Szakkay, ako dvojnásobný inžinier (vo Viedni vyštudoval „strojarinu" a v Karlsruhe „stavbarinu"), prešiel Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Holandsko. Cestou mu už bolo jasné, že čas, keď sa pre výrobu stačilo len vyučiť, pominul. Sám preto v r. 1871 predložil návrh na založenie vyššieho priemyselného učilišťa. Malo byť súkromné, a keď už to napadlo práve jemu, tak aj jemu malo patriť.
9. októbra 1872 mohol otvoriť trojročné vyššie strojnícke učilište s 19 žiakmi. Žiaci spoznali rôzne fabriky a iné školy, pretože novozaložená škola ešte vtedy nemala vlastnú budovu. Dostala ju až po zoštátnení (1876), no Szakkay, ktorý to sám navrhol, neobišiel skrátka, lebo ho menovali za riaditeľa školy (a zostal ním až do smrti). Dobré výsledky učiteľov tejto školy, ktorá sídlila v provizórnom objekte na tom istom mieste ako terajšia, prispeli k tomu, že 8. novembra 1878 si na jej návštevu našiel pol hodiny času rakúsko-uhorský cisár František Jozef.
Súčasnú budovu pre školu začali stavať už v máji 1885 a o neuveriteľný polrok sa už nový školský rok začal v nej. To sa teraz často nestáva a ani to, aby si škola pristavila novú, ešte jednu budovu. Priemyselná škola ju má a je hneď za známou rohovou budovou školy, cez cestu oproti Východoslovenskému múzeu. Od svojej prestavby škola vyzerá tak ako dnes. Počas 1. svetovej vojny ju však zabralo vojsko, lebo tu bolo veliteľstvo, nemocnica, autodielne i výrobňa zbraní. Ako reakcia na vojnu sa tu od r. 1916 zhotovovali aj ľudské protézy končatín. Potom tu už bola škola nonstop. Po druhej svetovej vojne dokonca aj s dopravným, hutníckym a elektrotechnickým odborom. Tie sa ale postupne odčleňovali a premieňali na samostatné priemyslovky.
Pre prípad, že by vám to, čo tu píšem, bolo nejasné alebo by vám toho bolo málo, strojnícka priemyslovka, ako jedna z mála škôl na východnom Slovensku, má aj svoje vlastné školské múzeum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
