Kostrový hrob skrčenca môže byť súčasťou väčšieho pohrebiska

Unikátny a ojedinelý nález kostrového hrobu skrčenca, pravdepodobne z doby bronzovej, ktorý objavili archeológovia zo spoločnosti Archeológia Zemplín, nie je zďaleka jediný, odkrývajúci históriu dávneho osídlenia neďaleko Košíc.

K vzácnym poznaniam sa dostali aj vďaka výstavbe rýchlostnej cesty R-4 Košice-Milhosť, ktorá pretína územie bohaté na odkrývanie minulosti. Doterajšie poznatky o archeologicky významných lokalitách sa po odkrytí ornice rozšírili o nové, doteraz nepoznané skutočnosti, ktoré ju posúvajú do staršej doby, aká bola doteraz v tomto území preskúmaná.

Okolie Košíc je oblasť s vysokým počtom nálezísk, preto bolo ešte pred začiatkom výstavby komunikácie R-4 jasné, že každé zakopanie do zeme bude pod drobnohľadom odborníkov, hľadajúcich a dokumentujúcich najstaršiu históriu. Boli na to veľké predpoklady, že sa podarí potvrdiť už poznané a objaviť možno aj nové svedectvá života a práce ľudí, ktorí tu kedysi prebývali. Skúmaná lokalita sa nachádza v strede územia, ktoré už bolo zdokumentované. Na severe sú to Šebastovce, Barca, Krásna nad Hornádom, smerom na východ Čaňa, Trstená pri Hornáde, Ždaňa a hlavne Nižná Myšľa, kde sa už desaťročia robí výskum odkrytého sídliska aj pohrebiska so stovkami hrobov. Na juhu je to Kechnec a Perín, kde sa už predtým v rámci výstavby priemyselného parku a prekládky cesty preskumávali objekty z obdobia eneolitu.

Počas výkopových prác na trase R-4 boli archeológovia stále v pätách cestných stavbárov, aby včas zachytili možné nálezy. Vopred ich upozornili na jednotlivé úseky stavby, ktoré by mohli byť z archeologického hľadiska významné. Lokalita Seňa patrí k najdôležitejším polykultúrnym náleziskám v oblasti Košickej kotliny. Prebiehajúci archeologický výskum doložil ako najstaršie osídlenie z doby bronzovej. Práve z tohto obdobia je pravdepodobne svedectvom ojedinelý nález - kostrový hrob skrčenca. Predpokladá sa, že je súčasťou väčšieho pohrebiska, nachádzajúceho sa v blízkom okolí. Žiaľ, ďalšie nálezy, ktoré by povedali viac, sa pri kostre zatiaľ nenašli. Stačiť musí uloženie v skrčenej polohe. V Nižnej Myšli sa pri hroboch nachádzali aj celé nádoby, bronzové predmety, dokonca aj zlaté. V Seni len zopár čriepkov. Čo sa týka uloženia, existuje viac teórií. Jedna hovorí o tom, že zosnulých ukladali do hrobu v polohe, v akej odpočívali. Platilo tiež pravidlo, že muži ležali na pravom a ženy na ľavom boku. Takže tam bola pochovaná žena.

Výskum archeológov, to nie je práca v kancelárii, ale predovšetkým priamo v teréne, za každého času i nečasu, v páľave i za dažďa. S lopatkami a kefkami očisťujú pôdou zasypanú a ukrytú minulosť našich predkov, centimeter po centimetri tak, aby sa dôkazy, že tu bol človek, zachovali. Každá stopa vedie k zloženiu mozaiky, ktorá je verným obrazom toho, aký tvor sa na tejto zemi pohyboval, ako asi vyzeral a čo robil a aké za sebou nechal odkazy pre budúce generácie.

K čomu sa doteraz archeológovia dopracovali a ako hlboko do minulosti načreli pri tomto výskume? Okrem toho, čo už odprezentovali dávnejšie, určite dôležité a zaujímavé sú aj nálezy sídliskových objektov, ktoré sú za doterajšieho stavu výskumu zaraďované do doby železnej až včasnej doby dejinnej. Preskúmané objekty svedčia o trvalejšom osídlení lokality. Nechajme však hovoriť vedúcu výskumu PhDr. Lýdiu Gačkovú. „Od jesenných mesiacov minulého roka, s prestávkou v zimnom období, robí naša spoločnosť po rozhodnutí Pamiatkového úradu SR na trase stavby rýchlostnej cesty záchranný archeologický výskum. V prvej fáze bolo zaregistrovaných päť archeologických nálezísk postupne v lokalitách katastrálneho územia Perín, Milhosť a Seňa, poloha Repiská 1. Preskúmalo sa tu vyše 40 sídliskových objektov z obdobia praveku, stredoveku i novoveku. Najvýraznejšie osídlenie sa zachytilo v lokalite Milhosť. Na základe keramického materiálu boli tieto objekty zaradené do doby bronzovej."

Nová lokalita, nové svedectvá

Výskumné práce v ďalších lokalitách pokračujú a archeológovia sústredili pozornosť na Sokoľany. Počas skrývky ornice sa im podarilo zachytiť a preskúmať 12 archeologických objektov, a to žiarové hroby, ktoré sú pravdepodobne z ranného obdobia mladšej doby železnej. Okrem bronzovej a železných spôn a ich zlomkov doslova milo prekvapil aj pozoruhodný nález, tzv. škatuľová pásová zápona, ktorá nepochybne prispeje k objasneniu vývoja daného regiónu v počiatočnom období mladšej doby železnej. Tak ako pokračujú zemné práce, pokračuje aj výskumná činnosť a vyhľadávanie ďalších možných archeologických objektov. Prekvapenia sa niekedy konajú.

Ďalšie objekty očakávajú archeológovia objaviť v súčasnosti v najintenzívnejšie skúmanej lokalite Seňa, predovšetkým v polohe Pri lánoch. Na inom mieste, v polohe Repiská 2. Doteraz tam lokalizovali a preskúmali 17 z praveku a stredoveku, ale nemyslia si, že je to všetko. „Čo sa týka Sene, záznamy o tunajšom výskyte archeologických nálezov sa objavujú už na začiatku 20. storočia. Je to jedno z najvýznamnejších nálezísk v oblasti Košickej kotliny. V katastri obce je evidovaných viacero polôh s pravekým až stredovekým osídlením. Najstaršie paleolitické osídlenie dokladujú ojedinelé artefakty, ako aj nálezy pochádzajúce z výskumu paleolitickej osady. V Seni boli z viacerých archeologických polôh získané sídliskové a pravdepodobne i hrobové nálezy, ktoré sú dôkazom osídlenia v období eneolitu."

Najvýraznejšie osídlenie je doložené zo staršieho i stredného úseku doby bronzovej. Svedčia o tom početné sídliskové i hrobové nálezy otomanskej a pilinskej kultúry. V Seni boli tiež zistené doklady osídlenia z doby halštatskej i laténskej. Našli sa keramika, zbrane, šperky, mince, pracovné a remeselné nástroje pochádzajú z početných sídliskových objektov, z obydlí a hospodárskych jám, ktoré sú datované do obdobia po zmene letopočtu, do doby rímskej. Archeologický profil Sene dopĺňajú keramické nálezy zo stredoveku. „Počas vlaňajšieho i tohtoročného výskumu sa ukázalo, že praveké i stredoveké osídlenie v polohe Pri lánoch sa nachádza na pomerne rozsiahlej ploche. Výrazne tmavé až čierno sfarbené plochy s úlomkami keramiky, kúskami kostí i mazanice, jednoznačne dokladujú prítomnosť archeologických objektov. Doteraz sme preskúmali už 190 objektov a jeden hrobový nález. Aktuálny výskum doložil najstaršie osídlenie z doby bronzovej, kde možno zaradiť aj spomínaného skrčenca."

Najviac svedectiev z doby železnej

Najviac sídliskových objektov zaraďujú zatiaľ archeológovia do obdobia doby železnej, resp. niektoré do včasnohistorického obdobia. Obydlia svedčia o trvalejšom osídlení lokality. V blízkosti boli zistené menšie objekty, tzv. kolové jamy, ktoré predstavujú súčasť konštrukcie stavby. Najpočetnejšie sú rôzne hospodárske jamy – prevažne zásobné a odpadové. Ako vysvetlila vedúca výskumu, tmavá až čierna kultúrna výplň týchto útvarov obsahovala množstvo keramických nálezov.

"Sú to fragmenty z rôzne formovaných, prevažne ručne vyrábaných nádob. Menšie množstvo zlomkov je z keramiky zhotovenej pomocou hrnčiarskeho kruhu. Skladbu nálezových celkov doplňujú železné predmety ako sekera, dláto, kováčska lopatka. Železná struska v niektorých objektoch svedčí o tom, že železo sa spracovávalo priamo v lokalite. Menej dôkazov je o spracovaní bronzovej suroviny." V niektorých nálezových súboroch sa vyskytovali hlinené prasleny ako doklad tunajšej výroby textílií. V hlinenej výplni niektorých objektov sa našli aj kostené ozdoby, polotovary a surovina ako dôkaz jej spracovania v osade.

„Presnejšie kultúrne zaradenie celého nálezového súboru bude možné až po jeho spracovaní celého nálezového súboru. Pokiaľ ide o výrobu keramického riadu, ukazuje sa, že nádoby, ktoré osadníci používali, boli z kvalitne vypracovanej hlinenej masy a dobre vypálené. Pokiaľ ide o niektoré tvary a výzdobu, odlišuje sa od doteraz známych súborov keramiky v danom mikroregióne. Geograficky výhodná poloha Pri lánoch bola osídlená aj v stredoveku. Dôkazom je osobitný druh výrobno-hospodárskych objektov – pecí s predpecnou jamou, ktoré obsahovali keramický materiál."

Je toho veľa, čo sa podarilo objasniť a zdokumentovať, ale zostávajú desiatky objektov, ktoré ešte chcú archeológovia doskúmať. Po skončení prác v teréne ich čakajú ďalšie úlohy. Nasledovať bude odborné spracovanie dokumentácie a nálezov. Výsledkom bude záverečná správa s geodetickou dokumentáciou.
Počet a rozsah objavených archeologických lokalít na trase stavby a počet skúmaných objektov je väčší, než sa na začiatku predpokladalo. „Až na základe výsledkov odborného spracovania sídliskových, resp. hrobových útvarov a všetkých archeologických nálezov sa reálne posúdi význam a podiel osídlenia jednotlivých kultúrnych období od praveku až po stredovek v každej skúmanej lokalite. Až potom sa dozvieme, čo vzácne ukrývala stáročia zem, po ktorej povedie nová cesta," dodala na záver PhDr. Gačková.

Kostrový nález skrčenca prekvapil aj vedúcu archeologického výskumu PhDr. Lýdiu Gačkovú. Foto: judy