Hydrológovia overili účinnosť nových protipovodňových opatrení, ktoré presadzuje vláda.
KOŠICE. Až 81 percent zrážok pri extrémnych dažďoch stečie po zvážniciach a približovacích lesných cestách so spevneným povrchom do údolí, čím výrazne zvyšujú riziko povodní v podhorských sídlach.
Najúčinnejším a najlacnejším riešením je rekultivácia nevyužívaných lesných ciest narušením ich povrchu.
Vyplýva to z experimentu, ktorým vedci z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied nad obcou Ťahanovce pri Košiciach minulý mesiac otestovali alternatívne riešenia prevencie proti povodniam.
Prekvapivé výsledky
Umelý dážď zo zavlažovacej súpravy simuloval stomilimetrovú zrážku v priebehu troch hodín. Rovnaké množstvo dažďovej vody spadlo začiatkom júna v okolí dedinky Píla v Malých Karpatoch. Prívalová vlna z okolitých kopcov ju takmer zničila.
„V časti lesnej cesty, ktorej povrch bol mechanicky narušený, takmer všetka voda vsiakla, takže nedošlo k žiadnemu povrchovému odtoku. Problémom ale je, že nevieme, koľko kilometrov lesných ciest na Slovensku existuje, “uviedol hydrológ Tomáš Orfánus na dnešnej prezentácii výsledkov jedinečného experimentu.
Na ceste upravenej drevenými prehrádzkami z prírodných materiálov, ktoré sú súčasťou protipovodňových opatrení presadzovaných vládou, vsiaklo do pôdy 33 percent aplikovanej vody, 67 percent stieklo po povrchu. Podľa Orfánusa malé hrádze môžu plniť protieróznu funkciu, ich účinnosť a životnosť je však diskutabilná.
„Ukázalo sa, že alternatívne protipovodňové riešenia majú význam. Bez využívania klasických metód, ako sú priehrady, vodné nádrže, suché poldre či úpravy korýt však záplavám nezabránia,“ tvrdí hydrológ.
Riziká experimentu
Vláda investuje do alternatívnych protipovodňových opatrení 19 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a päť miliónov z európskeho sociálneho fondu. Úpravy krajiny by mali v okolí 190 ohrozených obcí zadržať viac ako šesť miliónov kubických metrov dažďovej vody.
Program má aj silných odporcov vrátane ministerstiev a vedeckých pracovníkov.
„Je to investícia, ktorá nesie so sebou veľké riziká ekonomické i ekologické,“ upozorňuje Viliam Novák z Ústavu hydrológie SAV.
Podľa jeho vyjadrenia vláda vylúčila z projektu nielen odborníkov, ale aj vodohospodárov: „Pustila sa do niečoho, o čom sa len domnieva, že môže byť účinné. Odborná diskusia a overovanie účinnosti jednotlivých opatrení mali predchádzať spusteniu celého programu.“
Inšpirácia pre vládu
Starosta obce Ťahanovce Ján Nigut, ktorý jedinečný test za päťtisíc eur zaplatil z peňazí darcov, je s výsledkami spokojný.
„Chceli sme overiť, ktoré technológie môžu obciam pomôcť v boji proti záplavám a ich následkom. Teší ma, že naše rozhodnutie rekultivovať lesné cesty nad obcou sa ukázalo byť správne.“
Nigut chce výsledky pokusu poslať na úrad vlády. „Verím, že jestvujú účinné a pritom finančne nenáročné riešenia, ktoré by vláda mala ponúknuť starostom.“
Manažér vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí hydrológ Michal Kravčík, ktorý alternatívne riešenia prevencie proti záplavám presadzuje takmer dve desaťročia, experiment bývalých kolegov z akadémie víta:
„Experiment dokázal, že voda v prírode sa dá zadržať a že dokážeme znížiť riziko povodní. Verím, že vyvolá diskusiu a tlak na vedecký výskum technológií, ktoré sú voči prírode šetrnejšie a účinnejšie ako budovanie betónových priehrad a regulácie vodných tokov. “
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
