Pôvodný majiteľ sa doň nevmestil, novému trčí z okna ľavý lakeť

Možno ste ho už niekde v uliciach mesta videli. Malé, viacfarebné autíčko, ktoré určite pritiahne pozornosť a donúti k otázke, či sa jeho majiteľ zbláznil, že ho tak pofarbil. Kým laik nechápavo krúti hlavou, motoristický odborník má iný názor.

Podobný ako Košičan Eugen Kurimský, ktorý si „farebného chrobáka" priviezol pred dvoma rokmi z Nemecka. Je naň patrične hrdý, lebo na celom svete bolo v špeciálnej edícii takto originálne fabricky nastriekaných len 141 kusov...

„Mať vlastné auto, o tom som podobne ako asi všetci chalani, sníval od malička," tvrdí pán Eugen. "Túžba bola o to silnejšia, že doma sme auto nemali. Štvorkolesovými tátošmi sa pýšili len strýkovia. Miloval som najmä toho v Budapešti, ktorý mal krásneho žltého 'chrobáka' a občas ma ním zobral na výlet alebo ma v ňom len tak nechal posedieť. Jeho 'kanárik' mi prirástol k srdcu a stal sa túžbou, že raz si aj ja takého kúpim..." Medzitým pán Eugen podrástol, dospel, prišla rodina, rôzne pracovné zaradenia a stále dosť hlboký pohľad na dno peňaženky. Pred troma rokmi sa však doma rozhodli, že si svoj detský sen aspoň k päťdesiatke splní. Voľba, samozrejme, padla na chrobáka - Volkswagen Beetle z roku 1958.

O tom, koľko ho zháňal, bolo by zbytočné hovoriť. Nakoniec ostali v hre traja kandidáti, na ktorých sa išiel pozrieť. Výsledok? Sľuby predajcov o dobrom technickom stave ostali iba sľubmi, a tak to začalo vyzerať, že sa domov vráti naprázdno. „S tým som rozhodne nechcel súhlasiť, preto som rozhodnutie o ročníku 1958 zmenil na o čosi mladší. Jediné vozidlo, ktoré mi u prvého obchodníka v priebehu 15 sekúnd padlo do oka, bol harlekin. Predávajúci tvrdil, že auto je bezproblémové so zánovným motorom a predáva sa preto, že predošlý majiteľ sa kvôli telesnej objemnosti do neho nezmestí. Ja mám síce výšku 185 cm, ale vopchal som sa. Okrem ľavého lakťa, ktorý akosi nemám kam umiestniť. Ale keďže autíčko je určené hlavne na letnú prevádzku, dám lakeť von a je to ... Inak ale bolo v pohode. Vrátane ceny."

V decembri na letných pneumatikách

Pán Eugen auto kúpil. No iba s letnými pneumatikami, lebo zimné mu predajca nevedel zohnať. Zbytočné bolo vysvetľovanie, že je polovica decembra a vracať sa bude cez Tatry, kde je niekedy už v októbri sneh. Pri slove sneh predávajúci nechápavo krútil hlavou, lebo u nich, pri mori, vraj sneh nie je ani v decembri. Pán Eugen si mohol len zhlboka vzdychnúť a pohnúť sa domov na letných pneumatikách. Šťastena mu priala, s autíčkom, i keď slabo kúrilo, ale inak poslúchalo, došiel bez väčších problémov. Prihlásil ho na vydanie ŠPZ a uložil na zimný spánok. Medzitým mal čas pozisťovať, prečo je vlastne Harlekin zaujímavý.

Dočítal sa, že ho vyrobili v špeciálnej edícii v Mexiku v rozpätí apríla až septembra 1996. Celkovo výrobný pás opustilo 141 originálne fabricky nastriekaných harlekinov, na ktorých sú štyri farby - žltá, červená, modrá a zelená. Vyrábal sa s jediným benzínovým vzduchom chladeným motorom typu ACD. Objem valcov má 1600 cm3, výkon 34 kW (46 PS)a základom výroby vozidla bol klasický VW Chrobák 1600i GL vyrobený v rokoch 1996-1998. Do Nemecka bolo individuálne dovezených 7 kusov, z toho jeden je teraz u neho. A práve ten, pokiaľ vie, je jediným harlekinom v starom východnom bloku.

„Keď sme spomenuli farebnosť vozidla, samozrejme, že pri prihlasovaní navstal problém, akú hlavnú farbu zapísať do technického preukazu," spomína majiteľ. "Zvíťazil sedliacky rozum a farba skeletu, teda žltá. Ostatné tri sme dali do iných záznamov. Ešte šťastie, že okrem tejto komplikácie iné nevznikli, keďže všetky diely na autíčku sú zatiaľ originálne. Okrem predných svetlometov, tie nahradili chromované svetlomety s mihalnicami. A ešte som neodolal volantu, ktorý som objavil v Maďarsku. Má zhodou náhod tie isté farby ako harlekin, a tak plánujem pôvodný čierny kožený volant vymeniť za štvorfarebný."

Keďže originalitou vozidla je farebnosť a tú vidieť z diaľky, pomerne často je stredobodom záujmu policajtov u nás i vo svete. Podľa pána Eugena sú však policajti a Policajti. Niektorí sú schopní aj 15 minút hľadať zámienku, aby ho mohli pokutovať. Väčšina je však hlavne zvedavá a na „cestnú kontrolu" ho odstavia len preto, aby sa mohli zblízka vozidlom pokochať, nazrieť do interiéru či motorového priestoru. Raz už ale pokutu zaplatil - za nezapnuté svetlá - čo však bola jeho chyba, nie auta, to zatiaľ pekne slúži.

Ferdinand Porsche, ktorý koncepciu VW Chrobák počas druhej svetovej vojny navrhol, urobil vraj kus skvelej práce. Jednoduchá koncepcia, nekomplikovaný motor a ľahko nahraditeľné, často kompatibilné náhradné diely, predlžujú život chrobákov. Od roku 1938, keď ich začali vyrábať, brány fabrík opustilo viac ako 21 miliónov kusov. „Ich výroba sa skončila len pred ôsmimi rokmi, takže so zháňaním náhradných dielov a súčiastok by ešte mal byť pomerne dlho pokoj. Keby predsa niečo odišlo, je dosť predajcov, ktorí pošlú potrebný diel na dobierku. Za ľudové ceny. Harlekin vôbec patrí medzi nízkonákladové autíčka. Pre mňa je to skôr imidžovka, ktorá mi dvihne náladu a chuť do života zakaždým, keď si doňho sadnem."

A samozrejme, pánovi Eugenovi stúpa aj sebavedomie, lebo s autom chodieva na rôzne zrazy a súťaže, odkiaľ sa ešte naprázdno nevrátil. Doma má už minimálne 20 rôznych ocenení. Posledným je pohár za najkrajšie auto Hungaroringu v máji 2011. Súčasťou každého zrazu je neodmysliteľná spanilá jazda, ktorej dĺžka závisí od organizátorov. Môže mať 30 aj 200 km. A tiež rôzne súťaže, dokonca rodinné, a veľa debát, výmen skúseností a rád s podobne „zaťaženými" motoristami.

„Žabiak" sa žabám veľmi páčil

„Na väčšinu stretnutí chodievam so synom. Najlacnejšie záležitosti to nie sú, lebo treba platiť poplatok na zraz a kde je to ostatné, vrátane benzínu. Harlekin má priemernú spotrebu 7,2 l na 100 km." A keďže chodievajú dvaja, došli k presvedčeniu, že harlekin potrebuje brata. A tak vlani v marci kúpili busík VW Transporter T2 s karavanovou úpravou Westfalia. Majú v ňom vodu, plynový varič, chladničku, aj WC, takže ušetria na ubytovaní a strave. „Nie je síce taký tip-top, ako by sme chceli, lebo žabiak, tak sme ho pomenovali, hlavne vďaka výške, má vyše 2,5 m, spotrebuje mimo mesta 12,5 litra benzínu. V meste to radšej nepočítam, najmä keď ho ja šoférujem, lebo moja noha je oproti synovej o dosť 'ťažšia.' Ale aj tak je to lepšie a šetrnejšie, nedá sa mať predsa všetko naraz..."

Obe autíčka parkuje pán Eugen na chalupe v Maďarsku, kde sa po minuloročných potopách hrozne rozmnožili žaby. Tie garáž s obľubou, možno aj kvôli zelenej farbe busíka, až priveľa obskakovali. Možno si mysleli, že je to ich staršia a väčšia „rodina..." A tak Žabiaka trochu upravili. Grafička vyrobila kvietky, lístky aj húsenice a auto nimi oblepili. Vzniklo tak ďalšie veselé autíčko, ktoré rozdáva radosť a dobrú náladu.

„Dosť je to všetko aj o psychike. Keď si sadnem za volant harlekina alebo žabiaka – v tej chvíli som na dovolenke. Nikam sa neponáhľam. Hoci by som možno aj chcel, autá viac ako 110 km nevytiahnu. Je to hlavne o radosti z cestovania a o pohode." I keď niekedy je to trochu aj "hlavybôľ", lebo u žabiaka mu napríklad „odišiel" alternátor pred cestou do Brna na zraz v Podmitrove. Napriek tomu tam dorazil a dva dni dúfal, že „zblbla" len kontrolka dobíjania. Mýlil sa. V hroznom lejaku ostal v nedeľu visieť 30 km za kempom, pričom takmer 600 km mal pred sebou. Kempingovo upravené busy sú, našťastie, vybavené dvomi batériami. Pustil sa teda do výmeny batérie a potom vystrašený vyrazil. Za celodenného lejaku, bez svetiel a stieračov sa domov po deviatich hodinách „jazdy" predsa len dostal. Žabiak to proste zvládol.

„Všetko okolo nás je o dobrých, lepších a ešte lepších veciach. Človek by mal robiť radosti sebe aj iným. I za cenu, že si pri pohľade na mňa niekto možno zaťuká na čelo. Mne to nevadí. Som za to, že život by nemal byť fádny. Nech je aspoň zelený, ale ešte lepšie minimálne štvorfarebný," s veselou mysľou uzavrel rozprávanie o nekaždodenných miláčikoch Eugen Kurimský.