j z inej ako plážovej polohy. Jednou z takýchto výnimiek je Ladislav Madlenák.
Rodák z Košíc žije momentálne v Žiline, kde pracuje ako inštruktor autoškoly. "Do Chorvátska na Istriu chodíme so známymi už štyri roky. Cestujeme autom cez Rakúsko a Slovinsko a bývame ubytovaní v mestečku Medulin neďaleko Puly. Neuveriteľné, že väčšina Slovákov pozná okolie Puly len z horizontálnej polohy na plážach pri mori a maximálne prechádzkou pri zháňaní suvenírov v uličkách preplnených turistami. Mňa osobne viac zaujímajú historické pamiatky a krásy prírody."
Pula je historicky známa už zo staroveku. V meste a jeho okolí je množstvo pamiatok z obdobia rímskeho impéria. "Najznámejšia a najväčšia pamiatka pripomínajúca rímske obdobie je Aréna, týčiaca sa neďaleko prístavu. Stavba je podobná rímskemu koloseu. V historickom centre je ešte Apolónov chrám, v ktorom sú vystavené artefakty z obdobia vlády Ríma. Pre Slovákov je zaujímavejšie, že Pula a jej okolie je spätá s našimi dejinami. Mnoho Slovákov slúžilo za čias Rakúsko-Uhorska na základni KuK Marinefriedhof v pulskom prístave. Pula bola najväčšou základňou námorníctva na Istrijskom polostrove. Boli tu zakotvené bojové lode, na ktorých v radoch námorníctva slúžili aj slovenskí a českí námorníci."
Ako Ladislav pokračuje, v pulskom arzenáli boli postavené bojové lode ako Tegetthof či Viribus Unitis a mnohé ďalšie. Bojová loď Viribus Unitis leží na dne pulského prístavu od 1. novembra 1918. Bola potopená Talianmi. "Tí sa totiž cítili ohrození odovzdaním lodí do chorvátskeho námorníctva. Loď už nemala vlajku KuK Marinefriedhof, keď ju potopili talianske magnetické nálože. Ak sa v prístave opýtate domácich, väčšina za všimné ukáže miesto, kde odpočíva vrak lode. Okrem lodí tu bola aj základňa hydroplánov, ktoré lietali na letecký prieskum. Pamiatky na obdobie monarchie nájdu tí, čo ich to zaujíma, na miestach s názvami Verudela, Kaštel, KuK Marinefriedhof... Verudela je jednou z pevností chrániacich prístav. V pevnosti je múzeum, ktoré pripomína zbierka fotografií, obrazov a vecí používaných posádkou základne. V múzeu sú vystavené aj morské živočíchy. Pre nás sú atraktívne plávajúce žraloky na dosah ruky."
Ďalšou pevnosťou, v ktorej sú vystavené artefakty na chod základne i arzenálu je Kaštel. Z pevnosti je krásny výhľad na Pulu a prístav. "V uličkách pod Kaštelom sú otvorené vchody do podzemia pevnosti a Puly. Podzemné tunely ústia až k prístavu, ale tie neboli prístupné. Sú to kilometre a kilometre podzemných chodieb. V tých, ktoré slúžili ako protiletecký kryt, bolo možné schovať cca 40-tisíc obyvateľov mesta. Pri prechádzke Pulou nájdu turisti aj cintorín rakúsko-uhorského námorníctva. Pri dlhšej prechádzke perfektne udržiavaným cintorínom nájdete aj hroby Slovákov a Čechov slúžiacich v KuK Marinefriedhof."
Mimochodom, jednu pevnosť navštívil Ladislav aj cestou Slovinskom. "Pri meste Pivka stojí pevnosť, v ktorej sú vystavené tanky a bojová technika z obdobia II. svetovej vojny, ale aj vojny, ktorá vypukla po rozdelení Juhoslávie. Najzaujímavejším výstavným exponátom je ponorka, ktorú od mora do múzea, ktoré je v horách, prepravovali 14 dní. Pivka je v kopcoch a fotiť ponorku na kopci je zážitok."
Pevnosti a vojnové pamiatky neboli to jediné, čo Košičana v Chorvátsku zaujalo. Ďalšie miesto malo s tými predtým spoločné minimálne jedno. Cestu časom. Ladislav totiž navštívil Dinopark na polostrove Prematúra na myse Kamenjak. Nachádza sa 4 km od Poreča smerom na Vrsar. Na ploche 40-tisíc m2, uprostred krásnej prírody je roztrúsených 15 dinosaurov v životnej veľkosti a dokonalého vzhľadu. Pohľad na nich vráti každého do ďalekej minulosti pred 65 miliónmi rokov. Prechádzka po kľukatej ceste medzi obrami je zážitkom nielen pre deti, ale aj pre dospelých. "Sú tam aj pravé stopy po dinosauroch. Jedným z nich je známy Tyranosaurus Rex. ktorý mohol dosiahnuť dĺžku takmer 13 metrov a hmotnosť asi 4,5 až 7 ton. Mal krátke horné končatiny s piatimi pazúrmi. Dlhý a veľmi silný chvost jašter pravdepodobne používal na vyrovnanie tela pri chôdzi a ako zbraň. Ďalším je apatosaurus, s ťažkým telom, dlhým krkom a chvostom, ktorý bol až 21 metrov dlhý. Mal viac ako 20 ton."
Z ďalších tam návštevníci môžu vidieť aj stegosaura. "Mal na chrbte dva rady kostených platní, ktoré sa striedavo v dvoch radoch tiahli od chrbta po chvost. Na krku a chvoste tieto rady splývali v jeden. Stegosaurus znamená zastrešený jašter. Dosahoval veľkosť 9 metrov a hmotnosť až 2 tony. Mal podľa výpočtov dĺžku okolo 21 metrov a hmotnosť aspoň 20 ton. V parku je aj baryonyx, ktorý bol 10 až 11 metrov dlhý, štíhly a dravý dinosaurus. V úzkych čeľustiach mával veľké množstvo zubov, tvarom podobných zubom krokodíla. Zrejme teda nešlo o predátora poľujúceho na bylinožravé dinosaury, ale skôr o rybožravca, pravekú obdobu dnešného grizlyho."
Spinosaurus, ktorý sa tam tiež nachádza, je dnes najdlhším známym dravým dinosaurom. "Všeobecne sa uvádza, že dorastal do dĺžky 17 metrov, je však zrejmé, že dosiahnuť mohol aj väčšie veľkosti. Hmotnosť mal aspoň 20 ton. Disponoval pomerne ľahkou a pretiahnutou stavbou tela. Oproti iným dravým dinosaurom bol nápadný pretiahnutou nízkou hlavou, ktorá pripomínala hlavu krokodíla, veľkými hákovitými pazúrmi predných končatín a najmä mimoriadne predĺženými tŕňmi stavcov chrbta, na ktoré sa za života zvieraťa upínala pravdepodobne kožená plachta."
Triceratops je ďalším, ktorý sa v parku nachádza. Je to najznámejší mohutný bylinožravec, vyspelý rohatý dinosaurus. Disponoval skráteným chvostom, ktorý bol o poznanie kratší než trup, ďalej robustne stavaným telom a veľkou hlavou. Tá bola vybavená silným rohovinovým zobákom, ktorý sčasti pripomínal zobák papagája, a kosteným golierom vyrastajúcim z temena hlavy. Koža pokrývajúca kostený golier sa samcom počas obdobia párenia zrejme pestro sfarbila, aby mohol jej nositeľ pútať pozornosť samíc. Podľa veľkosti lebky súdiac, tieto zvieratá zrejme dosahovali dĺžku 11 až 12 metrov.
Aj dilophosaurusa v životnej veľkosti je možné v Dinoparku vidieť. Ten bol až 6 metrov dlhý a štíhly dravý. "Vyznačoval sa dvoma pretiahnutými kostenými hrebeňmi polkruhovitého tvaru na hlave a hlbokým zárezom v prednej časti hornej čeľuste. Kostený hrebeň za života zvieraťa zrejme pokrývala pestro sfarbená koža a samce sa nimi predvádzali pred samicami, ktoré pestro sfarbené hrebene nemali a zrejme im tieto útvary chýbali úplne. Údajne totiž boli nájdené pozostatky jedincov bez kosteného hrebeňa, ktoré však anatomicky zodpovedali jedincom s hrebeňom. V čeľustiach mal dilophosaurus až prekvapujúco veľké zuby, vďaka ktorým ľahšie lovil aj väčšiu zver."
Samozrejme, akákoľvek cesta, či už Chorvátskom, alebo inou krajinou sa nezaobíde bez iných zážitkov. "Na hraničných priechodoch do Chorvátska sme nemali žiadny problém. Bola to formalita," spomína Ladislav. "Neuveriteľná je rýchlosť výstavby diaľnic. Za štyri roky ich len v okolí Puly postavili viac ako na celom Slovensku v tom istom období. Prekvapila ma aj iná vec. Ak sa zamyslíme, pred desiatimi rokmi sa v bývalej Juhoslávii bojovalo, mnohé letoviská boli zničené vojnou. Dnes sú však plne funkčné. Ďalšie, čo ma prekvapilo, bola 'neviditeľnosť' policajtov. V Žiline stretnem na kilometri tri policajné autá. V Chorvátsku je to množstvo za jeden týždeň."
Zaujímavé príhody zažil ladislav aj pri samotných Chorvátoch. "Ich mentalita je zaujímavá. V reštaurácií servírka obsluhovala v pomalom tempe s úsmevom na tvári. Fungovala tak, ako väčšina. Niet sa kam ponáhľať. Ste na dovolenke. U nás by z toho mali zákazníci nervy. Pokiaľ nejde o obchod alebo nejaký šport, na všetko je čas. Raz som videl strážnu službu v akcii. Kočujúci, tmavší spoluobčania robili neporiadok s typickým hlukom. Neozbrojený strážnik na nich raz čosi zakričal a hneď bol poriadok. Ani nepípli a v tichosti sa stratili."
Podľa Ladislavových slov sú ďalšou zaujímavosťou domáci vodiči a ich nesmierna zručnosť. "V úzkych uličkách starých miest jazdili pomerne rýchlo, ale nevidel som poškodené kamenné domy ich divokou jazdou. Po preštudovaní literatúry som prišiel k záveru, že v Chorvátsku je stále množstvo miest, ktoré sú zaujímavé z hľadiska histórie a krás prírody. Je tam napríklad veľa kostolov, ktoré pripomínajú vplyv Benátok v dejinách Istrie. Zatiaľ nemám v pláne konkrétnu cestu, no určite sa tam vrátim..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
