Občas takú, po ktorej vám zostanú opuchy, v horšom prípade musíte vyhľadať odbornú pomoc. Viac práce s uštipnutiami potvrdzujú aj lekári.
KOŠICE. „Nedá sa posedieť vonku a v pokoji dýchať atmosféru mesta. Hneď ich máte na pohári, šermujete rukami a nie a nie sa ich zbaviť. Sú veľmi nepríjemné. Sú všade. Lietajú mi po byte, vonku, vletia do auta,“ posťažoval sa hosť letnej záhrady na Hlavnej Peter.
Nie je jediný, koho otravujú viac ako inokedy. „Minule poštípala osa môjho malého syna do pery, keď sa chcel napiť. Sú veľmi otravné a nebezpečné. Je to hotová invázia,“ pridáva svoju skúsenosť ďalšia Košičanka.
Nechodia sa hostiť len do kaviarní, ale páči sa im aj pri odpadkových košoch plných dobrôt, cestujú s nami v električkách a páči sa im aj v panelákoch.
Kúpili sme im kolu
Vyskúšali sme si, aké sú otravné. Sadli sme si v krčme pod stromami. Krčmár nám povedal, že neotravujú. Priletia i odletia, napijú sa, okúpu, ale inak žiaden problém. Kúpili sme lietajúcim kamarátom kolu a čakali, kedy si prisadnú. Netrvalo to dlho a osa si už pochutnávala na sladkom nápoji. Všimli sme si však, že okolo poletovala ďalšia osa, dostala však výchovnú ranu od konkurentky a pobrala sa k inému poháru.
Ošetrujú viac ľudí
Dojem ľudí o zvýšenom ataku ôs na ľudí potvrdzujú aj lekári. Len za posledný víkend boli na centrálnom príjme Univerzitnej nemocnice L. Pasteura na Rastislavovej ulici ošetrení štyria pacienti po uštipnutí včelou alebo osou.
Podľa Dr. Norberta Lukána z Centra pre liečbu hmyzovej alergie v tomto zdravotníckom zariadení je túto sezónu výskyt takýchto uštipnutí zvýšený.
„Do nášho centra sa týždenne prihlásia približne 2-3 pacienti od lekárov, ku ktorým patria. Je to asi dvojnásobok oproti vlaňajšku. Keď si uvedomíme, že nie všetci pacienti nás vyhľadajú – môže toto číslo byť i vyššie.“
Bez tragických následkov
Napriek zvýšeným počtom ľudí, ktorých potrápia osy či včely tento rok, podľa Lukána nebolo zaznamenané úmrtie po uštipnutí hmyzom.
„Vzhľadom na veľmi dobrú prácu záchranárov a lekárov na pohotovosti všetky systémové reakcie boli ošetrené len ambulantne – nevyžiadali si hospitalizáciu a s odstupom asi 6 týždňov pacienti prichádzajú do Centra, kde im dodiferencujeme stav a odporučíme liečbu. Odstup 6 – 8 týždňov je nevyhnutný, pretože vtedy najvýznamnejšie stúpajú protilátky, ktoré potrebujeme detegovať.“
Teplo a sucho
Martin Suvák, pracovník Botanickej záhrady UPJŠ Košice, sa venuje rôznym škodcom, ktoré ohrozujú rastliny. Aj keď osy nie sú priamymi hrozbami pre flóru, skúsenosti s týmto blanokrídlym hmyzom má.
Nezdá sa mu, že by ich bolo viac ako po minulé roky, len teraz je pre ne priaznivé počasie, takže ich ešte stále vidíme lietať v hojnom počte. Jeden rok je ich veľa, inokedy menej.
„Dôležité je pre ne suché a teplé počasie v jarných mesiacoch, kedy kráľovné ôs kladú vajíčka. Iba ony totiž prezimujú a sú pokračovateľkami rodu. Niektoré si stavajú hniezda v zemi, iné v dutinách stromov, ale trebárs i na rôznych konštrukciách, oknách, špárach budov... Ich hniezda sa úmyselne ničia práve na mestách, kde sú pre ľudí hrozbou. Hasiči s tým majú svoje skúsenosti. Robievajú to často, keď je situácia neúnosná,“ hovorí odborník.
Dr. Norbert Lukán z Centra pre liečbu hmyzovej alergie v košickej nemocnici opisuje možné reakcie ľudského organizmu na ušripnutie osami, či včelami od celkom nevýznamných, ale pritom bolestivých a zvyčajne aj lokálne zle vyzerajúcich, až po život ohrozujúce. Pri alergických pacientoch dochádza k anafylaktickým reakciám. Tie sa prejavujú nástupom celotelovej žihľavky, dusením a zlyhávaním obehu.
Obzvlášť na pozore sa treba mať podľa Lukána pred uštipnutím viacerými osami alebo príbuzným druhom sršňom, produkujúcim viac jedu. V týchto prípadoch sa ich útoky môžu podľa Lukána stať osudnými aj pre nealergika. Najmä ak okamžite nie je poskytnutá odborná zdravotná starostlivosť. „Rovnako nebezpečné je pichnutie na krku, v ústach, prípadne do jazyka, kde i u nealergického pacienta môže dôjsť k duseniu z dôvodu opuchu sliznice úst a dýchacích ciest. Preto odporúčam okrem bežných opatrení nepiť nápoje z nepriesvitných pohárov, fliaš, plechoviek, pretože ak si osoba nevšimne, že sa jej do úst dostal pichavý hmyz, riziko je vysoké.“
Vhodné je tiež nechodiť naboso, neparfumovať sa kvetinovými vôňami, byť opatrní pri jedení ovocia vonku, do prírody nosiť oblečenie menej nápadných farieb a nerobiť zbytočne prudké pohyby v prítomnosti tohto hmyzu.
Centrum je jediné svojho druhu na Slovensku. Poskytuje komplexnú diagnostiku, liečbu a odborné poradenstvo pre pacientov trpiacich precitlivenosťou na hmyzí jed.
Martin Suvák, pracovník Botanickej záhrady UPJŠ Košice, uviedol, že osy–robotnice neraz vlietavajú aj do bytov cez otvorené okná a hľadajú tam potravu. Chutia im sladké šťavy, ale keďže sú mäsožravé, kŕmia sa i bielkovinami z potravín. Lákajú ich aj voňavky a spreje. „Medzi sebou komunikujú, a keď nájdu väčší zdroj obživy, vracajú sa tam pravidelne aj z väčších vzdialeností. Samy od seba neútočia. Keď sa cítia ohrozené, tak sú agresívne a bodnutie môže byť nebezpečné najmä pre alergických ľudí. “
Podľa Suváka sú osy zvyknuté na ľudí a vôbec nemusia útočiť, keď im nestrkáme nos do hniezda alebo ich inak neohrozujeme. „Zásadne neodporúčam robiť prudké pohyby,“ dodal.
Ľudia majú rôzne osvedčené metódy, ako si s nimi poradiť. Zavesia napríklad fľašu so sirupovou vodou na strom alebo na iné miesto, kde sa prídu nakŕmiť a utopia sa. Výrobcovia repelentov presviedčajú o spoľahlivých účinkoch.
Osy sa podľa Suváka veľmi významne podieľajú na udržiavaní prírodnej rovnováhy. Robotnice ustavične vláčia do hniezda aj pre ľudí škodlivý hmyz. Mnoho druhov ôs je veľmi vzácnych.
Volajú ich k osám, včelám i sršňom
Len za predchádzajúce dva mesiace volali košických hasičov a ich kolegov z okolia k 20 prípadom masívneho výskytu ôs, včiel a sršňov. Chlapi z Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) eliminujú tento bodavý hmyz najmä na verejných priestranstvách a v budovách, kde môže dôjsť k ohrozeniu ľudí. „Väčšinou je to v školách a škôlkach, kde sú hmyzom ohrozené deti,“ povedal nám operačný dôstojník košických hasičov, npor. HaZZ František Matis. „Je to aj preto, lebo niektorí ľudia to začali zneužívať a volali nás na pomoc aj kvôli niekoľkým včelám či osám. Pri masívnom výskyte hmyzu používame v nevyhnutných prípadoch snehové hasiace prístroje, ak však ide o roj, snažíme sa ho vždy striasť a premiestniť do škatúľ. Včely či osy potom vypustíme niekde v lese do voľnej prírody. Alebo privoláme včelárov, prípadne ľuďom dáme na nich telefónne čísla.“
Podľa hasičov zásahy pri osách a sršňoch sú dosť náročné. Väčšinou si totiž zvykne tento hmyz robiť hniezda pod stropmi budov. „Nezdá sa nám, že sú oproti iným rokom nejako extrémne premnožené, je ich zhruba toľko ako každý rok. Ľuďom radíme, okrem iného, aby si nakúpili a používali spreje proti bodavému hmyzu,“ dodal Matis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
