Ak sa nemýlim, v detstve ste bývali v Košiciach...
– Narodil som sa v Bratislave, no rodičia sa na východ presťahovali, keď som mal 2 roky. Otec dostal príležitosť viesť v Košiciach operný súbor v divadle, preto sme prišli sem. Bývali sme na bývalej Gottwaldovej ulici. Pred oknami tiekol potok, tzv. mlynský jarok, teraz je tam cesta. Išlo o roky 1949 – 1952, bol som úplne malý chlapec, no pamätám sa na to obdobie (Fedor sa narodil 6. januára 1947 – pozn. autora). Svojím spôsobom som vlastne trochu Košičanom.
Čo vás viedlo k napísaniu knihy o sebe?
– Marián Varga mi v rámci jednej debaty povedal, že kto o sebe napíše knihu, ten už v podstate skončil... Tento názor som nebral, ani neberiem vážne. Prežil som toho naozaj dosť, takže môžem pokojne písať memoáre. Keď som listoval v čerstvo vydanej knihe, skonštatoval som, že za vcelku krátky čas od dopísania po vydanie sa udialo množstvo vecí, ktoré tam nie sú zachytené. Takže tá kniha svojím spôsobom zostáva nedokončená. Možno za rok alebo dva by sa mohlo objaviť druhé doplnené vydanie a zase tam bude čo dopisovať.
Kam chodíte na historky, ktorými publikum zabávate?
– Voľakedy som nevedel komunikovať s publikom, ani som na to nemal v mladosti príležitosť. Až keď sme založili Collegium Musicum, tak som začal aj spievať a tým pádom som pred sebou mal mikrofón. Vtedy mi prischla úloha tie koncerty aj moderovať. Učil som sa to doma rozprávaním na imaginárny mikrofón a reakcie ľudí som si musel len predstaviť. Na koncertoch je to celkom vďačná robota, pretože tam je možné okamžite si overiť, či je publikum pozitívne naladené, alebo nie. Myslím, že žiadne koncerty by sa nemali brať ako smrteľne vážna vec, pretože v podstate slúžia ako istá forma zábavy.
Napíšete ešte nejakú knihu?
– Áno, s Tomášom Berkom. Aj on napísal autobiografiu, a tak sme si po dlhom čase padli do oka a dohodli sme sa, že spoločne napíšeme knihu. V Košiciach sa mi to zle hovorí, pretože to nebude kniha celoslovenská, ale výlučne zameraná na Bratislavu. Už som dnes počul skoro až výčitku, že prečo nemapujeme celé Slovensko...
... ale v Košiciach toho až tak veľa nebolo...
– Určite bolo, len keby sme tu žili a poznali košické pomery a scénu, vedeli by sme o tom napísať. No nesledovali sme to, čo sa dialo mimo Bratislavy. Téma rockových kapiel na východe Slovenska je hodenou rukavicou niekomu, kto to tu prežíva a môže o tom napísať.
Čo plánujete s Fermatou?
– Budúcnosť je vždy absolútne rovnaká s minulosťou. To znamená, ideme ďalej, máme vážny plán prichystať, nacvičiť a nahrať nový album, po ňom plánujeme zase koncertovať. Ono to chvíľu trvá, „zrobiť“, ako hovoríte na východe, CD-čko. Dnes sa už nevydávajú dve platne za rok, ako to bolo v Amerike kedysi bežné...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
