V dvojizbovom byte s ňou žijú tri mačičky, papagáj a psík

O moderátorke Jane Hospodárovej je známe, že je veľkou milovníčkou zvierat, hlavne psov. Aj preto je často účastníčkou akcií, kde im hľadajú domov. Z rovnakého dôvodu sa nedávno v Košiciach zúčastnila akcie s názvom Robinsoni. Pred jej začiatkom nám ochot

ne poskytla rozhovor.

Keďže takúto akciu nemoderovala prvýkrát, na začiatok sme sa Jany opýtali, aká je to pre ňu práca, vzhľadom k tomu, že je síce pre ľudí, ale hlavne o štvornohých miláčikoch. „Moderuje sa mi veľmi dobre. Najmä preto, lebo takéto akcie majú poslanie a ja verím, že aj vďaka takejto osvete získajú mnohí perfektní, no nie najšťastnejší psíkovia domov. Tým pádom to nie je prospešné iba pre psíkz, ale aj pre ľudí, sama totiž dobre viem, aký osoh znamená mať fantastického psa."

Na otázku, či si aj ona nejakého nového odvedie domov, sa usmiala. „Ja už nemôžem, hoci sa tomu veľmi ťažko odoláva. Bývam v dvojizbovom byte, kde so mnou žijú tri mačičky, jeden papagáj a jeden psík, takže si myslím, že je to už aj tak nad limit. Ale keď časom zmením bývanie, určite si ešte nejakého psíka adoptujem. Všetkým ľuďom, ktorí sa rozhodujú mať psíka, odporúčam adopciu z útulku. Nemajte predsudky, takí psíci nie sú o nič horší, ako tí 'značkoví'. Naopak, sú perfektní. Neexistuje jediná zlá vlastnosť, ktorú by mala napríklad moja Steffi. A je to obyčajný oriešok z útulku. Iste však pripúšťam, že v útulkoch sú aj psíci, ktorí na súznenie s novou rodinou potrebujú trochu viac času."

Pri toľkej láske k zvieratám sa natíska otázka, či neplánuje do budúcnosti veľký dom, veľkú záhradu, aby si mohla zaobstarať čo najviac štvornohých miláčikov. „Skôr malý dom s malou záhradou a zvieratami. Ale nie až veľmi veľa, lebo čokoľvek, čo je prehnané, nie je ok. Najmä si myslím, že človek sa nedokáže a nevládze venovať desiatim psíkom v dome. Čo by som ale mimoriadne rada zdôraznila je, aby majitelia psíkov i mačičiek mysleli najmä na sterilizáciu. To je totiž kardinálny problém, ktorý na Slovensku máme. Keby boli ľudia uvedomelejší, situácia u nás by nebola taká hraničná a útulky by nepraskali vo švíkoch. Bolo by nepomerne menej nešťastných zvierat. Na to mimoriadne apelujem aj u čitateľov."

Pracovne sa momentálne venuje Teleránu a moderovaniu nedeľnej adrenalínovej šou Wipeout - súboj národov. Jana je tam síce v bezpečnej moderátorskej pozícii, ale niektorí jej kolegovia moderátori si vyskúšali tú nebezpečnejšiu stranu. Pýtali sme sa, či si to ona nechcela takisto vyskúšať. „Už sa k tomu schyľovalo, ale napokon na to nevyšiel čas. Medzi nami našťastie," smeje sa. "Síce som si to chcela vyskúšať, ale obavy boli! Trpím totiž fóbiou z výšok. Keď som videla, ako tam tie ženy odvážne stáli na päť metrov vysokých koloch, nebolo mi všetko jedno už len pri pohľade na ne. Bola som rada, že naši súťažiaci boli opatrní a nikomu sa nič vážne nestalo. V ostatných tímoch mali aj vážne úrazy. Majster sveta v karate, Poliak, si zlomil ruku a zničil si tak na dva roky kariéru."

Zaujíma nás, či nemá nejaké herecké ambície, podobne ako mnohí jej kolegovia. S výhodou tou, že herectvo aj študovala. Na otázku však odpovedá záporne. „Ja som síce herectvo študovala a mojím veľkým snom bolo stať sa herečkou, ale človek sa vyvíja a osud či náhody ho môžu zaviesť niekam inam, teda momentálne herecké ambície nemám. Chystá sa však niečo, ale o tom ešte nesmiem hovoriť. Ak by teda ponuka prišla, pouvažovala by som a vzala ju podľa toho, o akú rolu by šlo."

Počas tohto rozhovoru Jana spomenula, že sa práve deň pred ním vrátila z dovolenky. „Bola som v Turecku, je to veľmi krásna krajina," hovorí nadšene. „Neinšpirovala som sa ale Šeherezádou, bola som tam už štvrtýkrát," smeje sa. "Mala som s Tureckom veľmi dobré skúsenosti, poskytujú vynikajúce služby, hotel bol perfektný, jedlo i more úžasné. Tohtoročnú dovolenku mám teda už za sebou, ešte si uchmatnem štyri dni na návštevu Londýna."

Medzi horami a morom v rámci letnej dovolenky by sa vôbec nemusela rozhodovať. „Zbožňujem more, či v lete, či v zime. More je pre mňa silná energia. Môj najväčší životný sen je žiť pri mori. Hovorím si, že do päťdesiatky by som to mala stihnúť. Mám na to ešte 15 rokov. Konkrétne miesto ani nemám, ale v posledných rokoch som dosť proeurópska, takže asi pri Stredozemnom mori. Chorvátsko by tiež nebolo zlé a je to aj blízko. Okrem toho mám veľa dovolenkových snov. Keby som mohla, vedela by som precestovať pokojne aj celý svet," uzatvára s úsmevom.