lá diaspóra. Z 13 miliónov je ich najviac v USA (6 miliónov), na druhom mieste je ich krajina Izrael (3 a pol mil.) a približne toľko sa ich nájde aj v Európe. Napriek roztrúsenosti ani po dvoch tisícročiach neprišli o svoje tradície a kolorit. Ako najhúževnatejší národ neasimilovali a ako náboženstvo (judaizmus) nekonvertovali. Dokonca prežili jedno z najväčších vyhladzovaní rás - holokaust. Preto i pre ich humor, hudbu, šikovnosť a kadečo iné ich môžeme obdivovať aj v Košiciach.
Začiatkom predminulého storočia by sa to priamo v meste nedalo, lebo vnútri za mestskými hradbami nesmel bývať žiaden Žid, a tak len cez deň dochádzali „na otočku" z okolitých dedín. Že sa v Košiciach potrebovali aj niekde najesť (a nie hocijakej, ale kóšer stravy), to pochopila a na tom podnikateľský zámer postavila pani Rothová (1790 - 1877), ktorej hostinec odvtedy (1814) stával na Zvonárskej ulici.
Od roku 1840 dostali Židia povolenie usadiť sa aj v meste. Práve sa všeobecne prichádzalo na to, že hradby už sú nanič, preto ich búrali. Mesto takto mohlo expandovať a Židia si mohli stavať domy na Zvonárskej ulici, ktorá je zakrivená, lebo vlastne skopírovala hradbový múr. Odvtedy niektorí volajú časť medzi Zvonárskou a Krmanovou ulicou aj getom. Medzi prvými sa tam prisťahoval, aby nemusel dochádzať z neďalekých Rozhanoviec, Herman Horovitz (1811 - 1879), podnikateľ s vínom. Svoj sklad mal aj vo Varšave a víno vyvážal do Anglicka, Ruska aj Indie. Jeho obchod bol aj na uliciach, ktoré sa teraz volajú Ludmanská a potom Alžbetina. Keď prišiel do Košíc, počet židovských obyvateľov začal rapídne stúpať, veď on sám mal 13 detí a aj jednu manželku.
V rodiacom sa gete si Židia údajne najprv prebudovali bývalú sýpku na Zvonárskej ulici na prvú modlitebňu (1840). Potom postavili najstaršiu košickú synagógu na dnešnej Moyzesovej ulici tak, že jej stred bol na ľavom prednom rohu terajšieho Domu umenia (1867). Tá však už je zbúraná. Neskôr (1881) na Zvonárskej postavili už súčasnú synagógu, ale menšiu. Keďže počet židovských obyvateľov rýchlo narastal, raz-dva bola malá. Rozšíril ju (1899) Ján Balogh (1862-1923), ktorý projektoval napríklad aj nemocnicu na Rastislavovej ulici.
Okolo synagógy na Zvonárskej vznikol na prelome storočí dvor a na ňom všetko, čo Židom k židovstvu treba. Byt šocheta s predajňou, ktorý rituálne pripravoval kóšer mäso (je na Zvonárskej naľavo od synagógy). Modlitebňa za bytom šocheta, byt pre rabína, mikve - židovský rituálny kúpeľ. Ten je veľmi vzácny, lebo je zrejme najstarší zachovaný na Slovensku. Do mikve sa dá pozrieť dodnes, aby sme zbadali, že je v ňom stále číra voda, umelecké zábradlia a krásne kachličky. Ženy sa tam očisťovali pred svadbou a po každej menštruácii, lebo vtedy sa považujú za nečisté. Muži zasa v piatok pred zotmením, aby boli čistí na šabat. Mikve bolo tak šikovne vymyslené, že má vedľa aj menšiu časť na očisťovanie riadu, aby sa ten náhodou nerozbil v pravej časti, kam chodievali ľudia, a neporanil ich. Vo dvore je ešte aj židovská kóšer reštaurácia, do ktorej mohli ešte pred pár rokmi chodievať aj gójovia, čo sú pre Židov Nežidia.
Aby bolo v reštaurácii kóšer mäso, o to sa už dlho nestará šochet, čo mal byt tiež vo dvore, ale jeden až z Budapešti, ktorý prichádza raz za štvrť roka. To preto, že má na starosti celú strednú Európu, pričom pripravuje mäso podľa zložitých pravidiel. Napríklad to mäso nesmie byť z ošípaných. Musí byť rozrezané jedným rezom, majú sa pritom odriekavať na to určené modlitby, má byť odkrvené a nesmú sa miešať mäsové výrobky s mliečnymi. Ani riady sa na to nemajú používať tie isté. Mimochodom, súčasný košický rabín Jossi Steiner bol tiež šochetom.
Vo dvore je ešte kancelária židovskej náboženskej obce, klub seniorov a pod bytom rabína aj nové mikve, ktoré síce nie je také pekné, ale používa sa. Tiež je tu pobočka organizácie tých, ktorých v období holokaustu ukryli, preto sa volá Hidden child.
Synagógy, mikve, modlitebňu a ďalšie židovské pamiatky vám priamo na mieste radi ukážu sprievodcovia Potuliek mestom Košice už túto nedeľu. K tomu pridajú príbehy, ktoré vás vrátia v čase do obdobia, keď každý 5. Košičan bol Žid. Potulky s Milanom Kolcunom sa začínajú o 9.00, 10.30, 12.00, 14.00, 15.30, 17.00 (17.00 po slovensko-anglicky). So Zoltánom Balassom sa začínajú prehliadky o 11.00 po slovensky a 16.00 po maďarsky. S Betkou Czimovou o 14.30 po slovensky a o 16.00 po maďarsky. Začiatok je zakaždým pred Štátnou vedeckou knižnicou (Hlavná č. 10). Omnoho viac informácií je na www.potulka.sk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
