Aktuálne návštevníkom ponúka dve desiatky najvydarenejších snímok.
KOŠICE. Do konca septembra môžete obdivovať fotografie ľudí, pre ktorých práca nie je len živobytím, ale aj vášňou. Autor ich vyberal spomedzi obrovského množstva a ako vraví, selekcia mu dala riadne zabrať.
„Môj pohľad na novinárčinu je taký, že chudák novinár trávi najviac času čakaním na respondenta, akciu... Ja ako fotograf som pri tom a v rámci čakania niečo zaujímavé vidím a cvaknem. Takže v medzichvíľach, keď som nepracoval, som už asi desať rokov fotil novinárov. Až pred piatimi rokmi si to niektorý kolega všimol, predtým ma vôbec neregistrovali. A vtedy som zo srandy povedal, že to robím kvôli výstave,“ naznačil oslávenec, ktorý ostal pri ponuke zrealizovať jubilejnú výstavu zaskočený. „Nie som rád oslavovaný a sám seba nepovažujem za dôležitú osobu. A navyše, čo je to päťdesiatka, však to má dnes každý,“ smeje sa.
Na fotku číha aj tri dni
Ako prezradil, jeho práca má aj tienistejšie stránky a najdlhšie napríklad na niekoho číhal tri dni. „Klasické paparazzovanie. Tri dni som chodil na jedno miesto a stalo sa mi, že som ani potom dotyčného nenafotil. Je to daň za prácu, ktorá ma inak baví. Každý má niečo, čo má a čo nemá rád. Ja preferujem reportáž. Uprednostňujem situácie, keď sa niečo deje a je na mne, aby som si vystihol svoj uhol pohľadu. Musím vymyslieť kvázi malý príbeh a potom sa naňho sústrediť. No keďže ma to živí, tak musím napĺňať aj prestavy svojho zamestnávateľa. Som profesionál, dostanem zakázku a zrealizujem ju.“ Proti srsti mu je fotografovať ľudí, ktorí si to neželajú. „Musím ísť proti ich vôli, čo je nepríjemné. Sú to však takí, čo majú niečo na rováši a nechcú, aby sa to zverejňovalo. Žiaľbohu. Vtedy sa človek dostáva do konfliktov, a to nemám rád.“
Dokáže sa odosobniť
Občas ho práca stojí aj mnoho sebaovládania. „Nemôžem napríklad vidieť krv. Nikdy by preto zo mňa nemohol byť lekár. Keď som však bol priamo fotiť transplantáciu kĺbu, kde som videl, ako sekajú dlátom, vtedy som bol za hľadáčikom, takže ma zaujímala expozícia, kompozícia a správny moment. Až vonku som zbledol, sadol na zadok...“ dodáva fotograf, ktorý pôsobil od roku 1997 ako fotoreportér v Košickom Večeri a po roku 1998 fotil aj pre ďalšie regionálne denníky. Od roku 2006 pracuje ako fotoreportér v denníku Plus jeden deň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
