sničke: Stačí byť majiteľom cieľa... To rozhodne platí v prípade Juraja Fotula. Vytrvalca, známeho maratónskeho milovníka. Hoci v novembri bude mať 65 rokov, jeho bežecký entuziazmus je obdivuhodný. Člen 05 BK Furča Košice si nedávno pripísal na svoje konto 150. odbehnutý maratón. Obdivuhodné číslo.

On však odmieta všelijaké porovnávania, primáty, štatistiky. To nie je preňho zaujímavé, podstatné, rovnako ani to, dokedy si bude obúvať maratónky. Zrejme dovtedy, kým mu táto trať bude prinášať sviežosť, radosť z pohybu a prekonávania samého seba. Jeho príbeh vstupu medzi vyznávačov tejto náročnej a klasickej disciplíny je dostatočne známy. Býval na Mlynskej ulici a hltal riavu bežcov. Pred 50 rokmi držal ako
15-ročný chlapec ceduľku s nápisom "Etiópia" legendárnemu Abebe Bikilovi pri slávnostnom nástupe. Byť v tesnej blízkosti tejto veličiny bolo preňho mimoriadnym zážitkom. Možno si to ani vtedy neuvedomoval, s akou osobnosťou prišiel do kontaktu. Ten deň bol možno zlomom a neskôr na vojenčine sa už systematicky začal pripravovať na svoj debut.

Prvý raz sa zaradil do pelotónu odvážlivcov na Medzinárodnom maratóne mieru (MMM) v Košiciach v roku 1968. Bola to náhoda i osud. Moment, ktorý ho natrvalo v dobrom slova zmysle poznačil a zmenil jeho životný kompas. Keďže zahraniční účastníci vzhľadom na známu politickú situáciu po 21. auguste a okupáciu Československa nemohli štartovať, dostal výnimku. Dokonca dva razy. Po prvé nemal 23 rokov, čo bola podmienka absolvovania trate a po druhé nemal splnený limit 2:40 hod. Chopil sa nevšednej šance a nebolo dôležité jeho umiestnenie (97. priečka), ani čas (3:31:29), ale to, že sa dokázal úspešne popasovať s nástrahami tejto disciplíny.

Maratón ho opantal do špiku kostí a už ho odvtedy neopustil. Viac než 40ť rokov je verný nielen MMM, ale i vzdialenosti 42 195 metrov, ktorú nadovšetko miluje. To, že jej bol párkrát "neverný" (zabehol aj 50 a 100 kilometrov), nemení nič na tom, že J. Fotul je funkčne najstarší maratónec na Slovensku. "To je pre mňa pocta, ktorá je záväzkom a nemienim sa jej vzdať." Zaujímavé je, že z jeho piatich súrodencov, z ktorých väčšina sa oddala tiež športovým aktivitám, sa na maratónske chodníčky dal i jeho brat Viktor, hoci ten medzičasom s behaním skončil. Juraj má široký diapazón aktivít, okrem trénovania a putovania po akciách po celom svete stačí byť aj nadšencom s funkcionárskou a organizátorskou šerpou v rámci MMM či vo furčianskom klube.

Jubilejný 150-ty

Hoci košickú akciu si zamiloval nadovšetko, predsa jubilejný 150. maratónsky beh zvládol v zámorí - v americkom San Franciscu 31. júla a touto dosiahnutou métou sa zaradil medzi najusilovnejších borcov u nás. V Amerike, pravdaže, nečeril hladinu v popredí výsledkovej listiny, ani jeho čas sa nedostal do výsledkovej listiny agentúr (4:06:02). "Profilovo to bolo náročné, prekonávali sme ťažké stúpania, ktoré sa nedali porovnať s podmienkami u nás. Bolo to ako na húsenicovej dráhe, klesania sa striedali so strmými pasážami."

Podpichli sme ho, či si 150. zápis nechcel odložiť na prvú októbrovú nedeľu práve doma. "Pobyt mi platili synovci a jeden z nich mal želanie, aby som ho pripravil na polmaratón. Tak som sa na to dal, cez e-maily som mu radil, ako trénovať a obaja sme sa potom včlenili do riavy bežcov každý vo svojej disciplíne. Obaja sme boli úspešní a mali sme z toho dobrý pocit. Pokiaľ ide o to, že som si to nenechal na Košice, tak k Medzinárodnému maratónu mieru ma viažu iné medzníky a zaujímavé údaje. Tu som napríklad dosiahol číslo sto v počte odbehaných maratónov."

Na MMM má viac než 30 štartov a v tomto ukazovateli je pred ním iba ďalší známy vytrvalec Peter Polák. Kedysi bol zástancom klasickej trasy z Košíc do Sene. Len čo však organizátori vytýčili mestský okruh, začal si naň privykať a teraz nedá na to dopustiť. "Každý účastník si nevie vynachváliť srdečnú atmosféru, divákov, ktorí žijú s bežcami a pomáhajú im, povzbudzujú v tomto úpornom boji s metrami. Veru, neraz to každý bežec nutne potrebuje, aby vydržal."

Tohto roku už päť behov

V tomto roku má J. Fotul za sebou päť maratónskych vystúpení a ešte minimálne dve ho čakajú. Jeho kalendár je tradične pestrý a bohatý, maximálne odbehol až osem takýchto podujatí za jednu sezónu. Jeho osobný rekord je 2:52 a dosiahol ho v Brezne. Nezameriava sa však na zbieranie skalpov a to sa týka i jednotlivých podujatí. Nepechorí sa za tým, aby bol všade, hoci jeho meno už bolo v štartovkách i v Londýne, Monaku, Nemecku, Maďarsku, Holandsku, Poľsku.

"Maratón je pre mňa ako príbeh, ktorý sa musí začať a končiť. Nehrniem sa za tým, aby som vynikal v počte účastí. Jednoducho, mám chuť, tak sa pripravím a idem." Pravdaže, srdcový vzťah má ku košickému zápoleniu. "Medzinárodný maratón mieru je mojou jednotkou. Tak to bolo i bude. No páčilo sa mi v Monaku s krásnou scenériou Stredozemného mora, hoci profilovo tam bola náročná trať, či v Londýne. K viacerým akciám ma viažu zaujímavé spomienky. Trebárs v Krakove som musel bojovať sám so sebou. Nevyšla mi forma, zatínal som zuby, ale stále si tento beh uchovám v pamäti práve preto, ako som zvládol tento boj s kilometrami. Avšak viackrát som mal toho počas behu naozaj dosť, keď som doslova trpel. Vzdal som však iba raz - práve v Košiciach v roku 1974, keď bolo najhoršie počasie, aké som zažil počas kariéry."

To, že napriek rôznym peripetiám inokedy to predčasne nezabalil, je obdivuhodné. J. Fotul hovorí, že maratón sa dá "ľahko" zvládnuť vtedy, ak všetko klapne. "Pokiaľ má bežec natrénované, tak sa do dá odbehnúť s úsmevom na tvári. Ak si tak premietam moje výkony, tak počas ostatných ôsmich vystúpení mi to išlo naozaj v pohode. Zmenil som tréningové metódy a je to také zvláštne, ako sa mnohé zmenilo. Začalo sa to pred rokom práve v Košiciach."

Knižný návod

Kniha Běh pro zdraví bola návodom, ako si má v počiatkoch počínať v príprave. Učil sa sám na sebe, citlivo vnímal, ako reaguje jeho telo na záťaž. Pomohol mu tréning s bratom. Vzájomne sa ťahali, pomáhali si. "Každý si musí otestovať svoju vôľu, charakter. Či je ochotný behať v daždi, mraze, nečase." Ročne zvládal približne 5 000 kilometrov, odkladá si tréningové denníky, má presne evidované cifry. Predtým bol vodičom z povolania a využíval na hltanie bežeckých dávok prestoje v zamestnaní a každú voľnú chvíľu. Po návrate z práce sa zase prezliekol a večer už vybiehal von.

Je ikonou, ktorú ostatní uznávajú a je žiarivým príkladom pre mladších, ako si počínať. "Mám svoje tempo a keď sa na to cítim, tak niekoho i predbehnem, ale v prvom rade musím dbať na to, aby som sa neplašil," poznamenal nestor, ktorý sa môže pochváliť aj titulom majstra Slovenska na 50 km v kategórii nad 60 rokov. Dôležité preňho je i to, že sa stále pohybuje so spolubežcami, kamarátmi, kde nechýbajú srandičky, dobrá nálada. "To je pre mňa skvelá motivácia, aby som ráno išiel na tréning, hoci by sa mi niekedy i nechcelo." Beh je preňho drogou a bez neho si nevie predstaviť svoj život. "Nedávno som dostal virózu a pár dní som bol mimo diania, bolo to pre mňa utrpenie."

Niektorí "maníci" sa dajú postupne nahovoriť na to, že si probujú vyskúšať svoje sily s extrémnymi dištanciami. Bežia sto kilometrov či dvadsaťštyrihodinovky. Juraj Fotul však nepatrí do tejto sorty. "Viem, že mnohí už potom prestanú byť typickí vyznávači maratónskej trate. Ja som sa ale oddal jej a chcem jej zostať verný."

Inak, spomenul si i na to, že keď bežal výnimočne päťdesiatky, tak na hranici maratónu mal lepšie časy než inokedy. Zrejme ťažil z výbornej pripravenosti. "Každý kilometer, každé podujatie ma obohacuje. Spoznávam lepšie svoje schopnosti a možnosti. Učím sa a riadim podľa toho, čo treba urobiť. Maratónci stále dozrievajú, lebo nielen srdce a svaly na nohách sú potrebné, ale i správne rozmýšľanie a navodenie primeranej bežeckej taktiky."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári