Biele albatrosy boli pýchou Slovenska. Takmer zo dňa na deň ich koncom augusta 2004 zrušili, skupinu pilotov rozpustili, ocitli sa v podstate na dlažbe. Teraz slávia 20. výročie „nedožitých narodenín“, veď oficiálne vznikli 3. augusta 1991.
KOŠICE. Jeden zo zakladajúcich členov skupiny a bývalý manažér albatrosov Peter Lele tvrdí, že v živote sa podarí niekoľko vecí a vznik tejto skupiny vyšiel.
„Ani sme vtedy netušili, aká to bude fantastická vec. Priniesla členom skupiny veľa skúseností a radosti. Slovensko sme reprezentovali so cťou,“ vysvetľuje a spomína na kreovanie skupiny.
Tvrdí, že bola iná doba: „Išli sme do toho s plným nasadením. Vtedy bolo z čoho vyberať, jednak z pilotov i z lietadiel. Ťažko by sa skupina formovala v súčasnosti.“
Chceli ich Česi
Peter Lele len s ťažkým srdcom spomína na koniec akrobatickej letky. Dodnes mu nejde do hlavy, prečo sa tak stalo.
Hovorí sa, že išlo o závisť Bratislavy, že Košice majú niečo, čo má vo svete skvelé meno. Čo si však po rokoch myslí, prečo museli ako skupina v roku 2004 zaniknúť?
„Možno to bola neúcta niektorých ľudí, možno závisť. Je to obrovská škoda. Prispeli sme k vstupu do EÚ či NATO tým, že sme reprezentovali Slovensko v zahraničí pred 100-tisícami divákov. A vidíte, niekedy je ľudská hlúposť a závisť nekonečná. Ľudia, ktorí o tom rozhodovali, urobili chybu. V normálnej krajine by takúto pýchu, vrchol pyramídy technického rozvoja a vedy, nezrušili. Radosť i hrdosť Slovákov na našu skupinu bola oprávnená, veď zrodenie albatrosov sa nepodarí každý deň. Vznikali sme ešte za Československa. Česi nás vedeli oceniť, pritom sme mali veľa ponúk po rozdelení, aby sme sa presunuli tam a oni by nás zaplatili.“
Dve havárie
Členov tímu najviac zranili nehody, ktoré sa udiali. Veď 17. júla 1996 v Košiciach, vplyvom turbulencie sa zrazili čísla 2 a 6 (posádka Dvojky, Sakáč a Rozenberg sa katapultovali, Fianta pristál s poškodeným strojom).
Najväčšia tragédia sa udiala 3. júna 2000 na Sliači, keď počas vystúpenia havaroval mjr. Ľuboš Novák. Pri nehode zahynul, podľa vyšetrovacej komisie bola príčinou nehody nevysvetliteľná chyba pilota.
„Mali sme dve havárie, jedna z nich bola katastrofálna. Prišli sme o nášho priateľa Ľuboša Nováka. To bolí, ostáva to stále v nás. Bohužiaľ, taký je život, s tým sa musíme zmieriť, napriek tomu sme išli ďalej. Samotné zrušenie VLA a našej skupiny sme už nerozchodili. To sa nedalo. Boli sme postavení pred hotovú vec, nik sa nepýtal na naše názory. Nemyslím si, že by to bolo pre nedostatok peňazí. Zlyhali určití ľudia, ktorí boli v tom čase na vedúcich postoch. Je škoda, že týchto šikovných ľudí, či technikov ale aj pilotov, takto odhodili. Takýto potenciál nenájdeme len tak na ulici, mali sme obrovské skúsenosti. Vychovať takýchto ľudí je nezaplatiteľné, veď sa nedá porovnávať nálet, aký sme mali my, s tým dnešným. Je to pre nás krivda, spoločnosť do nás dala obrovské prostriedky a potom nás odkopli. U nás sa hazarduje s takýmito hodnotami.“
Oslavovať nie je čo
Každý z pilotov má nejaké zamestnanie, občas si však čas nájdu, posedia, zaspomínajú. Chodievajú si uctiť blízkych, o ktorých prišli. Teraz sa blíži termín 20. výročia vzniku skupiny. Pripravuje sa nejaká spomienka?
„Bavili sme sa medzi sebou o tom. Je to problém. Ja už nelietam, Ivan Chvojka ešte áno, podobne Marián Koňar. Bohuš Baroš už taktiež prestal s lietaním, ostatní sme rôzne zamestnaní, ja pracujem v školstve. Jarko Baláž je aktívny ako vojak, ale nelieta, Miro Kelemen, ktorý nám robil letovoda, je taktiež v školstve. Peťo Fianta už tiež nelieta, učí v Liptovském Mikuláši. V podstate už niet ani na čom lietať, naše albatrosy sú rozobraté v Trenčíne, niečo je na Sliači. Oficiálne teda žiadne stretnutie neorganizujeme.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
