Gumáky sú túto sezónu dobré na dve veci - sú IN a nemáte mokré nohy, keď sa musíte čvachtať cez neusýchajúce mláky vody, ktoré nazhromaždil výdatný dážď. Tí, čo nemajú toľko rozumu, musia vodné kaluže preskakovať, obchádzať, v nevyhnutnom prípade sa cez ne prebrodiť.
Myslela som si, že mám vyhraté aj počas čakania na zelenú na ostrovčeku pri semaforoch. Okolostojaci ľudia odskakovali a presúvali sa na jeho druhý kraj, len aby im bezohľadní vodiči kolesami áut nevyplieskali vodu na topánky a nezamočili ich. Na rozdiel od nich som stála úplne pokojne, ležérne opretá o stĺp semaforu určeného pre chodcov. Výrazne hýbať som sa nemusela. Veď mi mohli na topánky špliechať, koľko chceli, voda sa do gumáčikov nedostala.
Môj stoický pokoj prerušil tmavý hummer, ktorý sa rútil nebezpečne popri kraji cesty. Nestihla som ani zdesene otvoriť ústa, keď prefrčal okolo. Gumákov sa voda takmer ani nedotkla. Obsah najbližšej mláky na ceste však skončil komplet na nohaviciach, bunde a čo bolo najhoršie, na mojej ohromenej tvári. Dažďová voda mi spolu s makeupom a špirálou stekala po tvári, keď sa mi prihovoril starček (jeden z tých, čo sa radšej držali od cesty ďalej). „Ta to ne ľem šumne gumaky treba nošic. Daco aj tu mušice mac,“ poklopkal si prstom po čele a precupkal popri mne.
Porekadlo „Šaty robia človeka“ pre mňa v tom okamihu stratilo akýkoľvek význam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
