kombinácii s dažďom napokon postarali o zrušenie piatich plánovaných letov a smutné boli aj detváky a ich rodičia, pretože organizátori z košického ADS Ballooning museli odrieknuť aj atraktívne nočné nafukovanie balónov, Košičania si nebo plné pestrofarebných balónov mohli vychutnať aspoň dvakrát.

Podľa riaditeľky fiesty Ingrid Blichovej sa v Košiciach zišla veľmi dobrá zostava pilotov. Jedným z nich bol Rumun John Istrate z John Balon Sky Teamu. Ten sa balónovému lietaniu venuje už 13 rokov a vôbec prvý let absolvoval v roku 1998. Doteraz má na konte 165 letových hodín, pričom najviac si zalietal posledné tri roky, keď vo vzduchu strávil okolo 100 hodín.

"Momentálne lietam viac aj preto, že posledné mesiace už ako šéf firmy riadim vlastný balón, a tak sa tomu môžem venovať častejšie," povedal nám John. "Ale stále to nie je tak často akoby som chcel, lebo dopyt po lietaní nie je v našej krajine zatiaľ taký veľký ako v západnej Európe. Predtým som pracoval pre jednu firmu, no rozhodol som sa s tým skončiť a začal som budovať vlastnú spoločnosť. Lietam teraz pre potešenie aj vlastný biznis. Momentálne na tom nie som veľmi ziskový, skôr naopak, ale verím, že to má veľký potenciál. Veľké nádeje vkladám do budúceho roku, keď sa oživí ekonomika, pôjde hore aj náš biznis."

Pre rumunského pilota je alfou a omegou bezpečnosť pasažierov. Považuje sa za veľmi opatrného pilota, ktorý sa snaží minimalizovať akékoľvek problémy, a preto berie niekedy do úvahy aj katastrofické scenáre. Jeho túžbou je, aby všetci spolucestujúci mali pocit absolútneho bezpečia od nástupu do koša až po hladké pristátie na zemi. Možno aj preto zatiaľ jeho pasažieri nikdy nezažili žiadne tvrdé pristátie, či nebodaj niečo horšie. Už párkrát sa mu stalo, že musel odvolať let.

„Na jednej akcii v Bukurešti som mal pilotovať balón s americkým veľvyslancom v Rumunsku a vojenským pridelencom Veľkej Británie," spomína. "Tesne pred odletom som im povedal, nech sa nehnevajú, ale nemôžeme letieť kvôli počasiu. Môj vtedajší šéf a ďalší ľudia do mňa hustili, že musím odletieť, lebo ide o významných ľudí a čo si potom budú myslieť o našej krajine, keď už to mali sľúbené. Našťastie obaja pochopili, že je to hlavne kvôli nim. Keď sa počasie neskôr zhoršilo, prišiel za mnou americký veľvyslanec a povedal mi, že som dobrý pilot, ktorý sa nenechá zastrašiť. Podal mi ruku a venoval fľašu kvalitnej whisky. Ale keď už ide o nejaké obavy, viac sa bojím, keď letím v lietadle ako keď pilotujem svoj balón. V lietadle som totiž len ako bežný cestujúci a neviem, čo robí posádka. No v balóne som sám sebe pánom a len odo mňa záleží, aký bude ten let."

John si pochvaľuje, že balónové lietanie pozitívne utužuje jeho rodinu. Manželka, 8-ročná dcéra aj 6-ročný syn ho nasledujú na balónové fiesty vždy, keď sa to dá. Nedávno boli spolu v maďarskom Kiskörösi, po košickej fieste plánujú ísť cez prázdniny do francúzskeho L'Orientu a ukrajinského Dnepropetrovska. V Košiciach kvôli pracovným povinnostiam manželky síce ona i deti chýbali, no o rok by chcel, aby do metropoly východu dorazila celá rodinka. „Moje zážitky z Košíc sú veľmi pozitívne a hoci som tu prvý raz, verím, že nie posledný. Predtým som poznal pár ľudí z košického Balónového klubu, a keď mi dali ponuku zúčastniť sa fiesty, ani chvíľu som neváhal. Fakt škoda, že sme nemohli absolvovať viac letov, no zažil som aj fiesty, kde sa neletelo vôbec. Na druhej strane je pozitívne, že sme sa aspoň bližšie zoznámili s ostatnými pilotmi a mohli sme Košice a ich okolie spoznať aj zdola. Každému budem odporúčať návštevu vášho mesta a usilovať sa, aby sem z Rumunska mohol prísť aj niekto ďalší. Košice sú nádherné miesto a aj ľudia na mňa pôsobia veľmi pozitívne."

Rodák z Bukurešti začal nedávno na prelome septembra a októbra organizovať aj vlastnú balónovú fiestu v provincii Maramureš neďaleko ukrajinských hraníc. Málokto by veril s akými obmedzeniami musí rátať, ak tam chcú vôbec vzlietnuť do vzduchu. „Letieť na Ukrajinu sa síce dá, ale mohol by to byť zároveň aj posledný let v kariére. Záležalo by to od toho, ako dobre by sme sa modlili... Keď vietor fúka smerom na sever, musíme zrušiť všetky lety, lebo tam je zakázané letieť. Našťastie ale častejšie veje zo západu alebo na východu, v opačnom prípade by sme museli zrušiť celú fiestu. A keby sa vietor náhle otočil a prešli by sme aj cez hraničnú rieku Tisa, mohli by sme sa už len modliť, aby nás nezostrelili ukrajinskí pohraničníci," usmieva sa.

Okrem singapúrskej posádky, ktorá prišla aj s logom ich národnej turistickej agentúry na balóne propagovať do Košíc svoju krajinu, bol najvzdialenejším účastníkom balónovej fiesty 37-ročný Belgičan Koen Audenaert. Pochádza z belgického historického mesta Gent a v ňom má sídlo i jeho firma Ballonvaren, ktorej je šéfom. Lietaniu sa venuje už 21 rokov, prvýkrát „šoféroval" ešte ako tínedžer, keď mal 16. „U nás sa dá získať licencia pilota už v 16-tich, čo je o dva roky skôr ako vodičský preukaz. Keď sa to stalo, bol som asi najmladším pilotom v Belgicku, no v súčasnosti mám aj v tomto veku nasledovníkov. Dá sa povedať, že ešte som nikdy nerobil nič iné ako balónového pilota. Prvé dva roky počas školy som to bral ako hobby, v dospelosti som už lietal ´iba´ profesionálne. Rodičom sa to síce veľmi nepáčilo a chceli, aby som mal aspoň nejaký ´papier´, keď mi to nebude vynášať. Tak som vyštudoval marketing a využívam to aj vo firme."

Po získaní diplomu sa Koen rozhodol zostať pri svojom koníčku. Najviac sa mu páči, že vďaka lietaniu môže každý deň spraviť ľudí šťastnými. Šťastným sa cíti aj on, lebo jeho práca je preňho najkrajším relaxom. „Robím to, čo ma baví a zabezpečuje mi to veľmi slušné živobytie. Škoda, že na Slovensku to zatiaľ tak nemôže byť, no myslím, že ten čas raz príde. V ponímaní lietania je veľký rozdiel medzi vami a západnom Európou. Situácia na Slovensku je asi taká, ako bola u nás pred 20 rokmi, keď sa začínalo vo väčšej miere s lietaním. Videl som to aj na svojom biznise. Najprv sme mali malé balóny pre maximálne 4 - 5 ľudí. Dopyt po letoch sa však zvýšil tak, že sme museli dokúpiť ďalšie balóny. Najväčší má kapacitu až 24 ľudí a stále je naplnený. Robíme lety pre firmy aj pre turistov, ktorí chcú vidieť Gent z vtáčej perspektívy. Mám teraz 10 balónov rôznych tvarov a pre rôzny počet pasažierov. Je to preto, že ľudia chcú väčšinou letieť s rodinou a priateľmi a niekedy je potrebné pre nich zabezpečiť väčší počet miest."

Belgičan si robí aj štatistiku, kde si zapisuje údaje o letoch. Doteraz má na konte 3 200 zápisov. Lieta celý rok, no v zime je to kvôli počasiu limitovanejšie, vtedy sa skôr venuje tréningu mladých pilotov. "Každý let je iný a prináša iné dobrodružstvá. Nikdy nevie, kde a na akej farme pristane, akých ľudí povezie, aké budú poveternostné podmienky. Každý deň sa teším na to, ako opäť vzlietneme. Možno je to ťažké uveriť, ale aj po tých rokoch je to tak. Síce občas počujem šomranie žien, ktoré ako prvoletcov pokrstím, že sa im to nezdá vtipné prísť o trvalú, keď tesne pred letom boli u kaderníčky, ale to beriem ako spestrenie mojej práce."

Koenov balón vzbudzoval počas fiesty netradičným „šmoulovským" tvarom najväčší záujem Košičanov. Išlo o tretí vylepšený prototyp veľkého „šmoulu ležiaceho na oblaku, pričom aj cena je na naše pomery rozprávková - 100 000 eúr. Hoci za tú cenu si kúpite kvalitný „športiak", belgický pilot by ani náhodou nemenil. „Je to spolovice môj balón, druhý vlastník je filmová spoločnosť, ktorá má autorské práva na šmoulov. Rozdelili sme si s nimi náklady na zaobstaranie balónu, je to výborná forma reklamy pre nás oboch. Z vlastných skúseností môžem povedať, že deťom sa ešte znásobia zážitky zo šmoulov, keď sa na jednom aj povozia. Každý na svete pozná túto rozprávku, ktorá je asi jediná, v ktorej neexistuje násilie. Je tam síce ten čarodejník Gargamel a jeho kocúr Azrael, ale tí aj keby dačo chceli zlé urobiť, obráti sa to proti nim a sú potom na smiech. Šmoulovia sú priateľskí a nie ako iné postavy typu Ninja korytnačiek alebo ďalších, ktoré sa neustále mlátia a s niekým bojujú."

Sympatický Belgičan zatiaľ neuvažoval, žeby ku „šmoulom" dokúpil aj spomínaného Gargamela, lebo to by ho vraj deti asi začali neznášať... Tí, čo majú radi mačkovité šelmy, sa však dočkajú, lebo Koenova firma už má medzi balónmi aj ten s podobizňou lenivého kocúra Garfielda. Ak všetko dobre pôjde, možno zamňaučí aj v Košiciach. „Cez tieto prázdniny začíname lietať s kocúrom Garfieldom, a keďže teraz sme nemohli kvôli počasiu veľa letieť, verím, že Košičanom splatíme už čoskoro náš dlh. Mesto ako aj fiesta sa mi veľmi páčili, a dúfam, že ich budeme môcť potešiť...," povedal nám „šmoulí" pilot a majiteľ spoločnosti Ballonvaren Koen Audenaert.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári