KOŠICE. V rámci Potuliek si záujemcovia mohli pozrieť nielen elektronickú časť fontány, ale aj miestnosť určenú na čistenie, odkaľovanie a chlórovanie vody.
Málokto si pritom dnes pamätá, že park s fontánou mohol vyzerať celkom inak. Svoje o tom vie sochár Arpád Račko, ktorý pred rokmi vyhral so svojimi návrhmi všetky tri prvé miesta súťaže o výtvarné riešenie mestského priestoru medzi Štátnym divadlom a Urbanovou vežou.
Inšpirácia Sovietskymzväzom
S fontánou sa síce rátalo, no mala byť výtvarne dokomponovaná vhodnou plastikou. Jeho mrežovitá kompozícia Múzy, tri metre vysoká plastika žriebäťa s mládencom na chrbte či dievčina hrajúca sa s vodou však napokon svetlo sveta neuzreli. Fontána však áno.
V roku 1985 sa v sovietskom meste Vladimír bývalý prezident Rudolf Schuster inšpiroval tamojšou hrajúcou fontánou so svetelnými efektmi.
„Len čo som ju uvidel v plnej kráse vo Vladimíre, už som si ju vedel predstaviť pred divadlom v Košiciach,“ uvádza prezident v knihe Hlavná. Také ľahké to však nebolo.
„Trysky vladimírskej fontány totiž pochádzali ešte zo sovietskeho vojenského programu a nesmeli opustiť hranice. Napokon vývojár zo Sovietskeho zväzu navštívil Košice, urobil náčrt membránového ventilu a vo VSŽ ho vyrobili za pár dní. Už prvého mája nasledujúceho roka sa Košičania tešili z funkčnej fontány,“ vysvetlil Milan Kolcun v rámci Potuliek.
Košičania na ňu nedajú dopustiť
Dnes dokáže fontána robiť takpovediac čokoľvek na akýkoľvek zdroj zvuku. Na 750 trysiek bola zväčšená v roku 1997. Každú celú hodinu sa automaticky naladí na zvonkohru, ktorá si vyberá jednu z 99 melódií.
„Považujem ju za ozdobu Košíc a nikdy som si nevedela ani predstaviť, ako to vyzerá v jej podzemí. Možnosť nazrieť do jej útrob ma preto veľmi potešila,“ povedala nám pani Božena.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
