslami neuchopiteľná. Nedá sa asi uchopiť, čo neexistuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
