Pobytom v Kolumbii sa Zuzana opäť vrátila aj do študentských čias. V čase, keď do exotickej krajiny na severe Južnej Ameriky vycestovala, bola už zamestnankyňou Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Prihlášku na štúdium do iného štátu si podala ešte ako študentka Ekonomickej fakulty na košickej Technickej univerzite. Stáž na univerzite a bývanie sa jej podarilo vybaviť pomocou programu IAESTE, ktorý sprostredkúva výmenné pobyty.

Výber cieľovej krajiny nebol pre Zuzku zložitý. Mohla si zvoliť z troch možností - Grécka, Brazílie a Kolumbie. Keďže nevie po grécky ani portugalsky, ale obratne komunikuje po španielsky, aj vďaka jej predchádzajúcemu pobytu v Španielsku, vybrala si kolumbijskú destináciu. "Po absolvovaní všetkých povinných očkovaní sa mi podarilo vycestovať v januári. Cesta lietadlom trvala asi 12 hodín. Letela som z Budapešti do Frankfurtu a odtiaľ do Bogoty, hlavného mesta Kolumbie. Mojou úlohou na miestnej univerzite bolo pomáhať dvom profesorom ekonómie. Jeden sa orientoval na podnikateľskú sféru a druhý výskumu a výučbe derivátov v ekonómií. Pred príchodom som presne nevedela, o akú oblasť ekonómie pôjde, no cieľom mojej stáže som sa potešila."

Pre každého sú začiatky na novom mieste ťažké. Neznámi ľudia, nová práca, iné prostredie a zvyky. Zuzana priznáva, že sa toho trochu obávala. "Ešte týždeň pred odchodom som si lámala hlavu nad tým, čo som si to vymyslela, že idem na takú ďalekú cestu. Po príchode do Kolumbie som si už starosti nerobila."

Ubytovanie jej poskytla kolumbijská rodina (matka s dcérou) v dome, ktorý bol situovaný v dedinke Chía blízko Bogoty. Na tomto mieste mala sídlo i univerzita. "Bola to taká bežná kolumbijská rodina. Obe boli veľmi milé a pohostinné. Snáď mama sa trochu vymykala normálu názormi na život, bola veľmi pokroková a moderná."

O Kolumbii sa hovorí ako o krajine, v ktorej prekvitá pašeráctvo a drogy. Košičanka sa však nad touto poznámkou len pousmeje, pretože ona do kontaktu s ničím podobným neprišla. "Ak by sa niekto chcel dostať k drogám, určite si cestu nájde, tak ako sa to dá na Slovensku. Posledné dva roky majú nového prezidenta. Aj domáci vravia, že teraz je to všetko na dobrej ceste, veľa sa tam toho zmenilo."

Pohodoví ľudia

Práve systém vyučovania Zuzku prekvapil. "Školský systém je tam nastavený oveľa lepšie ako u nás na Slovensku. Výučba je tam kontinuálna, prednášky i praktické cvičenia má jedna osoba. Nie ako na Slovensku, kde prednáša jeden vyučujúci a prax má jeho asistent." Väčšinu dňa trávila mladá dievčina v škole. Zúčastňovala sa prednášok, písala si poznámky, asistovala vyučujúcemu, neskôr pomáhala pri tvorbe príručiek. „Jednou z mojich ďalších úloh bolo napr. pomáhať s výskumom ohľadom trhu s futures v Kolombii či zorganizovanie klubu mladých podnikateľov."

Kolumbijčania sú podľa jej slov veľmi otvorení a pohostinní. Dievčina poznala niektorých len pár dní a už ju pozývali k sebe domov na návštevu. „Ľudia sú tam iní, veľmi pohodoví. Na Slovensku sa mi zdá, že si ešte dosť vzájomne závidíme." Väčšinu z nich tvoria veriaci. Niektorí z nich nevynechajú návštevu kostola ani jeden deň. Jedna zo Zuzkiných kamarátok sa chodila do chrámu božieho pomodliť každý deň.

Aj keď mala povinnosti, neznamenalo to, že by nezakúsila život v metropole Bogota. Mimo školy sa stretávala nielen s pôvodným obyvateľstvom, ale trávila čas s ďalšími študentmi zo zahraničia. Nových priateľov získala na kurze španielčiny, v ktorom mali všetci zúčastnení množstvo aktivít. Každý piatok spoznávali miestnu kultúru, chodili po pamiatkach, navštevovali múzeá alebo len jednoducho zašli niekam do mesta na pivo a, samozrejme, tancovali.

Okrem toho veľa cestovali. Preto sa Zuzke podarilo zhliadnuť biele pláže Karibiku s palmami alebo zažiť dvojdňovú turistiku na severovýchode krajiny. „Ešte pred desiatimi rokmi sa do Sierra Nevada del Cocuy nedalo ísť, pretože to vraj bolo veľmi nebezpečné práve kvôli pašerákom. Teraz to je už inak. Bolo to úžasné. Jazdili sme na koni, lozili po skalách. Dostali sme sa až do výšky 5-tisíc metrov nad morom. Jednu noc sme prenocovali v turistickej chatke, kde bolo v noci asi 5 °C. Bol to veľký adrenalín, ale výhľad zhora stál za to. Predpokladám, že je to jediná oblasť Kolumbie, kde je sneh."

Ťažko si predstaviť, ako sa v takej výške môže dýchať. Najmä ak si zoberieme do úvahy, že Slovensko je nižšie položená krajina, kde najvyšší Gerlachovský štít má niečo cez 2 600 metrov nad morom. Zuzka priznáva, že počas turistiky v tých najvyšších nadmorských výškach mala problémy s dýchaním. Ale vo vyše 8-miliónovej Bogote, ktorá je so svojimi 2 640 m n. m. tretím najvyššie položeným mestom na svete, sa jej dýchalo prirodzene.

Chaotická doprava

Môže sa zdať, že Zuzana zažila horúce chvíle kvôli tropickému počasiu, ale nie je to tak. Keďže Kolumbiu navštívila v zimných mesiacoch, užila si síce na slovenské pomery pomerne teplú zimu, keď sa teplota na teplomeri šplhala na príjemných 20 stupňov Celzia. „Aj tak som bola z počasia nadšená. Zo Slovenska som odchádzala v strašnej zime, v Kolumbii to vyzeralo ako príjemná jar. Také počasie vydržalo asi dva týždne a potom už skoro každý deň pršalo, čo viedlo k rozsiahlym záplavam v mnohých oblastiach krajiny."

Najzvláštnejšia bola pre Zuzanu nepochybne doprava, ktorá je v porovnaní so slovenskými pomermi pomerne chaotická. Neprispieva tomu ani stavebný boom, ktorý v metropole v posledných rokoch prekvitá. „Ak ste sa chceli niekam dostať, normálne ste si museli zastaviť autobus, ktorý vyzeral niečo ako starý mikrobus. Okrem šoféra v ňom bol aj vyberač vstupného. Nebolo nič nezvyčajné vidieť ho naskakovať do rozbiehajúceho autobusu na diaľnici. Videla som aj muža na bicykli, ktorému sedela na chrbtom žena s dieťaťom a šli po diaľnici. Na krajnici môžete zazrieť aj chodcov alebo bežcov." Obrovská Bogota síce nemá metro, ale práve autobusová doprava so svojou rozšírenou sieťou ju plne nahrádza.

Hospodársky je Kolumbia za Slovenskom, ale miestne služby sú podľa Zuzany na vyššej úrovni. „Či už prídete do luxusnej reštaurácie alebo miestnej niekde na pobreží, tak sa o vás obsluhujúci zaujímajú. Všetko vysvetlia, obslúžia vás. Keď prídem do košickej reštaurácie, väčšinou musím ja upozorniť čašníka, že si chcem objednať. V Kolumbii vidno, že miestni chcú prezentovať krajinu v čo najlepšom svetle, že ju chcú predať, aby sa už o nej nehovorilo ako o krajine dílerov drog. Proste vysielajú do sveta pozitívny signál. Ako sami tvrdia, jediná hrozba Kolombie je, že už nebudete chcieť odísť, čo môžem len potvrdiť."

Možno to spôsobilo, že Košičanka žila v metropole krajiny, ale ceny za tovar boli porovnateľné so Slovenskom. „Kozmetika bola drahšia ako u nás. Šampón, ktorý si kupujem na Slovensku, stál 1,5-krát viac. Lacnejšie a chutnejšie sa dalo nakúpiť ovocie a zelenina. Napríklad banán chutil úplne inak ako u nás. Asi po prvý raz som jedla dobrý banán," smeje sa cestovateľka.

Učarovalo jej latino

Hovorí sa, že krajinu spoznáš podľa jedla. Každá oblasť Kolumbie má akési svoje „národné" jedlo. Na severe jedla ryžu s kokosom. Pre Bogotu je typická hustá polievka s kuraťom, avokádom, smotanou a kaparami nazývaná Ajiaco. Ak mal niekto chuť na väčšiu exotiku, na ulici ponúkali predávajúci druh praženého mravca. Aj keď má Zuzana dobrodružnú povahu a kolumbijská strava jej chutila, na hmyziu delikatesu sa nedala nahovoriť. Ani Bogota sa nevyhla globalizácii. Ak sa niekto chcel stravovať typicky vo fast-foode, bez problémov našiel McDonald či Burger King.

Čo by to bolo za spoznávanie krajiny, keby človek neokúsil nočný život. Latino hudba Zuzane učarovala, a tak sa s partiou kamarátov bola viac ráz zabaviť na miestnych diskotékach. „Počas dňa i noci bolo potrebné udržiavať bezpečnostné štandardy. Žene sa neodporúča sa do mesta chodiť samej, aspoň vo dvojici. Určite nie je dobré zastaviť si taxík priamo na ulici, ale vždy si ho radšej zavolať. Je dobré, ak sa človek naučí rešpektovať tieto pravidlá."

Samotná Bogota je bohaté mesto. „Žije sa tam inak ako v ostatnej časti krajiny. Chudobu možno zažiť za hranicami metropoly. Ja som sa s tou pravou chudobou a teda aj zrejme tou pravou tvárou Kolumbie úplne nestretla. Videla som však malé, možno 5 až 7-ročné deti predávať na uliciach rôzny tovar od sladkostí po cigarety. Tie určite do školy nechodili, museli si zarábať na živobytie."

Veľký dojem na Košičanku urobili miestni muži. Podľa jej skúseností sú na míle odlišní od Slovákov. „Chlapi, aj mladí, sú veľkí džentlmeni. Ženám otvárajú dvere, oblečú kabát, podržia stoličku, pozvú na večeru alebo drink. A takmer vsetci vedia tancovať. Veľa ráz som sa pozastavila nad tým, koľko majú vlastne rokov. Mne to prišlo neskutočné, ako to tam funguje. Prekvapilo ma to."

Okrem množstva zážitkov a kamarátstiev si Zuzka odniesla z Kolumbie jedno prvenstvo, ktoré jej už nikdy nikto nezoberie. Na Bogotskej univerzite bola vôbec prvá Slovenka. Predtým tam študovala jedna Poľka a Češka. Košičanka ešte nevie kedy, ale určite sa chce do exotickej Kolumbie raz vrátiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári