lovky doniesť a nechať si ich skontrolovať odborníkmi.

Hubárska poradňa sídli na Rooseveltovej ulici č. 8 v budove Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). „Poskytuje poradenskú činnosť v oblasti identifikácie húb a súvisiacich otázok s ich zberom, uchovávaním, úpravou, resp. spracovaním a možnosťou ich predaja od roku 1966," hovorí Margita Kaplanová, vedúca odboru hygieny výživy RÚVZ. „Medzi ponúkané služby patria: určovanie nazbieraných, predložených húb; informácie o ich správnej kuchynskej úprave; kurz pre záujemcov o predaj čerstvých húb s možným následným komisionálnym preskúšaním znalostí o hubách a ich identifikácii a RÚVZ Košice vydaným osvedčením."

Poradňa poskytuje svoje služby každý pondelok od 14.30 do 16.30 oficiálne v júni až októbri, ale v prípade ak sú priaznivé klimatické podmienky na rast húb, tak aj skôr (v máji), prípadne aj neskôr - napr. minulého roka fungovala poradňa až do decembra. „V hubárskej poradni radia odborníci, ktorí sa dlhodobo venujú tejto oblasti. Konkrétne Ing. Ján Pardovič, absolvent Vysokej školy lesníckej vo Zvolene, Ján Mariassy, zoológ a MUDr. Beáta Antošová, vedúca oddelenia fyziológie výživy RÚVZ Košice. O rady v hubárskej poradni je vždy záujem a samozrejme návštevnosť závisí od toho, či huby rastú, teda, či sú vhodné podmienky na rast húb - teplo a vlhko. Ročne navštívi poradňu okolo 130 ľudí a ročne je vydaných 5-10 osvedčení na predaj čerstvých húb. Najčastejšie otázky sú samozrejme na identifikáciu húb a či sú jedlé. Ale často sa pýtajú aj na zber a uchovávanie húb."

Ak nazbierate huby cez víkend a nie ste si istí ich jedlosťou, do pondelka vám vydržia, ak ich uskladníte v chladničke v priedušných obaloch. Rozhodne nie v mrazničke ani vo výparníku chladničky. „Najlepšie na uskladnenie je dierkované papierové vrecúško alebo nejaký malý košík, aby nedošlo k podstatným zmyslovým zmenám húb. Stalo sa, že do poradne doniesli aj jedovaté huby. Najčastejšie to bola muchotrávka zelená, tá sa z jedovatých húb vyskytuje najčastejšie, ale v poradni boli aj hodvábnice a pavučinovec plyšový a končistý. Do poradne prichádzajú aj ľudia, ktorí huby už skonzumovali (po tepelnej úprave), ale pre pochybnosti nejaké kusy nechali aj na identifikáciu. Príznaky otravy hubami sa môžu dostaviť po rôznom čase od ich konzumu, od hodiny až do niekoľko dní. Môžu mať rôznu intenzitu (ľahká otrava, ťažká otrava), ktorá závisí od druhu skonzumovaných húb a množstva, aj keď u niektorých jedovatých druhov stačí veľmi málo. Tými najčastejšími príznakmi sú nevoľnosť, malátnosť, ťažoba, bolesti brucha, bolesti hlavy, zvracanie, prípadne i hnačky a potenie. Pri ťažkých otravách neskôr až bezvedomie so zlyhaním pečene a obličiek."

Existujú mnohé ľudové recepty, ako zabrániť tomu, aby prípadná jedovatá huba bola po konzume bezpečná. Niektorí odporúčajú mlieko, iní poldeci tvrdého. „Zásadne sa neodporúča podávať nejaký iný pokrm, mlieko a alkoholické nápoje. Ak si niekto dá aperitív pred konzumom húb, rozhodne to nie je ochrana pred účinkami jedovatých alebo nejedlých húb. Je to len na povzbudenie trávenia, čo pri prípadnom skonzumovaní jedovatých húb by situáciu mohlo zhoršiť a urýchliť aj vstrebávanie toxínov."

Prvou pomocou pri otrave hubami, resp. pri podozrení na otravu po ich konzume je vyvolať vracanie. Teda odstrániť skonzumovaný obsah zo žalúdka a prípadne aj požitím väčšieho množstva vody (pitnej, minerálnej, pramenitej i vlažnej slanej, vody s rozdrveným živočíšnym uhlím) aj obsah z čriev a čo najskôr zabezpečiť odbornú lekársku pomoc v nemocnici. Rozhodujúcim faktorom je hlavne čas, ktorý netreba podceňovať. Pred dvoma rokmi zohral dôležitú úlohu v živote desaťročného chlapca, ktorého príliš neskoro doviezli do detskej fakultnej nemocnice a kvôli muchotrávke zelenej sa svojich jedenástych narodenín nedožil.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári