Na zaplakanie. Poučená z predošlých rokov som presne vedela, čo nás čaká a neminie.
Keďže však nie som celkom fit, predstava otrockej práce cez voľný víkend mi ani trošku nevoňala. A tak som si jednoducho povedala, že ma ani nehne. Nebudem predsa v 21. storočí vykonávať činnosť, ktorú môže čosi poľahky urobiť za mňa. A tak som ich vyprala.
Rozhodne si tento patent nejdem prisvojovať, pretože som už čosi podobné kedysi kdesi začula, len som sa to teraz aj rozhodla zrealizovať. Vygooglila som názory, potvrdila si, že to môže fungovať a vygruntovala práčku od zvyškov prášku a aviváže. Zbytočne som o svojom zámere nikomu nerozprávala, nech mi neodporučia kazajku a pustila sa do práce. Teda nie ja, ale naša práčka. Bez ohrevu vody a žmýkania. Polovička síce neveriaco zalamovala rukami a zúfala si pri predstave uhorkového pyré, ktoré nám z mašinky vypadne, no aká radosť nastala po prvej várke, to je ťažké opísať.
Uhorky boli dokonalo čistučké, bez jediného otlčeného miesta, priam sa na nás usmievali. Čo vám budem hovoriť. V priateľových očiach som bola génius, presnejšie uviedol, že leniví ľudia svojou tvorivou schopnosťou vyhnúť sa práci najviac prispievajú k spoločenskému pokroku, čo je z jeho úst obrovská pochvala. Rodičia sa síce ošívali, no keď som uhorky vyprala aj im a zavarené mali za polhodinku, stala som sa aspoň na chvíľu ich hrdinkou. Tieto riadky vám preto darujem ako neoceniteľnú životnú múdrosť. Verte, že ma vďaka nim budete v čase zavárania zbožňovať :-)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
