Ústav opúšťali s výučným listom

Teraz sa budeme túlať v chládku, nie však vo väzenskom, ale len v parkovom. Jeden z najstarších parkov, najudržiavanejší a flórou i faunou najvzácnejší, je na konci Komenského ulice neďaleko štadióna Lokomotívy.

Park je vlastne areálom Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie, a keď je už raz taký vzácny, tak ho aj oplotili. Teraz už ale jeho plot nemá až také opodstatnenie ako pred vyše storočím, keď tu vznikala Cisárska a kráľovská polepšovňa. O jej založení sa rozhodlo už v roku 1896, ale odovzdaná do užívania bola až v 20. storočí (1903).

Spočiatku sa zamýšľalo, že tu bude 120 chovancov, ale potreba ukázala, že polepšovať naraz treba niekedy až 720 zverencov. Títo sa ešte počas 1. svetovej vojny museli tiesniť v areáli spolu s vojenskou nemocnicou. Po vojne, rozpade Rakúska-Uhorska a vytvorení Československa názov „polepšovňa" vylepšili na Komenského ústav pre výchovu opustenej mládeže s celoštátnou (rozumej celočeskoslovenskou) pôsobnosťou. I tak sa tu naďalej polepšovalo, a to aspoň na jednom oddelení - justičnom. V druhom oddelení sociálnej starostlivosti boli deti opustené, zanedbané alebo mravne skazené, ktoré ešte nič nevyviedli. Aby sa pre nich z ústavu nestala škola zločinu, obe oddelenia boli prísne oddelené.

Na druhej strane, národnosti a náboženstvá tu boli pestro pomiešané (ako sa na Košice patrí). O 8 - 18-ročných mládežníkov sa staralo 126 pracovníkov. A okrem nich im tu slúžilo aj neživé vybavenie: kaplnka, nemocnica, knižnica a škola. A ešte aj pozemky, ktoré obrábali chovanci, lebo ich predstavení verili, že záhradníctvo zušľachťuje. Niektoré výpestky od mládežníkov boli potom také ušľachtilé, že získali ocenenia na výstavách u nás a ich ručné práce dokonca aj v zahraničí.

V modernizujúcom sa ústave vznikli dielne na 17 remesiel. Vďaka tomu chovanci opúšťali ústav už aj s tovarišským výučným listom. Pre istotu, aby to nebolo aj so sobášnym listom, boli v ústave len chlapci. Ústav spolu s parkom plnil svoju funkciu, prispel k zníženiu kriminality, prosperoval, ba bol aj pýchou Košíc, až kým 4 roky po poslednej svetovej vojne - 5. októbra 1949 - sa v tomto areáli nezačal prvý školský rok na, v Československu druhej (po Brne), Vysokej škole veterinárneho lekárstva.

Odvtedy tu možno vidieť kadejaké zvieratá, vrátane takých ako ťavy, zebry či pštrosy, ak sem prídu na rekreáciu z niektorej slovenskej zoo. A kedysi tu bola i socha koňa Arda, na ktorom v Prahe na Václavskom námestí vysedáva sv. Václav. Vytvoril ju (i ešte jednu, ktorá je v Brne) v životnej veľkosti český sochár Josef Václav Myslbek (1848-1922), keď sa pripravoval na tú pražskú nadživotnú. Pôvabného Arda pred pár rokmi presťahovali viac do centra mesta, aby ste ho mohli obdivovať na Zvonárskej ulici blízko najstaršej zachovanej synagógy v Košiciach.