Internet mi zaviedli, no chlapík sa kvôli časopisu už neozval. Tak som volal ja. Jeho číslo ani meno som uložené nemal. Vytočil som infolinku. „Zamestnanec, ktorý núkal časopis, tu už nepracuje,“ oznámila kočena. „Ako sa volá?“ zisťujem. „Neviem, nevidím v systéme jeho meno, ale už u nás nepracuje.“ Vyťahujem zmluvu, hľadám meno. „Vlastne už to mám, vybavoval to XY. Ale už tu nepracuje,“ opakuje infotelefonistka. „Veď ešte pred pár týždňami mi volal. Čo mám robiť, nedostanem časopis?“ pýtam sa. „Musíte poslať reklamáciu,“ inštruuje ma.
O pár hodín mi už volá, čuduj sa svete, sám XY! Z čísla firmy, kde vraj už nepracuje! „Dobrý, volám kvôli časopisu. Ktorý ste si vybrali?“ vraví, akoby tam ešte pracoval. Prekvapený mu dávam názov magazínu. „Fajn, ďakujem, vybavené, dopočutia,“ rýchlo sa rozlúčil.

Pripomenulo mi to film Čarodejník (Vyvolávač dažďa) s Mattom Damonom, ktorý ako právnik na súde porazil veľkú zdravotnú poisťovňu, čo automaticky bez skúmania zamietala všetky žiadosti poistencov o preplatenie liečby, aby ich odradila, zbavila sa ich, a reálne sa zaoberala až prípadnými opakovanými žiadosťami.

Ako mi mohla tá trúbka tvrdiť, že kolega, čo sľúbil časopis, tam už nepracuje, hoci údajne nevedela, kto to je? A náhodou hneď zamestnanec, ktorý tam už nepracuje, zrazu volá, akoby nič. Keby som sa nedomáhal, mám trt, nie časopis. Klamárske maniere, manipulatívne finty veľkých firiem. Fuj. Nech za licencie zacvakajú, koľko sa do nich zmestí. Časopis by som im o gebuľu otrieskal. Damona na nich.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári