Samozrejme, túto príležitosť na rozhovor sme si nemohli nechať ujsť.

Keďže podujatie bolo módnou prehliadkou, začali sme módou. „K móde mám vzťah asi taký, že raz mám pocit že jej rozumiem dostatočne, inokedy vôbec," tvrdí Mária. "Je to o tom, že každému sa páči niečo iné. Mám rada zmeny, dokážu ma nejako prebrať v živote, len netreba preháňať. V jednoduchosti je krása. A to je trendy! Netreba dávať jedno cez druhé. Treba vedieť vyzdvihnúť eleganciu a šarm ženy, či už v oblečení, účese alebo líčení. Aj keď som už absolvovala mnoho módnych prehliadok, asi tú najväčšiu inšpiráciu čerpám z časopisov. Mám ich doma desiatky, už ich nemám kde ukladať. V prípade, že, ma niečo osloví, odfotím si to do mobilu a potom ukazujem štylistom."

Modely, ktoré boli na tejto prehliadke predvádzané, boli špeciálne. A keďže Mária zatiaľ nie je pod čepcom, zaujímalo nás, či nehľadala inšpiráciu v bielych modeloch. „Kedysi ma šaty veľmi zaujímali, pamätám si, že keď sa u nás na dedine konala svadba, nevestu sme si poobzerali od hlavy po päty a s kamarátkami rozoberali čo sa ktorej páčilo. Dnes to ide akosi okolo mňa, máloktoré svadobné šaty ma dokážu osloviť, možno si momentálne viac všímam účes."

Veľkým plus pri akýchkoľvek módnych kreáciách je vždy postava. Mária Čírová sa určite nemá za čo hanbiť. Zaujímalo nás, či je to génmi, alebo odopieraním a diétami. „Nikdy som nedržala diétu. Podľa mňa mám gény po dedovi. Ten aj keby slona zjedol, nepribral by," smeje sa. "Odjakživa som bola štíhlej postavy. Môžem zjesť čokoľvek a kedykoľvek a nič sa nestane. Mám 22 rokov, pravdepodobne je to tým, väčšina dievčat v mojom veku vyzerá podobne, nehľadám v tom teda žiadnu výnimočnosť. Hovorím si, bodaj by som svoju postavu nemusela riešiť ešte ďalších dvadsať rokov!"

22

V speve chystá Mária novinku. Momentálne totiž nahráva svoj druhý album. „Album 22, tak sa bude volať, by mal vyjsť na jeseň, v septembri. Na svojich skladbách som pracovala dva roky, stále som si niečo komponovala, nahrávala na diktafón a teraz sa vytešujem, že moje skladby dostávajú skutočnú podobu. Producentom môjho albumu je opäť Maroš Kachút a spolupracujem aj so známymi slovenskými textármi Andym Ďuricom, Sašou Okálovou, Oľgou Záblackou. Na albume sa medzi inými pesničkami objavia aj známe hity ako Bez obáv, Strácam, či najnovšia letná skladba Labutia."

Máriina spevácka kariéra začala pomerne skoro, ešte v dobe, kedy deti zaujímajú hračky a nie pódiá. Mala totiž iba štyri roky. „Moja mama viedla detský spevácky zbor u nás v kostole a vždy ma brávala na skúšky. Bola som malá, čiže moje spomienky sú len také útržky, ale spomínam si, že som si vždy s tými deckami pospevovala, vedela všetky pesničky a behala po kostole s bábikou v ruke. Na ten malý zlomový moment si však pamätám, pretože z ničoho nič ku mne pribehla mama a namiesto bábiky mi dala do rúk mikrofón. Odspievala som sólo, ktoré ani jedno z detí nechcelo spievať a neskôr mi to 'prischlo' a mikrofón už patril iba mne."

A prischol jej poriadne. Spievať totiž odvtedy neprestala. Najskôr vďaka mame, neskôr vďaka otcovi. Vystupovala totiž s ním v skupine Svetlo v tmách. „Môj otec má obrovský talent na skladanie pesničiek. Dokázal sa hocikedy v noci zobudiť, chytiť papier a písať. Vždy vravel, že sa mu ten text prisníval a aby ho nezabudol, musel sa hoci aj o tretej nadránom zobudiť. Ráno sme ho hocikedy videli s gitarou v ruke, ako si ten text už pospevuje. Veľmi som ho obdivovala, nechápavo som naňho častokrát hľadela, ako je to možné?! Otec je sčítaný človek, jeho texty sú pre mnohých balzam na dušu. Vystupovali sme na niekoľkých folkových festivaloch, hrávali sme v zostave dve gitary a spev a úplne to stačilo."

Neskôr prešla do inej, gospelovej skupiny. „Dostala som sa tam prostredníctvom môjho kamaráta gitaristu. Zháňali speváčku, tak ma oslovil, či by som nemala chuť skúsiť to. Neváhala som ani na chvíľku, verila som, že to dopadne dobre. Naša kapela Trinity Group prežila krásne tri roky, počas ktorých sme nahrali debutový album 'Na tisícich miestach', získali zaň ocenenie Aurel, za najlepší gospelový album roka."

Bulvár je bulvár...

Čo skupina, to nový žáner. V súčasnosti je Mária popová. Je už v tomto štýle doma, alebo prídu ešte ďalšie experimenty? „Začala som ľudovkami, neskôr som prešla cez folkovú hudbu, alternatívnu, vážnu hudbu na konzervatóriu až po pop music. Ktovie, či je to konečná? Hudba nám dáva nespočetne veľa možností. Aj v pop music sa môžete rozhodnúť, či bude nový singel rockovejší, modernejší, alebo sa v skladbe budú ukazovať prvky jazzu. Je to každého slobodné rozhodnutie. V žánri, ktorému sa plne venujem, sa cítim dobre, no častokrát aj zviazane. Pop má svoje pravidlá a treba ich rešpektovať. Niekedy sa pri komponovaní pristihnem, že skĺzam do alternatívy. Oveľa ľahšie sa totiž skladá niečo, pri čom sa nemusíte sústrediť na to, aby to bolo jednoduché, či zapamätateľné."

Ona sama dokáže vypočuť čokoľvek, ale... „Na metal by ma asi nikto nenahovoril," smeje sa. „V aute si rada vypočujem Coldplay, Thickie, Stinga, One Republic, Rihannu, Sugababes, Aliciu Keyes... V minulosti som mala na konzervatóriu predmet 'dejiny hudby' a tam sme hodiny počúvali operu. Som tak celkom zmixovaná. Možno sa mi raz, keď vyrastiem, podarí skombinovať pop s vážnou hudbou. Je to môj malý sen."

Mária je síce speváčka, no mnohí ju poznajú aj ako moderátorku. Chystá sa zmeniť povolanie? „Vždy budem cítiť, že mojou prioritou je hudba. Vyskúšala som, aké je to byť moderátorkou a celkom ma to chytilo! Nemám problém ísť do toho znovu. Milujem, keď sa niečo tvorí, tie porady, ten adrenalín. V práci sa snažím byť stopercentná a zodpovedne sa stavať ku všetkým požiadavkám. Keď viem, že som niečo nikdy nerobila, snažím sa na to priveľmi nemyslieť a makať na sebe ako sa len dá. Keby však malo všetko nejakým spôsobom padnúť, asi by som sa začala venovať deťom, ktoré sa chcú venovať hudbe. Tak som to robila aj počas štúdia na konzervatóriu a bolo to veľmi milé obdobie."

Hoci Mária spieva od štyroch rokov, známou sa stala až vďaka súťaži Coca Cola PopStar, kde zvíťazila v roku 2008. „Najdôležitejšia spomienka z toho obdobia je tá, že som konečna mohla vďaka PopStar nahrať svoje vlastné pesničky v profesionálnom štúdiu. Spoznala som ľudí, ktorí dnes tvoria neoddeliteľnú časť môjho tímu. Jedným z nich je producent Maroš Kachút."

Čím je však človek známejší, tým viac sa o neho zaujíma bulvár. Aj Mária si s ním svoje užila. Hlavne v dobe, keď sa dozvedela, že čaká dieťa s producentom Marošom Kachútom. Možno sa vytešovali z ďalšieho krátkodobého sústa, ktoré bude znovu napĺňať strany tragickými riadkami o ich rozchode. Nestalo sa tak. Malý Hugo je na svete takmer tri roky a oni sú stále spolu. Dokonca sa rozmazával aj jej mladý vek, keďže mala vtedy 20 rokov.

„Bulvár je bulvár, netreba sa nad tým zamýšľať," tvrdí Mária. "Ľudia majú zjavne tieto informácie radi, tak im ich poskytuje. Samozrejme, že by som bola radšej, keby sa viac v mojom prípade písalo o hudbe. Ľudí toto asi natoľko nezaujíma, aby kvôli tomu niekto zakladal hudobný časopis alebo hudobnú reláciu. Hudobnej kultúre na Slovensku to totiž veľmi chýba. Nespomeniem si na nič najhoršie, v podstate veci, ktoré ma zamrzeli, mi dávno vyfučali z hlavy. Ľudia v mojom okolí vedia, čo je pravda a čo nie, takže to mi k spokojnosti a vnútornej pohode úplne stačí."

Skladba o Kambodži

V januári tohto roka absolvovala Mária náročnú úlohu a cestu. Navštívila Kambodžu kvôli projektu, ktorý sa snaží eliminovať tetanus v tejto krajine. „Prijala som ponuku stať sa ambasádorkou projektu Pampers-Unicef. Pridala som sa tak k Marošovi Kramárovi, Monike Hilmerovej a Dare Rolins, ktorí sa stali ambasádormi v minulosti. Vycestovala som do Kambodže na päť dní a všetky spomienky, ktoré som si odtiaľ priniesla, zhmotním do skladby, ktorú pripravujem na svoj album. K tejto skladbe vznikne video, ktoré som tam natočila."

Napriek tomu, že pohľad na biedu v tejto krajine určite nezvládala ľahko, je rada, že tam šla osobne. „Nechcela som viesť alebo zastupovať tento projekt bez toho, aby som na vlastné oči nevidela jeho výsledky. Vážne choroby vrátane tetanu živia zlé hygienické návyky a tradície mamičiek. Po prestrihnutí pupočnej šnúry sa snažia zastaviť krvácanie a sceliť ranu popolom, kravským trusom alebo špinavou zemou tak, ako to robili rodičia alebo starí rodičia. Ženy rodia doma v nehygienických podmienkach, niektoré to majú do nemocnice až 40 kilometrov, a to peši! Aj keď pôrod nestojí na naše pomery veľa - 5 dolárov (3,5 eura), pre mnohé rodiny je to naozaj veľký problém."

Z tejto krajiny má teda mnoho spomienok. „Asi najviac ma dojalo stretnutie s 20-ročnou slobodnou mamičkou a 6-mesačným Rauom, o ktorej sa nevedelo, v akých podmienkach žije. Prišla o prácu, muž ju opustil a na všetko je sama. Jediným jej zárobkom sú peniaze odpracované so synčekom na ryžovom poli. Nebola zaregistrovaná medzi matkami, ktoré potrebujú pomoc a vďaka našej náhodnej návšteve po ceste osadou jej tak v blízkej budúcnosti bude pridelený príspevok na zdravotnú starostlivosť o dieťa." Mária bez váhania hovorí, že ak by znovu prišla takáto možnosť, neváhala by a využila by ju znovu.

V blízkej budúcnosti sa tak však nestane. Aké má plány? „Snažím sa naplno venovať prítomnosti a všetkému, čo je s ňou spojené. Verím, že album bude odzrkadľovať moju momentálnu náladu a moje hudobné cítenie..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári