Manželka s čoskoro dvojročnou dcérkou Bori a päťročným synom Kendem totiž momentálne žijú v Budapešti, zatiaľ čo on chodí do metropoly východu na týždňovky.
„Musíme to čo najskôr vyriešiť. V Budapešti bývame už osem rokov. Takto oddelene však žiť nechceme. Viera a nádej sú mi v tomto veľkými pomocníkmi, lebo deti mi strašne chýbajú. Telefonujeme si, skypujeme, robíme, čo sa dá, no nestačí to,“ prezradil nám 36-ročný divadelník, ktorý sa nás najprv pokúšal presvedčiť, že nemá žiadne výnimočné hobby.
„Veľmi rád trávim čas s deťmi, chodievam do prírody, čítam a stretávam sa s priateľmi.“
Zastrája sa, že opäť začne športovať
My sme však zistili, že kedysi „koketoval“ s čímsi veľmi zaujímavým. „Bol som zápasník grécko-rímskeho štýlu. Nič mimoriadne, no v zápasení som mal menšie úspechy. Mne sa to veľmi páčilo, bol som piaty či šiesty na celoslovenských súťažiach, počas strednej školy som však prestal. Na ušiach však toto moje obdobie veľmi nevidno,“ zasmial sa a zároveň sa na túto skutočnosť posťažoval.
„Podľa lekára som mal totiž šťastie, že mám uši veľmi jemné a tenké, takže sa nezlomili ako u ostatných. Ja som to však veľmi ľutoval, lebo som chcel vyzerať ako oni... Teraz by to už asi bolo zvláštne, keby som tu takto sedel ako riaditeľ.“
Zlomiť si uši sa mu teda nepodarilo, no inak dal svojim kostiam zabrať viac ako dosť. „Sadru som mal dokopy 13-krát. Nielen kvôli zápaseniu. Rôzne veci som vystrájal. Robil som všetko, čo sa dalo a rodičia zo mňa mali radosť. Naposledy ešte na VŠMU, no odvtedy sa správam slušne.“
Blízko mal aj k plávaniu, no priznáva, že šport riadne zanedbal. „Rytmus sa prelomil, posledné roky som strávil kade-tade. Snáď teraz už budem mať zase možnosť robiť niečo pre svoje zdravie. Už veru musím. Čítam rôzne knihy o vedení a vo všetkých je posledná kapitola venovaná dôležitosti športu.“
Beletriu zásadne nečíta
Keď už spomína čítanie, vysvetľuje, že beletriu by sme uňho hľadali márne.
„Najradšej čítam divadelnú literatúru, práca je totiž mojím hobby. Čítam teda hry, záležitosti okolo divadla a veľmi rád mám aj filozofiu náboženstiev. Značne mi to potom pomáha rozlúštiť duše, o ktorých sa pojednáva v divadelných hrách.“
Z odľahčenejších kníh rád siahne po tituloch riešiacich spoločenskú či politickú situáciu, prípadne sociológiu.“
Nezjedol by guláš z byvolých očí
Manželka Józsefa Czajlika je kostýmovou výtvarníčkou. Zoznámili sa v Budapešti. Okrem divadla však miluje aj dobrý film, na ktorý ho často ťahá do kina.
„Chodievam s ňou, no vlastne by som povedal, že sa skôr obetujem. Niekedy je to celkom fajn, inokedy to len pretrpím.“
Čo sa však týka varenia, v tejto oblasti si maximálne rozumejú. Obaja kuchtia mimoriadne radi.
„Varíme si rôzne špeciality. Palacinky síce deťom upiecť neviem, to nechávam na manželku, ale rôzne mäská a šalátiky uvarím rád. Navyše je manželkin otec, teda svokor, veľký gurmán. Veľmi rád je a má vycibrený vkus na jedlo, takže chodíme kade-tade chutnať rôzne špeciality. Varíme však aj doma. Zjem rád úplne hocičo,“ snažil sa nás presvedčiť vyštudovaný režisér, no napokon mu predsa len napadol pokrm, na ktorý by sa nedal nahovoriť. „Nezjedol by som snáď len guláš z očí byvolov, ktorý varia v Mongolsku... Síce k tomu pijú nejaký alkohol... Možno po pár pohárikoch by to šlo.“
Stopercentný mäsožravec
Ak by to záležalo len na ňom, priklonil by sa, ako vraví, na hrubšiu stranu a napchával by sa hlavne mäsom. „Mám rád fajné veci, veď sa na mňa pozrite... Keďže sme však rodina, snažíme sa stravovať zdravšie,“ zakončil nový riaditeľ maďarského divadla, ktorý je aj vášnivým cestovateľom.
„Európu som pochodil celú a najďalej som bol vo Vietname. Veľmi rád cestujem. Toto leto je však špeciálne, keďže som len teraz nastúpil do funkcie a neviem, koľko budem mať na túto moju záľubu času...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
