o ktorú budovu či lokalitu ide. Preto dnes pridávame legendové príbehy viažuce sa k miestam, okolo ktorých často chodievame.
Tak napríklad o budove Štátneho divadla sa povrávalo, že sa pri jej dokončovaní na stavbe dosť šetrilo. Vraj preto nie je dvakrát taká veľká, i keď takéto plány existujú. Jej hlavný sponzor sa vraj dal na gamblerstvo a čoraz častejšie vyhrával niekto iný než on. Keby sa mu bolo darilo, možno aj zo zadnej časti by sa na nás pozerali nejaké sochy, podobne ako spredu múzy alebo Auróra (podľa starovekých Rimanov, či Éós u starovekých Grékov), no pre nás aj Zornička. Zočíme ju ako najvyšší bod divadla a o tom, že je to naozaj ona, nás uistí fakľa v jej ruke, ktorou každé ráno zažína prvé ranné svetlo a tak pripravuje cestu bohovi Slnka - Heliovi. Pod ňou, ešte stále na streche divadla, vidno veselé a inšpiratívne múzy.
Starogrécke báje sú zastúpené aj na Hadik - Barkóczyho paláci v podobe dvoch silných Atlantov, ktorí udržia celý balkón a tiež Satyrmi, veselými bôžikmi užívania, ktorí sa na nás dívajú, keď prechádzame pasážou Andrássyho paláca. Kedysi nás (či vlastne našich predkov) aj osvetľovali, veď z nich ústili plynové lampy.
Zverokruh (z roku 1998) nájdeme po obvode malej fontány s rybičkami za divadlom, a biblickú legendu o kráľovi Šalamúnovi na strednom reliéfe nad prvým poschodím historickej radnice. Je to tá, v ktorej dve matky doniesli jedno dieťa múdremu kráľovi Šalamúnovi hádajúc sa, ktorej z nich to dieťa patrí. On prikázal, nech ho rozrežú, že každá dostane polovicu. Vtedy pravá matka povedala, nech ho radšej dajú tej druhej, a jemu už bolo všetko jasné...
Legenda, ktorá sa viaže k súčasnému premonštrátskemu kostolu vraví, že počas vojny jeden vojak chcel ukradnúť obraz čiernej Panny Márie, ktorá je naľavo. Nestalo sa tak, lebo tento obraz údajne začal roniť slzy. Vojak preto prehodnotil svoje správanie. (Kiežby to dokázal aj bez zázraku.)
Na oltári Navštívenia Panny Márie, ktorý je druhým najstarším v Dóme sv. Alžbety (1506) a práve ho nemôžete vidieť, lebo sa rekonštruuje, by sme v hornom páse zbadali tri súsošia. Ide o tri manželstvá sv. Anny - matky Panny Márie. Údajne jej prvý aj druhý manžel zomreli, preto sa vydala aj tretí raz. Táto legenda je však nepodložená, preto ju Tridentský koncil, ktorý sa konal v rokoch 1545-1563 zakázal šíriť. Náš oltár je však starší, takže sa tu v umeleckom vyhotovení ako tri súsošia táto legenda zachovala.
Pred kaplnkou sv. Michala od rekonštrukcie Hlavnej ulice vidieť podľa nepravidelného dláždenia, pokiaľ až siahal múr stredovekého cintorína, vnútri ktorého táto kaplnka stála. Na trávnikoch pred ňou je vraj vlhšie, než všade inde na okolí. To na pamiatku najstaršieho cintorína Košíc. Pozostalí tam oplakávali svojich mŕtvych až do 18. storočia do takej miery, že tá vlhkosť tam vraj nemizne. (Ak vás tam uvidím, ako sa dotýkate trávnika rukami, hneď budem vedieť, že ste čítali tento článok.) Bankov má podľa legendy dokonca aj svoj topografický názov. V tamojšej studničke si umyl oči slepý človek a odvtedy videl. Jeho meno bolo Bankó a údajne sa to stalo v roku 1634.
Zvon Urban je vraj taký veľký, lebo keď ho chceli odliať, vykypel im z formy. Keď zvonovinu dali do väčšej formy, vykypela zas. Tak sa to opakovalo viackrát. Až potom niekomu napadlo pomodliť sa za dušu zvonára Urbana, ktorého telo muselo byť zamiešané vo zvonovine, keďže v predchádzajúcom požiari zvonil dovtedy, kým ho jeho plamene nepohltili. Po tom ako všetci prítomní pokľakli a pomodlili sa, zvonovina už nevykypela, len naplnila tú poslednú, najväčšiu formu. Preto je zvon Urban taký veľký a váži okolo 6 ton.
Nuž, človek si môže vymýšľať, ale ide o to, aby mu to aj niekto „zbaštil". Preto jeho vymýšľance musia mať niečo do seba a mali by mať aj svoj pôvab. Len tak môžu potom pretrvať generácie a storočia. A medzitým sa ešte stále vylepšujú a dopĺňajú, až sa z nich stávajú legendy. Aj ony potom svedčia o životaschopnosti mesta. Veď je to ono, ktoré stojí jeho obyvateľom za to, aby až takto zapracovali svojou fantáziou. A i keď legendy nie sú (a ani nechcú byť) oficiálnou a čo najpravdivejšou históriou, majú v sebe ukryté čaro rozprávok, ktoré má rád skoro každý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
