Uprednostniť pred príjemnými stránkami života povinnosti je totiž pre Košičana Štefana Kassaya niečo úplne samozrejmé. V týchto dňoch oslávil známy vedec, podnikateľ a inovátor i významný autor ekonomickej literatúry životné jubileum, 70. narodeniny.

Jeho pracovitosť ho možno o čosi ukrátila, no vďaka nej získal čestný titul doctor honoris causa, ktorý mu schválila vedecká rada Technickej univerzity ako prejav uznania výraznej vedeckej osobnosti z oblasti priemyselného inžinierstva či vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy, ktoré mu prezident udelil pri príležitosti 15. výročia vzniku SR. Zároveň je aj členom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu. "Dnes, keď som sa dožil sedemdesiatky, si môžem dovoliť ten luxus zamyslieť sa nad tým, či som žil správne a či som bol užitočný svojimi počinmi rodine, firme, okoliu, spoločnosti...," vraví človek, ku ktorému by ste podobného hľadali len veľmi ťažko. Nedožičí si totiž dovolenky, nemrhá časom na koníčky.

"Nechodím na dovolenky, neoddychujem, ale teším sa z toho, čo urobím. Pýtajú sa ma, či mám voľný čas. Nemám, lebo vlastne všetok môj čas je voľný. Nakladám s ním, ako uznám za vhodné. Môj život má kontinuitu a striedam povinnosti s tým, čo robím rád. Napríklad športujem, vzdelávam sa, čítam. Jednoducho nemám pracovnú dobu, vidím len to, čo potrebujem urobiť." Presne takto znie filozofia tohto jubilanta, ktorý má každý deň presne rozdelený na polhodiny. Presne vie, koľko môže ktorej činnosti venovať a všetko krásne stíha. "U mňa je zvláštne, že dovolenky ma unavujú, mysľou som inde, nevnímam slnko, ani more. Keď som splnil určitú úlohu, jednoducho idem ďalej. Práca podľa mňa človeka popoženie, vymaní ho aj z útrap a sebaľútosti. Práca a túžby človeka posúvajú dopredu."

Rekordy lámal už v sedemnástich

Hoci to dotiahol mimoriadne vysoko, začínal Štefan Kassay svoju pracovnú púť ako sústružník. "Učňovské tri roky odštartujem neposlušnosťou. Ako sa vraví, nezmestím sa do kože. Takmer spôsobím haváriu svojvoľným zapnutím sústruhu kvíliaceho vysokými otáčkami. Prudko prepínam stroj do reverzu. Upínacia hlava sa našťastie zasekne na konci vretena a spomaľovanie otáčok pripomína dokonávanie obete z posledných síl sa kymácajúce v boji víťaziaceho pešiaka kráľovskej gardy," spomína s úsmevom na svoje začiatky, v rámci ktorých na seba jeho vrodená pracovitosť nedala dlho čakať. "Už ako sedemnásťročný lámem pracovné rekordy, poburujem ostatných, pretože po takých výkonoch nastáva spevňovanie noriem."

Postupne sa však stáva vďaka svojmu odhodlaniu a húževnatosti konštruktérom, stredoškolským učiteľom, televíznym spravodajcom v Budapešti, Rumunsku a Juhoslávii, komentátorom i šéfredaktorom. "Obrazne povedané, postupne sa od nástroja a stroja vzďaľujem. Už sa nekoncentrujem na jediný bod, na špičku noža, zaujíma ma i suport, koník a celý stroj. Neskôr sústavy strojov, automaty, roboty... Musím sa však priznať, že moje ambície nemajú spočiatku jasné kontúry," pravdivo priznáva všestranný človek, ktorý z Košíc odišiel ako 14-ročný najprv do Trnavy, a potom do Považskej Bystrice. Dodnes je neuveriteľne rozlietaný. Kanceláriu má v Trnave, býva v Limbachu, spoločnosť I.D.C. Holding, a.s., ktorej je akcionárom i predsedom dozornej rady, sídli v Bratislave. "Do Košíc chodím často, aspoň raz do mesiaca, keďže tu mám brata a rodinu mojej manželky i pracovné povinnosti. Vždy cestou na služobné stretnutia, keď idem napríklad do Tatier, obdivujem okolie. Som estét, aj keď to tak navonok nevyzerá. Avšak vnútorne, pocitovo, to tak naozaj je. Len čo sa však dostanem na pracovisko, nič viac nevnímam."

Za svoj úspech vďačí obrovskej húževnatosti. Zároveň však priznáva, že za ním stojí ešte jedno tajomstvo. "Celé tajomstvo spočíva v rozhodnutiach človeka či v súkromnom živote, alebo v pracovnej pozícii. Ak sobášiaci úradník položí tú najzákladnejšiu otázku, môže byť iba jedna alebo druhá odpoveď: Áno alebo nie. Ak spoločníci v podnikaní rozhodujú o tom, či to chcú spolu niekam dotiahnuť a či si založia spoločnú firmu, musia odpovedať rovnakým spôsobom. Celý život sa rozhodujeme a dávame odpoveď týmito dvoma slovami.
Áno, toto je tajomstvo úspechu – správne sa rozhodnúť, vybrať si jedno z tých dvoch slov. Je to také jednoduché... Ibaže treba vedieť, kedy áno a kedy nie."

Založil nadáciu

On mal na správne rozhodovanie "nos" a vďaka tomu to z pozície bežného pozorovateľa vyzerá tak, že na čo siahne, to sa mu aj podarí. "Som jedným z tých, ktorí zažili biedu a dnes majú slušnú životnú úroveň. Osobne si myslím, že peniaze sú k životu nevyhnutné. Lenže zmyslom života nie sú peniaze, ani umelá okázalosť, ale to, čo človek vytvorí, čím prispeje k spoločnému dielu, čím vstúpi do histórie krajiny... Odmietam luxus a bohatstvo ako spôsob života a som presvedčený o tom, že okázalé deklarovanie akejsi výnimočnosti je prameňom závisti, nepriateľstva a nekalých činov."

Kým by si už na jeho mieste mnohí len užívali, on neprestáva neustále pracovať a okrem toho nezabúda ani na pomoc iným. Je napríklad zakladateľom Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania, ktorá začala svoju činnosť v roku 1999. "Predsavzal som si napomáhať rozvoju vedy podporou talentov v podobe publikovania najlepších a najoriginálnejších prác a s podporou nadácie už boli vydané viaceré významné diela. Nosným programom mojej nadácie je podpora vedy a vzdelávania."

Práca je pre Štefana Kassaya zároveň aj najlepším liekom na chvíle nepohody, trápenia či problémov. Samozrejme, nachádza veľké pochopenie a pomoc i v rodine. Zúfať si ho však určite neuvidíte. Riadi sa totiž tým, že nezdary prekoná prácou. "Ponorím sa do nej, a tým pádom aspoň niečo ďalšie vytvorím. Nemá zmysel trápiť sa tým, čo aj tak nezmením." Aj on si však siahol na dno a okúsil i neľahké chvíle. Najhoršie prežíval, keď ostal v roku 1989 po zrušení Ústredia novinárskych informácií v Prahe, kde bol riaditeľom, bez práce. "Máte rodinu a ste bez výplaty, a pritom ten pocit, že robíte maximum... Bolo to hrozné. Taká však bola doba..."

Naopak, najkrajšie spomienky sa mu viažu na novinárske časy. Chcel urobiť interview s Lászlóom Pappom z Budapešti, ktorý bol trojnásobným olympijským víťazom a majstrom sveta v boxe. Ten zo žartu rozhovor prisľúbil pod podmienkou, že si spolu dajú jedno kolo... "Predtým, ako vojak, som boxoval prvú ligu, čo on, samozrejme, netušil, takže to pre mňa dopadlo celkom dobre. Krásne na tom bolo to, že to omylom odvysielali. Vystrihol som totiž všetky údery, ktoré som dostal sám a nechal som len tie, ktoré som dal jemu. Zo žartu som to poslal do redakcie a tam to vzali vážne. Samozrejme, nasledovali telefonáty z ambasády, čo sa stalo..." spomína s úsmevom bývalý boxer, ktorý dnes nedá dopustiť na beh a dvíhanie činiek.

Nikdy sa nevzdáva

So svojím životom je spokojný. "Na osud sa ja veľmi nespolieham, radšej som pripravený na to, čo chcem. Život je však kľukatý... V podstate mi vyšlo všetko, čo som chcel, čo som si vedome naplánoval. Netajím však, že som zažil veľa pádov a sklamaní, ale napokon sa moje ciele a túžby, hoci aj po desaťročiach, vždy naplnili. A kým som zdravotne fit, vek nezohráva úlohu. Niekedy sa však sám seba pýtam: Koľko dní, mesiacov alebo rokov je pred tebou, Kassay? Ako rozložíš svoje sily a kedy už konečne budeš spokojný a dožičíš si oddych? Veru... keby som len na túto otázku poznal odpoveď."

V ostatných rokoch totiž veru neoddychuje, hoci by si to na základe svojich celoživotných výsledkov už dávno zaslúžil. Okrem svojej práce navyše vytvoril pentalógiu Podnik a podnikanie. Doteraz boli vydané tri zväzky v slovenčine, tri v angličtine a po jednom v poľštine, ruštine a maďarčine. Pentalógia ako celok má dokopy približne 4 500 strán. Nielenže sa na nej podieľal autorsky, ale dokonca si ju z veľkej časti aj sám zalamoval, aby to malo výraz, aký si predstavuje. V týchto dňoch mu vyšiel titul Binárny kód. "To všetko však môžem robiť len vďaka pochopeniu a podpore mojej rodiny."

Ak by ste radi poznali tajomstvo jeho pracovného úspechu, stačí dodržiavať nasledovné: Štefan Kassay sa totiž nikdy nevzdáva, každý pád považuje za novú príležitosť a každý problém za výzvu na riešenie. Je ochotný zabudnúť a nezaoberá sa nepríjemnou minulosťou. Pred ukončením jedného projektu už rozbieha ďalší. Neumára sa večne návratmi k tomu, ako sa mu ubližuje. Iba konštatuje, čo sa stalo, bez štipky nenávisti či
smútku nad tým, čo mohlo byť, keby...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári