KOŠICE. S týmto konštatovaním, vzhľadom na nedávne zmeny, je možné bez problémov súhlasiť. A, pri všetkej úcte, je skutočne otázne, čo prinesie ďalšie obdobie.
Vrchol sezóny
Ólafur Arnalds o tejto situácii našťastie nemal poňatie. Ak kolega písal o minuloročnom koncerte Laibachu, že si ním tím EHMK nastavil latku vysoko, tak pozvaním Ólafura Arnaldsa ju ešte o chlp prekonal.
Islandskí virtuózi totiž predviedli okúzľujúci konglomerát ambientnej a vážnej hudby s presahmi do minimalizmu, ktorý sa až na pár slabších miest nebezpečne dotýkal hraníc dokonalosti.
Ak Laibach dokázal zaujať deklamáciami, svetelnou šou a industriálnym náporom, klavirista Arnalds podobné efekty nepotreboval.
Pobosorovať publiku dokázal so sláčikovým kvartetom, hráčom na syntetizátor a svojím talentom od Boha. Šestka si vystačila s decentnými žiarovkami a bez jedinej hlásky ovládla takmer nedýchajúcu masu divákov, ktorí na zvláštny zážitok určite nezabudnú. Islanďan pomedzi skladby odľahčoval vážnu atmosféru dialógmi s publikom, no v ten večer komunikoval najmä s vesmírom.
Zvíťazila hudba
Iste, Arnalds zahral aj na efekt, štekliac trpezlivosť fanúšikov. Najžiarivejšie motívy si hudobníci museli zopakovať.
Zvyšok, podobný melanchólii z najtajnejších hlbín duše, prezradil, že najväčšia sila tkvie tam, kam ľudské oko nemá šancu nahliadnuť. V niektorých chvíľach nadobudol koncert charakter očistného rituálu a fantázia divákov pracovala v zvýšených obrátkach. Ich hlasné prejavy nadšenia svedčili o mnohom.
Nádhera islandskej hudby definitívne podčiarkla skutočnosť, že aj v takom megaprojekte, akým je košický Interface, musí ísť v prvom rade len a len o umenie a personálna politika, kompetenčné spory a iné žabomyšie vojny v ňom miesto jednoducho nesmú mať. Darmo, umenie sa nedá oklamať a jeho výpoveď je vždy a všade pravdivá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
