Svojou tvorbou vyjadrujú vo Východoslovenskej galérii na Alžbetinej ulici očarenie, pocit nebezpečenstva i objavenie zdroja informácií.
KOŠICE. Mimozemské teleso umelcov inšpirovalo k vytvoreniu plastík, grafík, inštalácií i videoartov. Slovenka a Ukrajinec síce tvoria každý inde, no ich výtvory v rámci výstavy vzájomne súzvučia. Presvedčiť sa o tom môžete do 28. augusta.
Dvojica začala spolupracovať pred desiatimi rokmi, keď sa výtvarníci stretli na sympóziu v Mukačeve.
„Odlišovali sme sa od klasických maliarov a zistili sme, že naše diela vzájomne ladia a máme spoločný výtvarný názor. Vôbec neprekáža, že ja som grafička a robím inštalácie, kým Vasil je najmä sochár. Vzájomne sa dopĺňame a už za sebou máme približne desať spoločných výstav, ako aj iné projekty,“ vraví rodáčka zo Stropkova Edita Vološčuková, ktorá pôsobí ako pedagóg v Inštitúte hudobného a výtvarného umenia Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
Neumelecká téma prekvapila inšpiráciami
Samotný bolid, ktorý môže navonok pôsobiť vyslovene neumelecky, bol podľa jej slov paradoxne nekonečným zdrojom tvorivých inšpirácií.
„Nesmierne ma to oslovilo a odkrývalo sa mi množstvo významových vrstiev. Nejde totiž len o samotný meteorit, ale je to aj neskutočne nádherný svetelný jav a zdroj množstva informácií toho odkiaľ sme, kam smerujeme a kto sme. Zároveň však predstavuje veľkú hrozbu.“
Výtvarníčka sa netají tým, že v rámci prípravy aktuálnej výstavy bola nútená mnoho si naštudovať. „Je to však aj moja profesionálna deformácia.“
Linoryty tvorené lyžičkou
V rámci výstavy návštevníka okrem jej linorytov, ktoré odtláča kvôli zaujímavejšiemu výsledku lyžičkou, zaujmú videoarty, ale hlavne inštalácia s názvom Medzi nebom a zemou.
„Akoby kanál prepájal priestor, ktorým bolid dopadá na zem. Kamene rozhádzané okolo dokonale imitujú reálny bolid. Je totiž odliaty do sadry, urobila som z neho formu a kamene vytvorila kašírovaním papiera.“
Znázornený osud?
Mimoriadne nežne v rámci výstavy pôsobia plastiky Vasila Romana z Ukrajiny. Voči „vesmírnej“ téme mal na začiatku mierne rezervovaný postoj, no napokon sa karta úplne obrátila.
„Vravel som si, čo už len ja mám s bolidom. Nikdy som ho nevidel, žiadny som nenašiel. Začal som však študovať a zmenil som názor.“
Chtiac-nechtiac je uňho dominantný pocit ohrozenia, ktorý v nás mimozemské telesá vyvolávajú.
„Pokúsil som sa však o skĺbenie harmónie a dopadu bolidu. Akoby som znázorňoval gravitačné teleso a antigravitačné prúdy. Ide o hru foriem. Možno však znázorňujem osud...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
