Kreatívny producent aktuálne pripravovanej série Let's Dance 5 síce v pracovnej oblasti nenávidí stereotyp, no doma má interiér už dlho zariadený v minimalistickom a hlavne konzervatívnom štýle.

Oslavy narodenín veľmi nepreháňal, vraj si totiž počká sedem rokov na ďalšie okrúhliny. "Mnohí mi pred časom hovorili, že život po tridsiatke sa veľmi zmení, že to už je iné... Ja to však nejako výraznejšie nepociťujem, lebo stresu aj práce je rovnako veľa a je pravda, že v niektorých situáciách už menej zvládam. Myslím fyzicky. A možno som si niektoré veci v minulosti pripúšťal viac, no naučil som sa, že asi naozaj najviac záleží na zdraví. Všetky ostatné záležitosti sú nepodstatné. Ale čísla 33 som sa nejako neobával. Ani som to nechcel nejako výraznejšie oslavovať," prezradil nám všestranný mladík.

Počas aktuálneho leta sa zameral na vylepšovanie svojej kondície. Šialene ťažké činky ho však vraj dvíhať neuvidíme. "Ja sa stále raz za čas spamätám a rozhodnem ísť do 'posilky'. Napríklad toto leto, keďže som veľmi nedovolenkoval, lebo mi to nedovolila pracovná náplň a musel som ostať v Bratislave a pracovať, tak som si povedal, že aspoň budem chodiť do posilňovne. Tak akože chodím. Veľa tomu však nedám. Nikdy som nemal nejaký extrémne dobrý vzťah k športu a v mojom prípade je to len také nutné zlo, aby som sa nejakým spôsobom udržal vo forme."

O Brunovi je známe, že nemá rád stereotyp. Aj preto neustále strieda pracovné projekty a pozície, pôsobil vo Fun rádiu, televízii, 'koketoval' s módou. So zmenami sa prirodzene spája istá obava z nového prostredia a kolegov. Tú však už vraj prekonal a tréme podlieha len pri výnimočne dôležitých akciách. "Líši sa to podľa toho, čo práve robím. Keď napríklad ide o moderovačku, ktorá je zložitá, ako teraz, keď som mal dôležitú akciu v Prahe, v angličtine, v jednom z najexkluzívnejších hotelov pod Hradčanmi, tak tam som mal rešpekt. Daná spoločnosť si vyžadovala kvalitu. Niežeby som iným udalostiam prikladal menší význam, ale tu boli sťažené podmienky vo viacerých smeroch a hlavne, nebol som vo svojom vlastnom teritóriu, a to človek cíti výzvu a zodpovednosť."

Pri cestovaní rád "vystrkuje rožky"

Či sa mu to teda páči, alebo nie, v megalomanských televíznych projektoch musí byť tímovým hráčom. Hoci by si ako perfekcionista možno často radšej vystačil aj sám, pochopil, že takto by to ďaleko nedotiahol. "Musí fungovať presné zatriedenie funkcií. Bez toho to nejde. A človek si musí uvedomiť, že akokoľvek si o sebe myslí, že je dokonalý, skvelý a všetkému rozumie, sú ľudia, ktorí niektorým činnostiam rozumejú omnoho viac. Zle sa mi spolupracuje s ľuďmi, ktorí nedokážu akceptovať radu a iný názor, ani keď sa im to človek snaží vysvetliť. Avšak napríklad teraz pri Let's Dance 5 sme sa postretali ľudia, ktorí v minulosti spolupracovali. Dokážem preto odhadnúť, pokiaľ môžem zájsť, čo môžem robiť, čo si môžem dovoliť povedať a navrhnúť. Je to o tímovej práci. Lebo hoci som kreatívnym producentom, neznamená to, že všetky rozhodnutia idú z mojej strany. Mnohé môžem navrhnúť, aj určitú cestu, ale na tej je ešte mnoho ľudí, ktorí to nejakým spôsobom ovplyvňujú a majú k tomu čo povedať."

Zatiaľ čo by ho však v práci stereotyp ubíjal, doma má rád osvedčenú klasiku. Jeho byt sa nedá označiť inak ako prívlastkom konzervatívny. "Povedal by som, že v rámci bývania som naozaj skôr upätý. Môj byt je celý skôr v sivých odtieňoch s akcentom na zelenú, ktorá je veľmi jemná a nenápadná. Je to len taký nádych na stene alebo vankúši... A mám betónovú stierku, čiže chladné interiéry a takéto veci ma najviac bavia. Žiadne veľké vzory ani farby. Potrebujem mať doma chladný pokoj," objasňuje moderátor.

Oveľa viac však "vystrkuje rožky" čo sa týka cestovania. Rád objavuje nové miesta a stretáva nových ľudí. "Radšej mám destinácie, ktoré možno nie sú turisticky až tak veľmi známe. Alebo aj v tých turisticky veľmi známych sa snažím nájsť si miesta, ktoré sú takpovediac niekde za rohom. Zaujímavé, príjemné a nezakopávam v rámci nich o turistov. Napríklad teraz som bol pracovne v Londýne a bol som úplne uchvátený, keď som si v jednej z odľahlejších častí mesta našiel veľmi príjemnú raňajkáreň a každé ráno som sa tam potom vracal."

Keď Bruno cestuje, musí v tom mať svoj presný systém. Ako vraví, musí to vyzerať, že ide len tak, no pritom má všetko vopred dôkladne ošetrené cez internet. "Keď idem do cudzieho mesta, rád už nosím jeho mapu v hlave. Len čo priletím na letisko, už presne viem, ako sa kde dostanem. Napríklad ovládam aj to, že keď vyjdem z hotela a pozriem sa napravo, čo tam nájdem. Presne tuším, kde sú bary, kluby, obchody a reštaurácie, ktoré plánujem navštíviť. Ja si to skrátka pozriem na mape, v hlave si to zafixujem a vďaka Bohu mám dobrú orientačnú schopnosť, takže sa väčšinou nikde nestratím. A keď sa stratím, som len rád, lebo človek potom vidí ďalšie zaujímavé veci."

Bude pestovať mangá?

Jeho cestovateľskou srdcovkou je zatiaľ jednoznačne Kambodža. V jeho srdci si našla miesto ja vďaka ľuďom, ktorí sa v nej venujú charitatívnej činnosti. "Tiež ma však očarila tým, že je úplne iná ako Slovensko. Lebo keď o nás niekto povie, že sme desať rokov za opicami, tak by mali prísť tam, aby zistili, čo to naozaj znamená. A nielen v rámci takých vecí, aké tu máme značky oblečenia, alebo materiálne statky... Tam ide o základné vedomosti, čo ľudia vedia a čo tušia. Len pred pár rokmi zaviedli semafory a museli ľudí držať na križovatke, aby nevstupovali na červenú. Je to úplne iný svet. A stretnutie s tamojšími ľuďmi, ktorí sú len minimálne ovplyvnení našou západnou kultúrou, je o to príjemnejšie. Fascinovala ma aj tamojšia história. Kmérske chrámy napríklad boli miestami, kde som načerpal obrovskú energiu."

Čo sa týka hmotných snov, Bruno má jeden presne a dôkladne premyslený. Vraj túži po domčeku nad útesom niekde v Stredomorí, kde bude pestovať citrusy a mangá... "Milujem totiž leto a fakt nie som typ, ktorý je nejakým spôsobom ladený na zimu. Pre mňa je skrátka zima utrpenie. Takže ja si najviac práce dávam práve na zimné obdobie, aby som ho nejako prečkal. Mne je v zime jednoducho zima," tvrdí chlapík, ktorý nemá problém zbaliť kedykoľvek kufre a presunúť sa na iné miesto.

Z Trebišova tak bez problémov odišiel do Bratislavy a dnes sa netají tým, že hlavné mesto nepovažuje ani náhodou za svoju cieľovú stanicu. Opýtali sme sa ho preto, či si nikde nestihne, alebo skôr nechce vytvoriť hlbšie korene. "Samozrejme, vedel by som si predstaviť žiť aj inde, ako v Bratislave, ale všetko to závisí od práce. Ak jej raz možno nebude, tak pôjdem inam. Korene mám, mám svoj byt, svoje zázemie, známych... To by sa opúšťalo ťažko. Človek však musí aj nejakým spôsobom prežiť a žiť, takže by som sa musel prinútiť niekam ísť. Zatiaľ mi vyhovuje to status quo, ktoré mám, no zmenu nevylučujem."

Vyštudoval ekonómiu

V prípade Bruna ako veľkého znalca módy a mladíka presláveného dobrým vkusom by bolo hriechom obísť tému móda. Tento rok však žiadne veľké vychytávky nepostrehol, no ako vraví, "dostala" ho ležérna móda a obleky. "Momentálne som si nejako zafixoval, že sa najradšej obliekam do oblekov a sák. Takže ich neustále dokupujem, to ma baví. Hlavne, nikdy nevyjdú z módy a zakryjú aj nedostatky figúry. Inak mám teraz rád také veľmi ležérne oblečenie. Ja to volám, že handry. Jednoducho to len tak na človeku visí a nemusím riešiť, či mi to úplne sadne. Môže mi to byť aj o tri čísla väčšie a tvárim sa, že to má tak vyzerať... Takže viac-menej v takom voľnom štýle... Ak však samozrejme idem na vážnejšie stretnutie, tak sa snažím obliecť pekne."

Pôvodne vyštudoval vysokú školu ekonomickú. Aj preto vie "gazdovať" a ani zďaleka nemíňa všetko, čo zarobí. "Naozaj šetrím. Stále," tvrdí Bruno. "Dokážem však aj minúť, a to moja mama dobre vie. Nad niektorými vecami sa až tak nepozastavujem ako ona, neprepočítavam to ani na koruny, nerozmýšľam nad tým. Veľmi dobre si však uvedomujem, že nemôžem všetko minúť teraz a musím myslieť aj na to, že môže prísť napríklad polrok, keď kvôli niečomu nebudem môcť pracovať."

Nikdy nebol zamestnaný na plný úväzok. Všetko vždy robí externe, ak je najatý na nejaký projekt, nikdy nevie, či príde ďalší. "Pre mňa neexistuje pracovný týždeň, pracujem aj cez víkendy a tým pádom si zadné vrátka nejakým spôsobom riešim, aj keď možno miniem viac. To je tým, že keď človek viac zarobí, tak aj automaticky viac minie. Každopádne sa však snažím čosi aj odkladať."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári