lo bojové umenie iaido.
Adriana má 29 rokov, pochádza z Rožňavy, ale štyri roky býva v Košiciach, kde pracuje v oblasti informačných technológií v americkej firme. Iaidu sa venuje štyri roky. "Je ťažké určiť doslovný preklad slova iaido, azda najpresnejšie vystihneme jeho význam, ak ho nazveme 'Cestou harmónie ducha, tela a meča'. Dalo by sa povedať, že ide o jedno z najťažších bojových umení, lebo sa cvičí osamote, bez partnera. A tak je veľmi ťažké previesť správnu techniku 'len' proti imaginárnemu protivníkovi. Hlavný dôraz je kladený na techniku rýchleho tasenia meča a úplne očistenej mysle. Jedine dokonale pokojná a vyrovnaná myseľ, zbavená myšlienok na víťazstvo či prehru, víťazí skôr, než dôjde k skutočnému boju. Táto technika dala možnosť zrodu formám Iai, tiež zvaným Kata, ktoré tvoria najpodstatnejšiu zložku Iaido v podobe, v akej ho dnes poznáme."
Ako pokračuje Adriana, Kata sa cvičí osamote bez partnera, skutočným nepriateľom sa tu stáva vlastné Ja. Kata v iaido je súbor za sebou idúcich predpísaných techník pozostávajúcich zo sekov, blokov v presne stanovených postojoch. "A tak meč - nástroj smrti sa tu stáva nástrojom života, pretože podstatou iaido nie je zabiť nepriateľa, ale zvíťaziť nad sebou samým. Takže iaido nemožno nazvať športom. Iaido je v prvom rade cesta, cesta naplneným životom."
Pri odpovedi na otázku, ako sa k takej zvláštnej záľube dostala, sa Adriana vracia do minulosti až do čias základnej školy. "Učiteľka telesnej výchovy si všimla, že mám asi pohybový talent a spýtala sa ma, či by som sa nechcela venovať nejakému športu. V 5. ročníku som začala s basketbalom, ale ani po pár tréningoch ma to nezačalo baviť. Pochopila som, že neinklinujem ku kolektívnym športom, ale k individuálnym, kde je človek odkázaný sám na seba. Táto orientácia na individuálne športy do značnej miery zodpovedá mojej introvertnej povahe." Neskôr sa teda začala venovať atletike.
V 12 rokoch videla náborový plagát karate. Keďže ju zaujal, šla sa pozrieť na tréning a pri karate ostala 15 rokov. "Zúčastňovala som sa aj súťaží so striedavými úspechmi, neskôr som trénovala deti a mládež, ktoré som tiež pripravovala na súťaže a dosahovala s nimi veľmi dobré výsledky. S karate som pokračovala aj po ukončení vysokoškolského štúdia, až kým som neobjavila iaido. Keďže karate ma veľmi bavilo, k iaido som sa dostala akoby omylom alebo to bol jednoducho osud," smeje sa.
K ukončeniu vysokej školy jej rodičia podarovali v Španielsku vyrobenú repliku japonského meča. "Aj napriek tomu, že som nikdy nespomínala, že by som taký meč chcela. Rodičia ma vždy podporovali v tom, čo robím, pretože si myslia, že moje rozhodnutia sú pre mňa najvhodnejšie. Tešili sa, že 'kariéra zlomených nosov' zo súťaží karate sa skončila. Hoci aj v iaido si nepozorný človek vie ublížiť aj sám. Zhodou okolností som sa v tom čase zoznámila s učiteľom iaido, ktorému som tento meč ukázala. Pochválil ho ako peknú dekoráciu a navrhol mi, aby som prišla na tréning, trošku si zacvičiť. A keďže som perfekcionalista a zatiaľ meč ovláda mňa a nie ja jeho, venujem sa ceste tasenia meča doteraz. Je to nekonečný proces zdokonaľovania sa, preto táto cesta bude trvať večne. Vraví sa, že jeden život na zvládnutie bojového umenia nestačí."
K iaidu patrí "výstroj" a "výzbroj". "Naše oblečenie pozostáva z hakama (širokej nohavicovej suknice), ktorá siaha k členkom a iaido gi - kabátca ako vrchnej časti odevu. Odporúča sa aj používanie chráničov kolien, keďže sa niektoré techniky robia na kolenách. Oblečenie je jednofarebné, biele, čierne alebo indigovo modré. Najčastejšie sa používa čierny komplet. Zbraň, ktorá sa v iaido používa, je zo začiatku drevený meč Bokken/Bokuto a neskôr meč iaito, vyrobený zo silnej hliníkovo-zinkovej zliatiny s ideálnymi proporciami. Pri vyšších technických stupňoch sa odporúča začať cvičiť so skutočným, kovaným mečom."
Meč má čepeľ dlhú približne 70 až 76 cm a rukoväť je dlhá približne na tri päste cvičenca. Iaido môže podľa slov Adriany cvičiť každý. "Keďže sa cvičí s dreveným alebo kovovým mečom, preferujú sa cvičenci, ktorí už zvládnu hmotnosť meča. Je pomerne zaujímavé, že k japonskému meču inklinuje veľa žien. V našom klube Hikari Dojo je z 15 cvičencov 5 dievčat."
Vďaka skúsenostiam z karate Adriana na začiatku postupovala pomerne rýchlo. "To, čo ostatní zvládnu za dva roky, som zvládla za 7 - 8 mesiacov. V bojových umeniach sú všetky začiatky ťažké. Základné techniky sa dlho opakujú dokola, kým sa nedospeje k viditeľnému pokroku. Taká prax väčšinu ľudí odradí. Základnou technikou všetkých šermiarov je sek. Kto ho nezvládne, nemôže ísť ďalej. Bolo naozaj náročné stáť v jednom postoji a sústavne opakovať ten istý sek."
Aj súťažiť začala netradične. "Každý iný začína na regionálnych súťažiach, ja som začala na Majstrovstvách Európy vo Švajčiarsku. Bol to úplne iný zážitok ako z karate súťaží. Predstavte si obrovskú halu, zväčšite ju ešte dvakrát, v nej cca 300 ľudí a úplné ticho. Počuť tikanie nástenných švajčiarskych hodín. A predveďte to najlepšie z vás pred týmto mlčiacim, pozorným a hodnotiacim davom. Spotené ruky, žalúdok v krku, trasúce sa kolená..."
Odvtedy absolvovala mnoho seminárov a súťaží so stále sa zlepšujúcimi výsledkami, pokojnejšou mysľou a istejšími technikami. "Vždy je rozdiel, keď človek cvičí v domácom prostredí, na tréningu alebo na súťažiach. V súčasnosti už nepotrebujem až taký veľký dozor nad cvičením. Tréningový plán si vytváram po konzultácii s trénerom v podstate sama. Iaido trénujem 4-krát do týždňa, čo je celkovo 10 hodín. Keď cez víkendy nie som na seminári alebo súťaži, cvičím doma. Na nízkom strope a stenách je zopár stôp po mojom cvičení. Ryhy od čepele meča."
Súťaže v iaido sa nazývajú taikai. Súťaží sa v kategóriách, ktoré sú určené technickými stupňami cvičencov. V kategórii teda spolu súťažia všetky vekové kategórie, v prípade Majstrovstiev Európy až od 18 rokov, a tiež obe pohlavia. Hodnotí sa pomerne veľa faktorov, ale medzi základné patria: či súťažiaci zacvičili predpísané kata, či boli zacvičené v správnom poradí, či boli zacvičené správne - definovaný sled techník, kvalita cvičenia - dokonalosť prevedených techník, bojový duch a celkové vystupovanie.
"Na Slovensku sa, bohužiaľ, neusporadúvajú žiadne súťaže iaido, preto sme nútení ako jediný klub zo Slovenska chodiť na súťaže do okolitých štátov," poťažkala si Adriana. "V tomto smere vyniká hlavne Poľsko, kde okrem otvorených majstrovstiev Poľska je aj Poľský pohár. V Čechách sú tri pohárové súťaže a v Maďarsku jedna. Vrcholom súťažného roka sú Majstrovstvá Európy. Tento rok budú v Andorre."
Napriek tomu, že Adriana sa tejto činnosti venuje "iba" štyri roky, na konte má slušnú zbierku ocenení. "Od mojej prvej súťaže na Majstrovstvách Európy vo Švajčiarsku sa vďaka podpore Športového klubu polície v Košiciach pravidelne zúčastňujem každý rok majstrovstiev Európy. Môj najväčší úspech, ktorý som dosiahla, je bronzová medaila z Majstrovstiev Európy 2009 v Holandsku. Celkovo som sa zúčastnila 22 súťaží a v individuálnych kategóriách som získala 11 zlatých, 5 strieborných a jednu bronzovú medailu. V kategórii 'tými' 2 zlaté a 2 strieborné medaily."
Ako je to za taký krátky čas možné? "Moje úspechy sú založené v prvom rade na poctivom tréningu. Nie každý je ochotný obetovať toľko času, energie a peňazí na svoje zlepšenie. Okrem pravidelných tréningov chodievam veľmi často aj na medzinárodné semináre, ktoré sú vedené renomovanými japonskými a európskymi učiteľmi. Ročne ich absolvujem až 15 - 20."
Je jasné, že "oháňať" sa mečom nie je nič jednoduché a človek ani nevie ako a môže prísť k úrazu. "Úrazy sa mi doposiaľ vyhýbali, asi sa boja môjho meča," smeje sa Adriana. "Väčšina iaidistov má problémy s kolenami a lakťami. Momentálne ma trochu trápi pravý lakeť, preto musím tejto skutočnosti prispôsobovať tréningy."
Ani pri takejto vážnej činnosti nie je núdza o vtipné zážitky. "Viackrát sa stalo, že si nás vďaka nášmu oblečeniu pomýlia s farármi idúcimi na omšu. Meče v puzdrách na ramene sú viackrát pomenované ako udice, golfové palice, pušky a vzduchovky. Raz bol meč 'povýšený' na kalašnikova."
Na záver nás zaujímalo, aké má Adriana do budúcnosti plány, prípadne ako dlho sa ešte chce venovať tejto netradičnej záľube. "Všetko závisí od zdravia. Ako som už spomínala, na bojové umenie jeden život nestačí..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
