Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
SPOMIENKY HELENY RIGELSKEJ NA HAVÁRIU AUTOBUSU NA CESTE K JADRANSKÉMU MORU V SEPTEMBRI 2008

Krátko po precitnutí nevedela, kto je, kde je a kam vlastne šla

V mnohých košických rodinách zavládne v najbližších dňoch veľký smútok. V utorok si pripomenú 3. výročie havárie autobusu, ktorý 5. septembra 2008 viezol do Chorvátska 49 dovolenkárov, prevažne dôchodcov.

Prvé dni hospitalizácie nosila na krku korzet.Prvé dni hospitalizácie nosila na krku korzet. (Zdroj: rosa)

Na druhý deň skoro ráno, pri náraze do betónového piliera mosta na diaľnici k Jadranskému moru, zahynulo na mieste 14 Košičanov a dve ženy neskôr na následky zranení. Jednou z účastníčok zájazdu bola 62-ročná dôchodkyňa Helena Rigelská.

Viac ako štyri desiatky členov Klubu aerobiku, Univerzity tretieho veku (UVT) a rodinných príslušníkov cestovalo k Jadranu s cieľom upevniť si zdravie. Pobyt organizačne zabezpečila a sprevádzala ním cvičiteľka a triedna profesorka UVT Věra Medveďová. Zraz mali v sobotu podvečer na parkovisku na Festivalovom námestí.

"Ja som poznala iba tú časť posádky autobusu, ktorá so mnou študovala UTV," vracia sa pani Helena v spomienkach na osudný zájazd. "Sedela som v druhom rade na strane vodiča. Ja pri okne a moja kamarátka Anka Lechanová pri uličke." Autobus zastavoval takmer každé dve-tri hodiny. Posledná zastávka bola v nedeľu o 5.40 hod. na čerpacej stanici. "Väčšina z nás vystúpila. Pamätám si, že som dievčatám, čo sedeli na opačnej strane uličky, otvárala pivo. Už sme sa nevedeli dočkať, do cieľa ostávala asi hodina cesty."

Všetci nasadali a autobus vyrazil. Niektorí cestujúci opäť zaspali, iní podriemkávali, či sledovali chorvátsku krajinu. Pred sebou mali asi 150 km. "Ja som hneď nezaspala, lebo ma oslepovali svetlá protiidúcich vozidiel. Pamätám si, že som počúvala GPS navigáciu, ktorú mali vodiči zapnutú. Potom som zrejme predsa zadriemala," blíži sa pani Helena k osudným okamihom. "Náraz si vôbec nepamätám. Keď som vonku na tráve precitla, žiadnu bolesť som nepociťovala a ani som nekrvácala. Akurát som v prvom okamihu nevedela, kto som, kde som a kam som vlastne šla..."

Ako sa pani Helena dostala z autobusu, doteraz nevie. "Až po chvíli som si uvedomila, že mi niekto, asi záchranár, zisťuje na krku tep. Zrejme, či žijem. To precitnutie trvalo chvíľu. Stihla som len zaregistrovať, že neďaleko sedí lekár, ktorý v autobuse sedel v prvom rade pred nami. Neskôr som sa dozvedela, že von vyšiel po vlastných, no potom zomrel. Keď som z autobusu počula, ako nejaká žena volá o pomoc, chcela som vstať a pomáhať. No len čo som pohla rukami, opäť som stratila vedomie..." Po druhý raz pani Helena precitla vo chvíli, keď ju nakladali do jednej zo sanitiek. A spolu s ňou i ďalších cestujúcich z autobusu, ktorí potrebovali ošetrenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Bandáž na krku

Až 14 ľudí z autobusu také šťastie nemalo. O život pri náraze do podpery mosta alebo krátko po ňom prišli obaja vodiči i tucet rekreantov, vrátane vedúcej. Väčšina sedela na sedadlách vpredu vpravo, ktoré ich "zlisovali", prípadne vypadli z okien pod kĺzajúcu sa karosériu. Policajti, hasiči i záchranári z vraku vyslobodili, ošetrili a naložili do sanitiek či helikoptéry každého, kto sa von nedostal sám, i ostatných zranených. Cieľom bola hlavne nemocnica v Gospiči, kde mnohých operovali, prípadne ich previezli do iných nemocníc. Rekreantov, ktorí mali menšie zranenia, nevyžadujúce hospitalizáciu, sústredili na stanici diaľničnej polície. Spolu s niekoľkými, ošetrenými v Gospiči, potom nastúpilo 26 Slovákov v Zadare na vládny špeciál, ktorý ich doviezol do Košíc.

Naše letisko bolo v tom čase v obliehaní príbuzných, ktorí sa z médií alebo telefonicky dozvedeli, čo sa stalo. Mnohí do poslednej chvíle nevedeli, či ich mama, otec, brat či sestra žijú alebo nie. Televízne i rádiové stanice síce informovali o nehode takmer nepretržite, okrem počtu obetí však menoslov k dispozícii nemali. Po prílete boli vážnejšie zranení rekreanti odvezení do FN LP na Rastislavovej ulici, odkiaľ bola väčšina po vyšetrení prepustená do domáceho ošetrenia. Menej zranení sa zvítali s najbližšími už na letisku. Sklamanie zažili tí, ktorí sa svojich nedočkali. Tá neistota bola hrozná. Žijú, ale ostali v chorvátskej nemocnici. Alebo...?

V nemocnici v Gospiči sa pani Helena dostala do izby s Annou Lechanovou a Martou Bartkovou. Prvá mala reznú ranu na krku a nebyť toho, že jej záchranári preseknutú tepnu ešte na mieste havárie ošetrili, možno by vykrvácala. Pani Bartková bola na tom horšie. Mala zlomených 11 rebier i pravú kľúčnu kosť a prepichnuté pľúca. "Keď vyšetrili mňa, povedali mi, že mám niečo s krkom, preto mi dali bandáž," spomína pani Helena. "Musela som iba ležať, chodiť mi zakázali. Mala som veľké bolesti, hlavne som nemohla dvíhať ruky."

So zdravotnou starostlivosťou v nemocnici v Gospiči bola pani Helena spokojná. Okrem niekoľkých chorvátskych politikov ich tam prišiel pozrieť aj minister zdravotníctva Richard Raši. Negatívom bol až príliš veľký záujem médií. Niektorí novinári v snahe dostať sa čo najbližšie "k zdroju" vraj boli, mierne povedané, dotieraví. "V mojom prípade dokonca v správach uviedli, že som stratila protézu. Pritom som im povedala, že ju mám zlomenú, preto sa mi zle rozpráva."

Ako sú na tom ostatní účastníci zájazdu, pani Helena nevedela. Možno aj preto, že personál nemocnice im radšej takú negatívnu správu povedať nechcel. "Moja kabelka ostala v autobuse, takže volať som nemala ako," vysvetľuje, prečo nevolala na Slovensko. "Ale obe moje dcéry vedeli, že som 'v poriadku' a žijem. Zistili si to cez moju zdravotnú poisťovňu."

Skryť Vypnúť reklamu

Podvedome brzdí

Po dvoch dňoch naložili pani Helenu do sanitky a spolu s A. Lechanovou ju previezli na Slovensko. Vo FNLP na Rastislavovej ulici jej urobili dôkladné vyšetrenie. "Pri röntgene zistili, že okrem štyroch rebier, ktoré sa zrejme zlomili pri náraze o sedadlá pred nami, mám niečo so stavcami. Nejako sa pri tom náraze porušili a tlačili na nervy. Preto som nemohla dvíhať ruky. Priznám sa, tú lekársku správu som ani poriadne nečítala." Na nemocničnom lôžku strávila šesť týždňov. Tak dlho sa čakalo, či sa stavce vrátia do pôvodnej polohy samy, alebo bude potrebná operácia. Dvakrát absolvovala magnetickú rezonanciu, či nie je porušená aj miecha. Našťastie, časom sa zdravotný stav zlepšil a žiadna vážna operácia sa nekonala.

Až v Košiciach sa pani Helena dozvedela podrobnosti o nehode. Čo sa vlastne stalo, koľko ľudí zahynulo a že boli medzi nimi aj štyria z tých, ktorých z UTV osobne poznala. Až ju zamrazilo pri zistení, že medzi mŕtvymi sú aj tie ženy, ktorým počas poslednej zastávky otvárala pivo. Bavili sa spolu, že za pár minút budú v cieli, mali plno plánov, ako stráviť pobyt pri mori čo najpríjemnejšie...

"Po prepustení z nemocnice som ešte dva mesiace ležala doma. Potom som sa začala viac pohybovať. Chodila som do posilňovne a na túry po okolí, aby sa to ochabnuté svalstvo trochu spevnilo a rozhýbalo. Aj tak sa mi ešte i teraz občas stane, že mi na chvíľu stŕpne ruka." Liečiť okrem tela však bolo treba aj dušu... "Celý jeden rok po nebode som chodila na psychiatriu. Nemohla som spávať, strhávala som sa zo spánku, mala som nočné mory. Lieky nepomáhali, musela som vyhľadať aj odbornú pomoc..."

Následky prežitého stresu však pociťovala aj neskôr. Najmä v podobe akejsi fóbie z cestovania verejnými dopravnými prostriedkami. "Do diaľkového autobusu som sa po prvý raz od nehody dokázala posadiť až tento rok, keď som cestovala do Dudiniec. Aj to som cestu zvládla hlavne preto, že so mnou šla moja sestra. Navyše, ešte aj teraz pri každom brzdení autobusu či električky MHD brzdím podvedome aj ja. Je to taký reflex, ktorý sa snažím prekonať, no neviem sa ho zbaviť. A pochybujem že sa vôbec niekedy stratí..."

Hoci sa považuje za silnú osobnosť, nedávno ňou "zamával" pohľad na ženu, ktorá na Južnej triede spadla práve pod tú električku, v ktorej sa viezla pani Helena. "Keď sme zastali a vystúpili, šla som peši k najbližšej zastávke. Neviem oprečo, no otočila som sa a pozrela za seba. Medzi množstvom ľudí som krátko zazrela aj hlavu tej ženy. Nič vážne sa jej nestalo, iba sa udrela, ale mnou to tak zamávalo, že som dostala silnú triašku. Ani poriadne neviem, ako som došla domov..."

Skryť Vypnúť reklamu

Vôľa Božia?

Keď sa neskôr pani Helena s kamarátkou Annou rozprávala, dozvedela sa zaujímavú vec. "Vraj ma po tej nehode videla 'zvrchu'. Akoby opustila svoje telo a na všetko sa dívala z výšky. Potom sa do toho tela vrátila. Možno vtedy, keď jej nejaký záchranár priložil prst na preseknutú tepnu, a tým jej vlastne zachránil tživot..."

Ak je niekto účastníkom dopravnej nehody a zvlášť takej tragickej, aká sa stala košickým dovolenkárom, môže si klásť otázku, prečo on prežil a iní také šťastie nemali. "Asi to bola vôľa Božia a ja tu ešte mám nejaké poslanie," vraví pani Helena, mysliac zrejme na svoje dve dcéry a vnúčatá, s ktorými im pomáha. "Známi mi vraveli, že som bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Možno áno, ale to skutočne nesprávne by bolo o meter vpravo, keby som sedela v rade pri dverách. Mnohí, ktorí tam sedeli, náraz neprežili..."

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 230
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 457
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 424
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 166
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 073
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 609
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 363
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 603
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 352
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 290
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Testovanie prinieslo rekordné číslo. Pribudlo 3 363 nakazených

Na východe vyše deväťsto nových prípadov.

Ilustračné foto.
Ján Kuboš.

Ulica, kde našli mŕtvu prostitútku, je vyčistená

Obyvatelia košickej Stromovej ulice volali po zásahu roky.

Takto vyzerala obávaná ulica pred zásahom.

Chaos, rady a málo miest. Košickí starostovia sa obávajú fiaska

Mali šesť dní na prípravu testovania: Dali sme bokom zdravý rozum.

Starostovia robia napriek kritike k okolnostiam všetko pre to, aby testovanie zvládli.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezidentka: Plošné testovanie sa nedá zrealizovať

Pripravených je len 60 percent odberných miest

Prezidentka Zuzana Čaputová.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Krcho

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom.

Väčšina nemocníc má dostatok lôžok. Avšak hlavne tým na severe Slovenska začínajú akútne chýbať zdravotníci.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop