Pred niekoľkými dňami, už v juniorskej vekovej kategórii, obsadil na svetovom šampionáte v Bukurešti v 84-ke v konkurencii 27 borcov vynikajúce 8. miesto. Michael Bodnár už dvakrát zapichol slovenskú vlajočku na jeden zo stupienkov medzi elitnou desiatkou svetových voľnoštýliarov, a to je pre tunajšie zápasenie v posledných rokoch naozaj mimoriadny úkaz.

Michael Bodnár sa dostal do povedomia svetového zápasenia v minulom roku, piatym miestom na európskom šampionáte v Sarajeve si získal rešpekt nielen medzi kadetmi, ale naznačil, že po prechode do vyššej vekovej kategórie budú mať jeho konkurenti počas trojročného juniorského obdobia postarané o zdatného súpera. Krajšiu rozlúčku s kadetskou kategóriou si gelnický rodák ani nemohol predstaviť. V olympijskom a vojnou zdevastovanom Sarajeve ho nerozladila ani osemfinálová prehra s Rusom Valievom, ktorý mal zlato prakticky vopred rezervované. Mladý Slovák vedel, že ho avizovaný majster Európy môže potiahnuť dosť ďaleko. "Naňho som nemal," priznáva. "Prehral som hladko 0:6, 0:6, ale mal som istú účasť v repasáži, kde som porazil Bielorusa Alimirzaeva." Po cennom víťazstve mohol pomýšľať dokonca na bronz, prinajhoršom mal zaručené 5. miesto. To mu "pridelil" Azerbajdžanec Usubzade. "Ten borec vyzeral oveľa starší, akoby mal dve deti, a do našej vekovej kategórie už vôbec nepatril. Ale do pasov sme našim súperom nevideli..." pre Michaela bol však súboj s ním cennou zápasníckou skúsenosťou.

Vzal ju so sebou na prvý veľký medzinárodný turnaj na úrovni juniorov - tohtoročné majstrovstvá Európy v srbskom Zrenjanine. Nováčikovská daň si vybrala svoje - hneď v úvodnom kole hmotnostnej kategórie do 84 kg skončil na štíte Nemca Schäfflera. "Poznal som ho, ale, žiaľ, nepodarilo sa mi cez neho prejsť," smutne konštatoval po skromnej aktivite na svojom prvom veľkom juniorskom šampionáte. Žiadna veľká sláva, 18. miesto, ale čoskoro to pustil z hlavy, lebo na dvere už klopali majstrovstvá sveta v Bukurešti. A Michael dúfal, že od reprezentačného a zároveň klubového trénera Miroslava Jedličku dostane šancu na reparát. "Týždeň pred majstrovstvami sveta sme boli na sústredení v Poľsku, a tam som cítil dobrú formu."

Pri žrebovaní sa neunáhlil

Do Rumunska cestovali v trojici, s Thomasom Redentom a Petrom Molnárom. Prvého označil tréner Marek Sciranka, ktorý v Bukurešti zaskakoval za reprezentačného kouča Miroslava Jedličku, za "výletníka", a ani druhý, ktorý bol na šampionáte na vlastné náklady, na európskych žinenkách veľa vody nenamútil. Vystúpenie Michaela Bodnára, to bola trochu iná káva. Košický mladík vzal vážne už žrebovaciu procedúru, lebo na nej veľa záleží, ako to na turnaji vypáli. Keď si niekto vytiahne hneď v prvom kole za súpera borca s postsovietskou zápasníckou krvou, neostáva mu iné, ako sa prežehnať, lebo mu je amen. Ale má to aj svoju výhodu, súper takýchto kvalít ho môže potiahnuť poriadne vysoko...

"Doteraz som pri žrebovaní vždy ťahal medzi prvými, dúfajúc, že sa mi tak ujde to najlepšie, teda prijateľný súper, no teraz som zmenil taktiku, nechal som to až na poslednú chvíľu, čo mi ostane. Zostala mi desiatka, a bola pre mňa šťastná, v pavúku som narazil v prvom kole na Taliana." A treba povedať, že v tele Gabriele Onetu naozaj nekoluje krv rímskych gladiátorov. Mišo po tom ako striasol zo seba počiatočnú nervozitu, ho poslal zo žinenky s poriadnou bodovou nádielkou - prvá perióda 6:4, druhá 8:0. "Bola to moja premiéra na majstrovstvách sveta, preto som spočiatku trošku zapochyboval, či na nich môžem uspieť. Keď som nastúpil proti Talianovi, bola trochu tréma, ale tá zo mňa rýchlo opadla. Súper síce na začiatku urobil nejaké body, ale postupne som naňho našiel recept, a bol som čoraz viac sebavedomejší. Upokojil som sa a aj tréner na mne videl, že to už bude dobré."

Tak či onak, na turnaji takého rangu sa "Rusovi" nedá vyhnúť. Čert to ber, Rus alebo Gruzínec, je to jedna škola a tradičná kvalita. Michael ju na svojej koži pocítil hneď v druhom kole, keď sa mu do cesty postavil Gruzínec Dato Marsagišvili. Ten ho síce v druhej perióde položil na lopatky, ale zároveň aj potiahol do repasáže. "Vyzeral a aj bol starší ako ja a priznávam, veľkú šancu som proti nemu nemal. No vedel som, že keď pôjde do finále, ďalej pôjdem s ním aj ja."

V repasáži sa dá ešte veľa získať, zvlášť keď tam narazíte na outsidera, akým bol novozélandský "kivi" Faisal Attavee. Bodnár mu počas celého zápasu testoval lopatky, ale napokon sa to skončilo "len" jednoznačným bodovým víťazstvom. "Škoda, že som mu ich nedal, mohol som mať viac bodov." No i tak sa slovenskému zápasníkovi otvorila dokonca cestička k bronzu. Lenže to by mu na nej nesmel prekážať Uzbek Tošpulatov. Prehra 0:2 a 0:2 so súperom takého kalibru nie je zahanbujúca, aj keď Mišo priznáva, že: "Dalo sa aj lepšie zabojovať, musím viac potrénovať. Súper mal zápas pod kontrolou, fyzicky bol lepšie pripravený a mne už tie sily v závere turnaja trošku dochádzali. Predsa len, nečakal som, že budem v Bukurešti zápasiť až štyrikrát. I tak je to pre mňa na to, že som prvý rok medzi juniormi, dobré umiestnenie. Som rád, že som splnil to, čo odo mňa v klube očakávali - pozíciu v prvej desiatke. Tá už mala byť aj na majstrovstvách Európy v Zrenjanine, ale niekedy treba aj šťastie, ktoré k nášmu športu tiež patrí."

Na arénu s názvom "Sala Polivalenta" v bukureštskom národnom športovom centre zostanú príjemné spomienky. "Aj keď nám trošku chýbala podpora v hľadisku. Prišli sme tam skôr, už na ženy, a na ich súbojoch príliš veľa divákov nebolo. Ale na voľnoštýliarov sa hľadisko špecializovanej zápasníckej haly celkom slušne zapĺňalo, bolo tam aj dosť fanúšikov napríklad z Bulharska. Do haly nás vozili autobusmi a ubytovanie i celá organizácia bola na vysokej úrovni." Aj keď to bolo "iba" Rumunsko. "V budúcej sezóne je Európa v Záhrebe a svetový šampionát hostí Thajsko. Je to veľmi pekné miesto, a fakt by som sa tam veľmi rád dostal," neskrýva svoje zápasnícke i cestovateľské ambície mladý Košičan.

Aj keď vás zbijú, dá vám to veľa

Košičanom je už telom i dušou, i keď sa narodil v Gelnici. "Mal som osem či deväť rokov, keď sme sa tu presťahovali. Otec predtým do Košíc dochádzal do roboty, aj mamka si tu našla zamestnanie. A ako som sa dostal k zápaseniu? Pochodil som veľa športov, skúsil som to aj s futbalom ako otec, ale mal som to šťastie, že naším susedom na Furči bol zápasnícky tréner pán Juhás. On ma začal voziť na tréningy a môžem povedať, že aj jeho zásluhou ma zápasenie chytilo. On do mňa vkladal nádeje a pre mňa to bol super šport. Môžem si tam vybiť svoju energiu, lebo som dosť hyperaktívny. Na tréningoch sa dokonale uvoľním, trénujem veľmi rád, pre mňa to nie je otrava," vraví talentovaný zápasník, odchovanec košického športového gymnázia.

Dá si poradiť od skúsených trénerov, čosi pochytí aj na vlastnú päsť. "V televízii zápasenie prakticky nevysielajú, ale na youtube sú perfektné videá, výber z najlepších zápasov, akcií, kde sa dá mnohému priučiť a odskúšať to potom na tréningoch. Mne sa páči najmä olympijský víťaz Rus Gatzalov, jeho štýl, z ktorého sa dá veľa odkopírovať. Nejaké jeho chvaty skúšam aj na tréningoch, ale nemôžem to použiť v každom zápase, lebo na každého súpera platí niečo iné."

Učí sa aj na klubových tréningoch od skúsenejších reprezentantov i dobrých kamarátov Jakuba Kačeňáka či Dana Pálinkása. "S Danom aj spolu trénujeme. Vždy keď sa vráti napríklad zo sústredenia v Osetsku, tak mi niečo nové ukáže. Často mu robím sparringpartnera, prirodzene, stále ma porazí, veď je starší, ale naše súboje sú stále vyrovnanejšie." S Danom si sedia aj "váhovo". "V osemdesiatštvorke sa zatiaľ cítim najlepšie, ale v mojom veku sa zápasník ešte stále vyvíja, kým sa ustáli jeho hmotnosť. A ja môžem povedať, že som ešte stále v zápasníckej puberte," smeje sa Michael. "Stačí nejaká tréningová pauza a hmotnosť mi hneď stúpne, trebárs také Vianoce."

Sníva o olympiáde, aj keď vie, že dostať sa na vrchol športovej pyramídy nebude vôbec ľahké. "Mojím cieľom je nejaká medaila z majstrovstiev sveta či Európy, ale najväčším vrcholom kariéry by bola účasť na olympiáde. Prejsť však kvalifikačným sitom nie je jednoduché, veď na majstrovstvách sveta musíte skončiť do piateho miesta, aby ste si vybojovali miestenku." Rio de Janeiro, kde by to pri jeho veku a výkonnostnej perspektíve bolo reálne, je ešte ďaleko. Dovtedy musí zvládnuť prechod z juniorskej do mužskej kategórie, čo je pre mnohých mladých borcov tvrdý oriešok. "Preto by som bol veľmi rád, keby ma už tréneri zobrali raz aj na sústredenie do Osetska, kde v posledných rokoch chodí naša reprezentácia. Tam sa dá veľa natrénovať, na jednom tréningu sa zíde aj päťdesiat skvelých zápasníkov, medzi kvalitnými sparringpartnermi si môžete vyberať. Hoci je to tvrdá ruská škola, keď vás zbijú, tak vám to dá veľa," tvrdí Michael Bodnár.

Jeho prioritou je zápasenie, ale myslí aj na zadné dvierka. "Po úspešnej maturite na gymnáziu ma prijali na vysokú školu. Budem študovať ekonómiu a dúfam, že to dokážem nejako zladiť, lebo zápasenia sa vzdať nemienim, aj keď viem, že ma neuživí. Nie sme v Rusku, kde je zápasenie jedným z národných športov a ste pri ňom, pravda, ak ste úspešný, zabezpečený do konca života."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári