KOŠICE. Magor Jirous je legendou českej undergroundovej poézie, za ktorú si počas normalizácie mnoho vytrpel. V súčasnosti už jeho verše nemajú podtón protestu, skôr sa spájajú s ležérnosťou a pohodovým filozofovaním.
Držiteľ literárnej ceny Jaroslava Seiferta za celoživotné dielo po celý čas vyzeral, že je vysoko nad vecou.
Neodmysliteľné pivo, klobúk, dlhé šedivé vlasy, okuliare a úsmev na tvári, to všetko prispelo k malebnej atmosfére s nádychom bohémizmu, tak typického pre českých básnikov.
Podgurážený ostrovtip
Jirousovo čítanie nieslo síce známky únavy, vyvolané konzumáciou opojných látok, no jeho myšlienky ľudí, najmä tých skôr narodených, stále oslovujú. Mladšiu generáciu už pomenej, no ani jej nezabudol básnik pripomenúť, čo je v umení dôležité.
„Môj guru Egon Bondy mi raz povedal, že básnik má v rukách hroznú zbraň. Budúcu generáciu.“ Český bohém sa venoval poslednej zbierke Rok krysy. Nezapiera v nej vplyvy moderny, no dôležitú zložku predstavuje hlavne staromilský duch, odvolávajúci sa na „bondyovský“ poetizmus.
Vo viacerých básňach dominoval ženský motív, či už išlo o viditeľnú a neviditeľnú krásu žien, „desetiletého macha“, venovanie Dagmarke, a pod.
Pomedzi Magorove básne zneli skladby pesničkárky Dáše Vokatej, ktoré textami presne zapadli do tradície českej folkovej školy. Túto skutočnosť potvrdila aj pocta Karlovi Krylovi v podobe pesničky Děkuji.
Čítačka pokračovala tvorbou poľskej autorky Marty Podgornik, ktorá hneď v úvode vystrúhala Jirousovi vcelku zaslúženú poklonu. Jej verše boli totiž kostrbaté, bez jediného rýmu, na mnohých miestach nedávali logiku, aj keď niektoré myšlienky Poľka celkom vystihla.
Ak pre obidve vystúpenia bola typická ťažkopádnosť, tak druhému navyše chýbala šťava. Na svoje si teda prišli najmä Magorovi priaznivci, ktorí sa v Bábkovom divadle zhromaždili vo vysokom počte. „No, celkom to ušlo“, skonštatoval Magor po čítačke s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
