KOŠICE. Obezita detí nie je len problém Slovenska, ale celého sveta. Odborníci z USA dokonca publikovali odborné články pod názvom: Budeme prvou generáciou, ktorá prežije svoje deti? S obezitou sa totiž skracuje dĺžka života.
Počet obéznych detí za posledné štvrťstoročie v niektorých štátoch stúpol o tristo percent. Štatistici uvádzajú, že na Slovensku je asi sedem percent detí obéznych, detí s nadhmotnosťou je asi dvanásť percent.
„Ak to porovnávame s ostatnými štátmi, nie sme na tom zle, ale výskyt obezity alarmujúco narastá. Keď sa pred 25 rokmi robili predbežné predpoklady, koľko by malo byť obéznych ľudí, tak sme prekonali pesimistické odhady,“ vraví detská endokrinologička z DFN MUDr. Adriana Dankovčíková.
Rozdiel medzi obezitou a nadhmotnosťou spočíva v percente tuku, ktorý je v tele navyše. U detí existujú grafy na vek a pohlavie, vie sa teda presne určiť, koľko by malo dieťa v určitom veku pri svojej výške vážiť. S
me jedným z mála štátov, ktoré majú vlastné národné štandardy. Povedať však, či je obéznych viac chlapcov alebo dievčat, je však náročné.
„Vo veku pred pubertou nie sú výrazné rozdiely, ale po nej sú o niečo obéznejší chlapci. Dievčatám po puberte začína viac záležať na svojej vizáži.“
Puberta nič nerieši
Ľudia si povedia, veď dieťa v puberte z toho vyrastie. Odborníčka však vraví opak a dodáva, že sa to týka len malej skupiny detí.
„Všeobecne sa na to spoliehať nedá. Dieťa, ktoré je v jedenástich rokoch obézne, pravdepodobne bude obézne celý život. Príčin obezity je viacero. Genetické ochorenie, ako príčina obezity, tvorí len jedno percento. Predpokladáme, že gény určitý vplyv majú. V priebehu vývoja ľudstva totiž prežili tí, ktorí mali úsporný metabolizmus a dokázali prežiť hladomor. My sme potomkovia týchto ľudí, lenže žijeme v inom prostredí. Chôdza bola prirodzenou činnosťou, kým sme nevynašli autá. Málo sa hýbeme, žijeme v obezitogénnom prostredí, ktoré má dostupnú stravu. Pred dvesto rokmi bol systém stravovania pole - kuchyňa, čo bolo náročnejšie. Dnes je to obchod, auto, zásoby v chladničke.“
K strave sa dostávame teda jednoduchšie a obezita je epidémiou storočia. Ide o civilizačné ochorenie. Zvaľovať obezitu na gény nemôžeme, skôr na nedostatok pohybu.
„Vyrastá nám generácia, ktorá nemá kladný vzťah k pohybu. Až 75 % bdelého času deti trávia sedením. Navyše existujú školské bufety, kde sa predávajú aj sladkosti, sladené nápoje, čo by nemalo byť. Niektoré školy už robia kroky, aby sa tak nestávalo. Určite, pokiaľ dieťa necháme, aby si samo kúpilo potravinu, nebude to ovocie ale sladkosť.“
Do školy nedávajte peniaze
Rodičia by podľa A. Dankovčíkovej mali dať do školy dieťaťu desiatu a nie peniaze. Kupujú si totiž okrem sladkých vecí aj energetické nápoje. „Mal by tu byť tlak verejnosti, aby školské bufety neboli. Mohli by síce predávať nesladené nápoje, ovocie či zeleninu, ale asi by to predávať nechceli.“
Mnohí rodičia sú pohodlní, nosiť dieťa na šport, na krúžok si vyžaduje čas i peniaze. Deti už tak nechodia von s kamarátmi, pohybujú sa v trojuholníku televízor, chladnička, počítač. Obezita nie je kozmetický, ale zdravotný problém. Je riziko, že budú mať cukrovku, kardiovaskulárne ochorenia, dokonca u obéznych detí sú častejšie onkologické ochorenia. Pridávajú sa psychické problémy, zažívajú depresie.
„Telesná výchova nestačí. Dieťa potrebuje aspoň dve hodiny pohybu denne. Riešením je podporovať detí aj mimo škôl. Deti s obezitou by výnimky z telesnej výchovy rozhodne nemali mať.“
Extrémne tučné deti
Narastá aj počet extrémne obéznych detí s váhou od 100 do 150 kíl. Dr. Dankovčíková vraví, že liečia aj dvanásťročné dievča, ktoré má 130 kg a nevládze sa hýbať. Sú päťročné deti s váhou 50 kíl!
„Nad desať rokov by som našla veľa detí, ktoré majú nad sto kíl. Veľa obéznych detí je z rodín, kde majú aj rodičia tento problém.“
Prevencia obezity sa robí od narodenia. Prvým krokom je dostatočne dlho dojčiť, potom začať deti racionálne stravovať. Normou nie je jedna sladkosť denne, samozrejme zakazovať sladkosti úplne je nesprávne.
„U obéznych detí odporúčam: ak dieťa má rado sladké, potom je sladkosť povinná – ale len v nedeľu za obedom. Deti by nemali piť sladené nápoje, odvykli si piť vodu, nesladené čaje. Odmalička ich treba učiť prirodzenému pohybu. Navyše, ak je dieťa obézne a má nariadenú diétu, mala by na ňu prejsť celá rodina. Je dôležité stravovať sa pravidelne 5 x denne. Deti dnes neraňajkujú. Dôležitá je aj desiata, obed s polievkou a zeleninovou prílohou, na olovrant ovocie a večera by mala byť spoločná v kruhu rodiny.“
Obezita sa dá vyliečiť, hoc ten boj je celoživotný a vyhrá ho len štvrtina. Štvrtina pacientov sa sťažuje, že sa im schudnúť nedarí a až 50 % sa na kontrole už neukáže.
Telocvikár: Deťom sa cvičiť nechce
Riaditeľ Základnej školy Kežmarská 30 a dlhoročný telocvikár s 30-ročnou praxou Pavel Horňák sa zhoduje s vyjadreniami odborníkov, že deti v dnešnej dobe priberajú na váhe a nechce sa im cvičiť.
KOŠICE. Podľa telocvikára je to, samozrejme, individuálne. Sú deti, ktoré telocvik milujú, ale čo je horšie, čoraz viac je takých, ktoré zleniveli a vzťah k pohybu nemajú.
„Deťom sa absolútne nechce cvičiť. Len čo im stanovím bežné zaťaženie, už to im robí problém. Neraz sa stáva, že rodič radšej vybaví dieťaťu potvrdenie od lekára, aby bol oslobodený od telesnej výchovy. Pritom v nejednom prípade vidím, že dieťa je živé, na pohľad zdravé, vystrája, ale na telesnú výchovu buď nechodí, alebo ignoruje cvičenie, lebo sa mu nepáči,“ vysvetľuje P. Horňák.
Vyhovárajú sa
Ako dodáva, po chorobe majú deti málokedy potvrdenie od lekára o oslobodení od cvičenia, radšej sa vyhovoria, že sa im nechce.
„Viete, majú vybrané určité športy, ktoré radi robia. Len čo naordinujem atletiku, je problém. Zato futbal alebo floorball je v poriadku.“
Bradaté rekordy
Podľa P. Horňáka je dnes telesná výchova predovšetkým o motivácii. Učiteľ musí nájsť vhodný spôsob, ako „prinútiť“ deti cvičiť. Hoc kritériá, ktoré boli kedysi bežnou praxou, sú dnes nedosiahnuteľné.
„Je to problém, pri skoku do diaľky vám po ležérnom rozbehu žiak doskočí na 250 cm. To aj prvák skočí viac. Keď poviem, prečo sa nerozbehneš rýchlejšie, chce to drive, tak sa vyhovárajú, že ináč nevedia. Učím 30 rokov, kedysi sme mali tabuľky na výskum výkonnosti detí. Niekedy som hodnotil predovšetkým podľa výkonnosti, teraz by z telesnej výchovy prepadli. Hrôza. Je slabá výkonnosť žiakov a dve hodiny telocviku týždenne absolútne nepostačujú. Niektoré rekordy neboli prekonané desaťročia, a to už o niečom svedčí.“
Telocvikár nevie povedať, aký výkon by mal pri skoku do diaľky žiak dosiahnuť. Niekto skočí aj 4,7 metra, priemer je tých 3,5 - 3,7 metra.
„Každý je individualita, záleží od postavy, typológie človeka. Pozrite taký šplh, na tyč sa vyšplhajú len deti, ktoré chodia na gymnastický krúžok. Ostatní s obrovským problémom, prípadne vôbec. Ešte prváci sú žiaci, ktorí chcú cvičiť, tešia sa, sú smutní, keď nevyhrajú. vekom záujem klesá. To, samozrejme, súvisí aj s tvorbou postavy, svalovej hmoty. Veľa žiakov obed v jedálni nezje, zato si dá radšej chipsy a colu.
Prevencia
Nezabudnite, že počet tukových buniek sa vytvára v detstve a počas života sa neznižuje. Neskôr sa mení len ich veľkosť.
Riaďte sa chuťou dieťaťa do jedenia a nikdy ho nenúťte jesť. Nebojte sa, nebude hladné.
Dieťa jedlom netrestajte ani neodmeňujte.
Rozvíjajte prirodzenú túžbu detí po pohybe.
Vyhýbajte sa presladeným nápojom s vysokou energetickou hodnotou, nahraďte ich slabými čajmi alebo čistou vodou.
Vyraďte z detského jedálnička sladkosti a nahraďte ich čerstvým ovocím.
Nepodceňujte množstvo jedla, ktoré dieťa zje u kamarátov, u starých rodičov alebo keď je samo doma.
Buďte dieťaťu vzorom v stravovacích návykoch a v pohybovej aktivite.
Nedovoľte, aby dieťa pripísalo chudnutiu veľký dôraz a vyvinula sa u neho anorexia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
