dome kúsok od Prahy. Ratolesti idú do školy a po osemročnom putovaní svetom sa známy futbalový brankár rozhodol zakotviť tam, kde sa cíti najlepšie. V júni oslávil Kristove roky a zrejme si povedal, že je najvyšší čas skončiť s potulkami krížom-krážom.

Naposledy bol K. Čontofalský v gréckej Larisse, ale kto pozná mentalitu južanských národov, vie, že musí čakať aj nevyspytateľné veci. Jeden deň ťa nosia na pleciach ako víťaza, na druhý si už zatracovaný, zaznávaný. Spočiatku sa to aj jemu zdalo, že je všetko v poriadku, ale postupne prišiel skok do tvrdej reality. "Futbal prestal mať také čaro ako kedysi, nemal som veľkú chuť chytať," tvrdí Kamil. "Čím dlhšie som tam bol, tým viac som vnikol do pomerov. Nehovoriac o všakovakých fintách funkcionárov, ktorí mi dlhovali peniaze. Tak som sa rozhodol pre odchod. Prispelo k tomu i to, že tím vypadol do nižšej súťaže."

Dal sa do reči s Karolom Kiselom, dávnym kamarátom, ktorý sa práve zberal opustiť Slaviu ako kapitán, líder tímu. Ten mu vnukol myšlienku na toto angažmán. A keďže rokovania dopadli dobre, východniar sa ocitol na dva roky v slávnom klube. Mimochodom, po niekoľkých dňoch ho nasledoval i ďalší hráč, čo pôsobil v košickom MFK - Róbert Cicman. "Akurát ma trošku mrzí, že sa nestretnem v jednej šatni s Karolom Kiselom, ktorý sa rozhodol pre návrat do Austrálie."

Ktovie, možno sa raz táto dvojica predsa len objaví v rovnakom drese. Inak, Kamil na margo svojej budúcnosti naznačil, že by nedbal, keby s futbalom skončil v Čechách a to znamená, že na Slovensku sa zrejme sotva objaví. Iba v takom prípade, keby sa so Slaviou dostal do konfrontácie s nejakým naším tímom, ako to bolo v prípade Zenitu Petrohrad, s ktorým zavítal pred rokmi do Zlatých Moraviec v rámci súperenia v Pohári UEFA. "Teraz myslím hlavne na to, aby som sa dostal do primeranej pohody, optimálnej formy a oprášil tie časy, keď som futbal doslova žral bezo zvyšku. Po odchode z Ruska na Cyprus a do Grécka sa táto vlastnosť vonkajšími vplyvmi vytrácala."

V ostatnom období o K. Čontofalskom nebolo veľa počuť. Hlavne preto, že vypadol z hľadáčika štátnych trénerov. Na jeho mieste sa v národnom tíme objavili ďalší kandidáti a keďže vyhovovali, ocitol sa bokom. Berie to však ako normálnu vec, obmena kádra je prirodzená súčasť kolobehu. Naposledy reprezentoval Slovensko v roku 2007 (akoby symbolicky bolo to s Českom v Prahe), dovedna odchytal za reprezentáciu 34 zápasov. Niektoré boli vydarené, inokedy sa vyskytol i nejaký ten "hriešik". "Účinkovať v reprezentácii je vždy pocta, vrchol, dôkaz o kvalite a užitočnosti. To som si vážil a vedno s ostatnými spoluhráčmi v mojej ére som prežil mnoho zaujímavých okamihov. Pravdaže, stropom nášho snaženia bola pred šiestimi rokmi účasť v baráži o postup na majstrovstvá sveta 2006 so Španielskom. Škoda len, že to nevyšlo a nepodarilo sa nám už vtedy to, čo weissovcom vlani," vyjadril sa raz na margo tejto etapy svojej kariéry.

Nie všetko športovcovi vyjde. I on je toho dôkazom. V jeho kariére boli výstupy aj pády, pekné, ale tiež smutnejšie obdobia. Pôsobenie vo veľkom futbale naštartoval v 1. FC Košice v rokoch 1997-1999 (na Slovensku pôsobil ešte v Trenčíne). Odtiaľ sa odrazil už za hranice a prvou štáciou v cudzine bola Praha, konkrétne klub Bohemians 1905. Tam sa zapísal do análov tým, že sa stal na niekoľko rokov rekordérom v počte zápasov bez inkasovaného gólu a prekonal ho až na jar tohto roku Sňozík. Ako to už chodí, i tu sa objavilo čudné narábanie s výplatami, odmenami a záväzkami hráčov a nie div, že Čontofalský sa i po rokoch domáhal svojich nárokov, keď mu dlhovali nemalé peniaze. Inak, informácie o ekonomických problémoch sa pred časom vyskytli aj v súvislosti so Slaviou. "Nazdávam sa, že tu je situácia stabilizovaná a ťažkosti sa podarilo zažehnať. Nedomnievam sa, že by som sa mal popáliť, keďže je známe, že Slavia sa zbavila svojich záväzkov, podlžností a ide do novej sezóny s čistým štítom."

Je zaujímavé, že hráč, ktorý zažil ešte spoločné súžitie a tiež športové fungovanie Slovákov a Čechov, už pociťuje prehlbujúcu sa jazykovú bariéru. Možno pre starších je to nepochopiteľné, ale je to tak. Hlavne mladí za riekou Morava prestávajú slovenčine rozumieť, a preto s nimi komunikuje i v češtine, s ktorou, prirodzene, nemá problémy. "Pre mňa je to normálne, nepozastavujem sa nad tým. Hoci je futbal najlepším dorozumievacím prostriedkom, predsa len v záujme usmernenia chlapcov a taktických variantov je lepšie, keď im všetko vysvetlím po lopate."

Tréner Petrouš (niekdajší spoluhráč K. Čontofalského v Bohemianse) vie, že na Slováka sa dá spoľahnúť a že by mal byť nosičom istoty, nasadenia, burcovania, kvality. Uvedomuje si jeho bohaté skúsenosti a nemalé úspechy, ktoré mu pomohli dozrieť v osobnosť. Náš zástupca má totiž vitrínu zaplnenú cennými úlovkami. Na klubovej úrovni bolo úrodné hlavne účinkovanie v Rusku. Hoci v Zenite bola silná konkurencia vrátane reprezentačného gólmana Ruska Malafejeva a post jednotky v bráne bol naozaj horúci a nie vždy sa Slovákovi podarilo atakovať miesto v zostave, predsa v roku 2008 sa tešil z triumfu v Pohári UEFA. Pre slovenského hráča je to nevšedný úspech a naozaj historická rarita. "Hoci finále som neodchytal, predsa som dostal šancu v niektorých dueloch, a tak som mal dobrý pocit z toho, že som sa tiež podieľal na víťaznej ceste v tejto prestížnej klubovej súťaži."

Tento 190 cm vysoký gólman bol akosi od začiatku pasovaný na to, aby sa pohyboval i v celkoch, ktoré mali vysoké ambície. Už v 1. FC Košice to bola éra exkluzívneho prieniku do Ligy majstrov a čoskoro sa ocitol na výslní i ako brankár Slovenska. "Na majstrovstvách Európy do 21 rokov, ktoré boli u nás a kde sme skončili na štvrtom mieste, sme vytvorili výbornú partiu. Naše výsledky umocnil aj postup na olympiádu v Sydney, kde sme síce žiadnu slávu nezožali, ale boli to pekné časy a mám na to milé spomienky."

Na zážitky najbohatšie boli sezóny strávené v Petrohrade. Francúz - ako znie jeho prezývka - sa ocitol v prostredí, kde nebola núdza o perfektné zázemie, dostatočnú materiálnu základňu a primerané benefity. "Zenit predstavoval klub s maximálnymi cieľmi. Okrem prvenstva v Pohári UEFA sme sa stali držiteľmi Európskeho superpohára, vyhrali sme ruskú ligu, Ruský pohár i Ruský superpohár."

K. Čontofalský si vážil, že bol členom takého tímu, hoci aj jemu nie všetky predsavzatia vyšli a sem-tam čelil tiež kritike. Keď sa dopustil zaváhania, vedel sa k tomu postaviť čelom. Ako napríklad po vypadnutí Zenitu s portugalským CD Nacional, keď chybil, z čoho rezultoval gól súpera. Vtedy otvorene pomenoval túto chybu a pred novinármi sa neschovával. Toto jeho gesto bolo iste sympatické a hoci fanúšikovia boli smutní, vážili si to. Iné zážitky mal ale trebárs z diania v Grécku. "Tam bol už môj debut naozaj nezabudnuteľný, priaznivci po hladkej prehre hádzali do nás vajíčka, kamene aj jogurty."

Hovorí sa, že pokiaľ brankár vychladne, je s ním koniec. Tak je to v prípade, pokiaľ nechytá pravidelne a viac vysedáva na lavičke náhradníkov. Kamil vždy koketoval s najvyššími ambíciami. Robiť niekomu dvojku a čakať na šancu nebolo po jeho vôli. I preto neraz poškuľoval po angažmáne, ktorý by ho maximálne napĺňal. I vtedy, keď bol v Zenite, sa miestami vyskytli informácie o tom, že sa chystá odísť. Spomínal sa transfer do holandského Feyenoordu Rotterdam i záujem anglických klubov. Napokon vydržal v meste na Neve šesť rokov. "Bola to pre mňa veľká škola vrátane možnosti byť zverencom vynikajúcich trénerov, napríklad svetoznámeho holandského lodivoda Dicka Advocaata. Ruský futbal je o niečom úplne inom než náš," tvrdí Kamil. "Tam nemajú problémy s peniazmi, môžu si dovoliť nakúpiť významné posily, čo sa potom premieta do úrovne nielen do domácej ligy, ale aj ambícií na medzinárodnej scéne. V takom prostredí sa jednotlivec musí maximálne snažiť, aby ustál tlak a dokázal svoje prednosti."

K. Čontofalský napokon sa aj vinou pravidla o limitovanom počte legionárov v dueloch najvyššej ruskej súťaže dostal do nevďačnej pozície, keď kryl chrbát kolegovi. Lenže on chcel chytať, a tak sa po dlhom čase znovu začali plniť sny o ideálnejšom pôsobení. Vybral sa na Cyprus, lenže tam vo farbách AEL Limassol tiež pochopil, že vzhľadom na inú úroveň zápolení to tiež nie je ono. A tak prišiel prestup do spomínanej gréckej destinácie a po ďalšom sklamaní návrat do Prahy. Azda sa mu znovu splní to, po čom dlhší čas prahne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári