Ale iba tie jedlé, všetky ostatné sú ak nie nejedlé, tak jedovaté a človeka dokážu potrápiť či v lete alebo v jeseni. Ako sa im vyvarovať, radí Ján Máriássy z košickej mykologickej poradne.

V tejto sezóne sme na huby veľké šťastie nemali, s výnimkou pár dní začiatkom augusta, keď sme o ne doslova zakopávali všade v prírode a pri troche šťastie aj na sídliskách v blízkosti lesov. Hubársky boom začiatkom augusta mala podľa J. Mariássyho na svedomí regenáracia úplne vysušeného podhubia v lesoch v okolí metropoly východu. "Júl bol pre huby katastrofou. Vysoké teploty a teplé vetry takmer úplne vysušili podhubie v lesoch. To sa začiatkom augusta zregenerovalo, a tak sa mohla začať hubárska sezóna. Vtedy boli ideálne podmienky, no zároveň sa zvýšil počet hubárov."

Minulý rok boli problémom výdatné dažde začiatkom júna, ktoré spôsobili, že podhubie v mnohých lesoch odhnilo a potom trvalo pár týždňov, kým sa zregenerovalo a začalo plodiť. Teraz sa pre zmenu môžeme tešiť na začiatok jesene, ktorá prináša najviac húb. "Zároveň sú aj najzdravšie, lebo v nich nie je toľko červíkov, ako v lete. Moje dlhoročné pozorovania ma utvrdzujú v tom, že najzdravšie huby by mohli rásť vtedy, keď zrejú ´bystrické slivky´, teda na jeseň. Vtedy sú časté ranné hmly, pomáha to rastu húb a nie je až toľko škodcov. Netvrdil by som ani to, že na huby treba chodiť len ráno alebo doobeda, lebo najmä keď sú chladnejšie noci, môžu huby vyrásť aj cez deň."

Čo sa týka geografického rozloženia rastu húb, hoci mnohí hubári majú dlhé roky „osvedčené" miesta, keď je dobrá sezóna s dostatkom vlahy a priaznivou teplotou, huby sa vtedy dajú nájsť naozaj všade. Viac húb sa vraj vyskytuje tam, kde chodia alebo "udupú" ľudia alebo pri cestách a chodníkoch, než na odľahlých miestach, resp. v zarastených lesoch, ktoré pripomínajú skôr prales. V blízkosti Košíc by sa však sviatoční hubári mali orientovať najmä smerom k bočným dolinám v okolí Hornádu, nič nepokazíte ani okolím Zlatej Idky či Bukovca, juhom Slanských vrchov. No najväčšie úlovky si na vás počkajú pri hraniciach s Maďarskom, prípadne aj priamo u našich južných susedov, keďže Maďari nie sú nejakí vášniví hubári a väčšinu „produkcie" nechávajú v lesoch.

Ak chcete doma tráviť hodiny čistením húb, oplatí sa zájsť aj k Izre, ku Skárošu, ale aj do menej známych lokalít, ako sú lesy medzi Perínom, Buzicou až po Janík a Hosťovce. Je to najmä preto, že aj vďaka "železiarňam" prší na juh až juhozápad od Šace častejšie ako inde pri Košiciach. Pravdivé sú podľa neho slová našich starých mám, že huby rastú najmä vtedy, keď je mesiac v splne, avšak s určitými podmienkami. Ak pár dní alebo dokonca týždňov pred splnom neprší, zbytočne budete v lese nejaké huby hľadať, lebo ani nemohli vyrásť. Huby sú však značne nevyspytateľné, každý rok je bohatší na iné druhy. Niekedy rastú len samé bedle alebo plávky, iné roky sú zas bohaté na hríbovité druhy. Historicky vraj najviac húb rástlo v 50. rokoch 20. storočia.

Hoci najmä starší ľudia zvyknú hovorievať, že za „ich" čias bolo húb v lesoch omnoho viac ako v súčasnosti, známy košický mykológ, ktorý už vyše 30 rokov radí amatérskym hubárom v košickej mykologickej poradni, sa nad týmito tvrdeniami zvykne len pousmiať. Podľa odborníkov neplatí tvrdenie, že húb je každý rok menej, viac je vraj len hubárov, ktorí ich zbierajú, a preto sa to tak môže niekomu zdať. „Je dokázané, že ľudia vyzbierajú maximálne polovicu úrody húb," tvrdí mykológ. "Z každej plodnice sa môže vytrúsiť milióny spór, ktoré pri vhodných podmienkach dajú základ novému podhubiu. Vietor ich dokáže preniesť často až niekoľko desiatok, dokonca stoviek kilometrov. Tie spóry vydržia aj desiatky rokov v extrémnom suchu alebo naopak pri vysokých mrazoch a potom zrazu vyrastú. Typickým príkladom sú také kuriatka, ktoré sa posledné tri - štyro roky opäť vracajú do lesov. Aj ja som sa už stretol s názorom, že určité druhy húb miznú. Avšak ako som už hovoril, nie je celkom pravda, to len niektoré druhy si dajú na pár rokov pokoj a potom sa opäť objavia."

J. Mariássy okrem už spomínaných kuriatok obľubuje masliaky a viaceré skôr zriedkavé druhy ako napr. muchotrávku červenkastú a hnojník obyčajný. Tie považuje za skvelé delikatesy, ktoré sú aj dobre stráviteľné. Naopak, tráviace ťažkosti nielen ľuďom, ale aj muchám privodí nevlastná sestra muchotrávky červenkastej – muchotrávka červená. "Naši predkovia ich nazbierali v lese a používali ich ako domácu mucholapku. Do vody dali trochu cukru, vložili muchotrávku a nechali stáť na okne. Takto prilákané muchy sa potom otrávili."

Amatérski hubári by si mali dávať pozor na otravy, ktoré vznikajú zámenou húb, a to najmä šampiňónov za muchotrávku zelenú. Takisto by nemali zbierať ani hríby satanské a im podobné druhy, po konzumácii ktorých síce nezomriete, ale tie žalúdočné problémy za to ozaj nikomu nestoja. Hoci možno tí, čo chcú schudnúť, by to možno aj ocenili...

A ešte dobrá rada na záver, ak si nie ste istí obsahom svojho košíka, zájdite každý pondelok od 14.30 do 16.30 hod. do zasadačky v suteréne budovy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva na Rooseveltovej 8. Na (ne)jedlosť húb ako aj na ďalšie prípadné otázky z danej problematiky vám okrem J. Mariássyho radi odpovedia aj ďalší dlhoroční košickí mykológovia, Ján Pardovič ako aj doktorka Beáta Antošová. "Ak niekto nájde cez víkend zaujímavé huby, nemal by ich uložiť k ostatným do košíka, ale zvlášť do papierových vrecúšok. Aby sa výtrusmi či omrvinkami prípadnej jedovatej huby nepoškodili tie ostatné - jedlé," radí J. Máriássy. "Treba vybrať hubu, ktorá je pekne vyvinutá. Ak ju vložia do papierového vrecúška a plastovej nádobky, môžu ju skladovať v chladničke aj týždeň. Nikdy sa nesmie huba vkladať do igelitového vrecúška, lebo sa zaparí a veľmi sa zmenia určovacie znaky huby."

Primár urgentného príjmu UN LP MUDr. Zoltán Sidor: Huby pred každým požitím tepelne spracujte

Zámena muchotrávky zelenej s pečiarkou ho stála život

O pravdivosti príslovia, že každá huba je jedlá, ale niektorá len raz, vie svoje aj primár urgentného príjmu košickej Univerzitnej nemocnice L. Pasteura MUDr. Zoltán Sidor. Základným pravidlom, ktorým by sa hubári mali podľa neho riadiť, je to, aby každý zbieral len to, čo pozná a zvyšok v záujme vlastného zdravia nechal radšej v prírode. "Aj tá najmenšia muchotrávka zelená je rovnako smrteľne jedovatá ako tá veľká. Po jej konzumácii dochádza k takému poškodeniu tela a vnútorných orgánov, že nasleduje už len smrť."

Primár odporúča, aby hubári zbierali svoje úlovky do košíkov alebo sieťovaných tašiek, v ktorých môžu dýchať. Na druhej strane by sme sa nemali odkladať huby do plastových pohárov, igelitiek a všade tam, kde môže dôjsť k zapareniu húb. "Všeobecne huby sú veľmi ťažkou poživatinou, a ak dôjde k ich znehodnoteniu následkom tepla, resp. zlým uskladnením, dochádza k uvoľňovaniu toxínov nielen u jedovatých, ale aj u jedlých húb. Tento proces potom môže spôsobiť v lepšom prípade priotrávenie, v horšom trvalé následky alebo smrť. Väčšina podobných prípadov nastáva z nedbanlivosti a potom si to vyžaduje náročnú liečbu. Kto si chce rozšíriť okruh vedomostí o neznámych hubách, mal by ísť do mykologickej poradne a nespracovávať ich doma metódou pokus - omyl," tvrdí a dodáva, že huby treba pred každým použitím dobre tepelne spracovať.

V košických nemocniciach zomrú každý rok v priemere dvaja ľudia na otravu po požití húb, počas sezóny ošetria zhruba 10 z nich s diagnózou mierna alebo závažná otrava. Nateraz posledným prípadom boli v polovici augusta dvaja manželia z Košíc, ktorí si pár dní poležali na I. internej klinike v UNLP. Muž (57) a jeho o 5 rokov mladšia manželka si deň predtým nazbierali neznáme nejedlé huby a pripravili si z nich praženicu. Mali šťastie, otravu prežili. Podstatne menej šťastia mal muž, ktorý pred rokom skončil na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny s vážnou otravou, ktorú mu až do konca života bude pripomínať dialýza, kam bude musieť chodiť (na snímke). Úplne najhoršie dopadol pred dvomi rokmi 10-ročný chlapček, ktorého stála život muchotrávka zelená, ktorú si pomýlil s pečiarkou.

Značné tráviace ťažkosti však budete mať aj vtedy, keď požijete huby a alkohol, vôbec to nejde dokopy. "Alkohol je takisto jed, či sa to niekomu páči, alebo nie," varuje MUDr. Sidor. "Najmä kombinácia ťažko stráviteľná huba a tvrdý alkohol vedie k zažívacím problémom. Dokonca môže dôjsť k poškodeniu podžalúdkovej žľazy, niekedy aj so smrteľnými následkami. Celkovo huby sú ťažkým jedlom, nemali by sme ich jesť večer a vyhýbať by sa im mali aj deti do 6 rokov. Školákom radím konzumovať ich len vo veľmi obmedzených dávkach."

jsv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári