ktorandi. Vymysleli to dávno americkí študenti, hádzali si tácky z koláčov ako lietajúce taniere. Tak vznikol Ultimate frisbee.

Turnaj „OneTwoRoll Ultimate Frisbee" ako 3. kolo slovenskej ligy sa nedávno konal na atletickom štadióne Slávie TU na Watsonovej. Išlo o prvý ultimate frisbee turnaj v Košiciach. Zúčastnili sa ho tímy z Košíc, Bratislavy, Zlatých Moraviec, Trnavy a Špačiniec. Predstavili sa reprezentanti i majsterky Európy. Hralo sa v kategórii open, kde môžu byť v tíme aj ženy.

V ultimate frisbee hrajú proti sebe dva tímy na ihrisku, ktoré je rovnako dlhé ako futbalové, ale o polovicu užšie. Hráči majú prihrávkami dostať lietajúci plastový tanier (disk) do koncovej zóny súpera na úrovni futbalovej šestnástky, za čo získavajú bod. Kto chytí disk, nesmie ďalej bežať, len prihrať. Tím stráca disk, ak sa dotkne zeme, odletí do autu alebo sa ho zmocní súper. „Ultimate frisbee je mix medzi futbalom, americkým futbalom, hádzanou či basketbalom," vysvetľuje reprezentant, šéf Slovenskej asociácie frisbee Richard Kollár (37) z tímu Outsiterz Bratislava.

V Košiciach sa hrali zápasy na 50 minút alebo 13 bodov, teda ak jedno družstvo dosiahlo 13 bodov skôr, zápas sa skončil. Hrajú siedmi proti siedmim, striedať sa smie, až keď jeden z tímov skóruje, alebo v prípade zranenia. Po každom bode si tímy menia strany, aby mali rovnaké podmienky, keďže niekedy fúka vietor. „Vtedy dlhé nahrávky nevychádzajú, disk odfukuje. Treba zmeniť taktiku na krátke prihrávky na menšom priestore, čo je náročnejšie aj psychicky, dlhšie trvá, kým družstvo skóruje," opisuje Richard. Je jedno, akým štýlom hádžete, nahrávky cez celé ihrisko sú efektné, ale z biedy vytrhne aj „dloubák" na pár metrov.

Fair play aj bez rozhodcov

Je výnimočné, že sa hrá bez rozhodcov, fauly posudzujú hráči sami. „Uplatňuje sa tzv. ´spirit of the game´. Hráč, ktorý sa cíti byť faulovaný, nahlási faul, hra sa preruší, a musia sa dohodnúť, či faul bol. Ak sa dohodnúť nevedia, disk ostáva útočiacemu tímu. Stáva sa, že v rozhodujúcom momente hráč prizná faul a jeho tím prehrá."

Richard spomína, že pred pár rokmi sa na Taiwane na svetových hrách v neolympijských športoch diskutovalo o ultimate frisbee. „Námietky boli, že chýbajú rozhodcovia a dá sa podvádzať. Na finále prišlo asi 50-tisíc divákov a zástupcovia Medzinárodného olympijského výboru sa vyjadrili, že to bola najväčšia demonštrácia ´spirit of the game´. Neverili, že vo finále takej súťaže si dokážu hráči rozhodovať sami."

Zaujímavé je, že po každom zápase tímy urobia kruh, v ktorom diskutujú o zápase. Vypĺňajú formulár, kde hodnotia fair play súpera. Na konci turnaja sa vyhlasuje víťaz v spirit of the game, za čo sa tiež rátajú body. „Súper hodnotí súpera, či boli v zápase fyzické kontakty, dodržiavali pravidlá, namietali, diskutovali. Spirit of the game je ocenenie, ktoré si hráči vážia."

Richard ešte nezažil, že by bol v ultimate frisbee pre zákernosť hráč vylúčený. „Ak hrá hráč nebezpečne, súper si môže vziať time out a porozprávať sa o tom. Raz tak jeden hráč sám zo zápasu odstúpil." Zatiaľ nevidel ani bitku medzi protihráčmi. „Ale počul som, že si nadávali, čo je proti ´spirit of the game´. No preto sa hra neprerušuje."

Podľa Richarda je to možno najférovejší šport na svete, ale patrí k najnebezpečnejším na zranenia kĺbov. „Plastový disk môže ublížiť. Nedávno v Amsterdame dostala hráčka zásah do tváre. Do očí sa jej dostala krv a hrozí, že príde o zrak. Aby sa hráč uvoľnil, musí šprintovať, urobiť zásek, prudko zmeniť smer, namáhajú sa šľachy v členkoch, kolenách, často sa zraňujú šľachy. Mnohí hráči majú ortézy."

Na Slovensku sa hrá frisbee asi 20 rokov. Začínalo sa v Bratislave, Zlatých Moravciach, neskôr v ďalších mestách. Spolu je registrovaných asi 300 hráčov a 12 tímov. Najviac domácich titulov má Mental Discorders Bratislava, ktorý vedie Juraj Turan, kapitán reprezentácie. „Slovensko nie je veľmocou, ale vlani v Španielsku sa päť Sloveniek v drese českého tímu Hot Beaches stalo ženskými klubovými majsterkami Európy. Vo finále porazili britský Leeds." V roku 2010 v Prahe sa mužský klubový tím Mor ho dostal na majstrovstvách sveta do najlepšej európskej šestnástky, celkovo skončil 30.

Vedecké diskusie

Jednou z klubových európskych šampiónok je Košičanka Veronika „Čolka" Čolláková (24) z tímu Outsiterz Bratislava. „K tomuto športu som sa dostala ako študentka strednej školy na matematických sústredeniach, kde sa hrávali netradičné športy a hádzali sme si lietajúce taniere," spomína Košičanka, doktorandka ekonomickej a finančnej matematiky v Prahe. Vyštudovala na bratislavskej Univerzite Komenského, kde na katedre aplikovanej matematiky a štatistiky ako pedagógovia pôsobia jej spoluhráči z Outsiterz Richard Kollár i reprezentačná kapitánka Katarína Boďová.

„Ako partia sme si hádzali v Mestskom parku. Keď som odišla z Košíc na vysokú školu do Bratislavy, tam fungovalo niekoľko tímov. Aj teraz si okrem tréningov ešte chodíme hádzať do parku, do Sadu Janka Kráľa alebo medickej záhrady. Sú to verejné priestranstvá, ľudia tam relaxujú na dekách, niekedy sa podarí trafiť aj nejakého ´civila´," smeje sa Katka. "Ale súťaže, že si udeľujeme body, keď niekoho trafíme, už nehráme."

Podľa Katky k svetovej špičke patrí USA, Kanada, Japonsko a Austrália, až za nimi sú európske tímy. „V USA je ultimate frisbee rozšírený na univerzitách, stredných i základných školách. Je tam veľa rekreačných hráčov, fungujú mestské ligy, spolu majú asi 200-tisíc aktívnych hráčov. V Kalifornii je to najpopulárnejší univerzitný šport," vraví Katka, ktorá hrávala v Amerike za univerzitný tím.

Kuriózne je, že k najlepším slovenským hráčom patria „mozgy" z matematickej katedry, Richard, Veronika aj Katka. Richard, ktorý učí matematiku, tvrdí, že na škole je serióznym asistentom profesora. „V zápasoch hráme iným štýlom, možno viac intelektuálne a nie tak fyzicky, ako súperi z fakulty telesnej výchovy a športu. Ale už sme ich viackrát porazili," usmieva sa. "Aj naše diskusie o fauloch či po zápase sú asi vedeckejšie.... Náš tím má väčšinu hráčov z matematiky a informatiky. Rozmýšľal som, že vo frisbee sa presadzuje veľa vzdelaných hráčov, je to o využívaní priestoru, kto chce uspieť, musí hrať štýlom ako FC Barcelona."

Slovenská legenda Juraj „Chorche" Turan (33) sa mu venuje od svojich piatich rokov. „Strýko z Kalifornie mi vtedy poslal disk, originál frisbee. Hrával som s kamarátom, ktorý získal disk tak, že ho vymenil za skejtbord. Keď v 90. rokoch došli do Bratislavy Američania, pridali sme sa a odvtedy to hráme." Názov športu je odvodený od názvu americkej pekárne, ktorá vyrábala koláče a ich kovové formy si študenti začali hádzať ako lietajúci tanier ufo.

„Ultimate frisbee je komplexný šport, musíte byť dobrí vo viacerých oblastiach ako športová príprava, uvažovanie, motorika, šprint, výskok či rozohrávka, a aspoň v jednej z nich by ste mali byť vynikajúci. Tento šport je super zábava, hrajú ho chalani, baby, mladí chlapci, ktorí behajú ako šarkani, starí páni, 40-roční borci, ktorí nás vyškolia v hodoch, chytaní. Aj moja babka hádže horizontály, chytá disky, hádžeme si v obývačke, keď je zima. Je to sranda. Neseď ako pampúch za internetom, poď von, hádž si, hýb sa," odkazuje Juraj, ktorý sa venuje aj discgolfu (disk sa hádže do koša v diaľke) i freestylu (triky ako točenie disku na prste, zuboch atď.).

Začali z nuly

Richard tvrdí, že najdynamickejšie frisbee v posledných rokoch napreduje v Košiciach. Tam je jeho motorom ďalšia študovaná hlava, doktorand aplikovanej mechaniky na Technickej univerzite Michal Binda (27) z tímu Buzz Saw. Košice skončili na domácom turnaji na chvoste, dominovali Bratislavčania. V Košiciach však nový šport „žije" iba druhý rok a len teraz tu zorganizovali premiérový turnaj.

„K frisbee som sa dostal cez kamarátku Veroniku a hádzanie disku na chatách a matematických krúžkoch," vraví Michal. „Minulý rok sme dali dokopy nejakých študentov, je nás okolo 20, trénujeme dvakrát týždenne, chodíme na turnaje a nejaké zápasy sme aj vyhrali." V Košiciach začali od nuly, každé zlepšenie vidno. "Viacerí hráči-maturanti odišli z Košíc na vysoké školy, stále dopĺňame nových. Máme v tíme bývalého džudistu, basketbalistu, volejbalistu, hádzanárov i flautistu. Keď niekde v meste vidím niekoho s diskom, prihovorím sa, či sa nechce pridať. Podmienky nie sú ľahké, sponzorov nemáme, trénujeme na bezplatnom ihrisku bývalého športového gymnázia na Popradskej. Najviac nás stojí cesta na zápasy."

Michal hral predtým futbal, na frisbee ho baví fajn atmosféra a vzťahy medzi tímami i protihráčmi. Napríklad na turnajoch majú párty a spia v telocvični či stanoch. „Niežeby sa pri frisbee nepritrafili zranenia alebo by niekto nechcel vyhrať, ale nepríde mi to také vyhrotené a nevraživé ako občas pri futbale." Snažia sa presadiť frisbee v rámci telocviku na košické školy, zatiaľ neúspešne. „Väčšina tento šport ešte nepozná, díva sa naň len ako na hádzanie tanierom. Pritom pre školy je to zaujímavý šport. Napríklad v USA majú 700 univerzitných tímov. Na hru stačí lacný disk a 15 až 20 ľudí," dodal Michal na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári