ami košickej histórie. O mestskej Kronike a Pamätnej knihe.

Či mesto Košice malo svoju kroniku v dávnej minulosti, nevedno. Nie je to jasné nielen z historických dokumentov, ale nevedia o tom ani oslovení historici. "O žiadnej mestskej kronike neviem. V 17. storočí mal históriu napísať jeden človek. My ho pomenovať nevieme. Je však predpoklad, že autorom bol Ján Bocatius. Jej napísanie schválila mestská rada za richtára Vaša. Kde však kronika skončila, nevieme. Zrejme sa stratila," hovorí historik na dôchodku Štefan Eliáš. O kronike mesta sa prvýkrát začína hovoriť až za minulého režimu. Písal ju dnes už nebohý Eugen Sabol. Ani v tomto prípade však nie je jasné, či sa tieto spisy dochovali a následne zviazali.

Novodobá Kronika Košíc sa začala písať až v roku 1994. „Predpoludňajšie hodiny 2. júla 1995 sa natrvalo zapísali do histórie nášho mesta i kresťanstva," takto začína popisovať jednu zrejme z najdôležitejších udalostí v novodobých dejinách metropoly východu kronikárka mesta Košice Ľudmila Kováčiková. Išlo o návštevu pápeža Jána Pavla II. v druhom najväčšom meste na Slovensku. „Košice vždy v histórii mali v širšom európskom obsahu výnimočné postavenie. Už v stredoveku boli križovatkou dejín. A takouto križovatkou boli aj 2. júla 1995, keď sa obyvatelia Košíc, pútnici z ďalších slovenských miest i okolitých susedných krajín stretli práve v Košiciach s veľkým pútnikom svetového významu - pápežom Jánom Pavlom II."

Viac než 40-tisíc bývalých korún

Ďalšou, nemenej zaujímavou udalosťou, aj keď nie tak historickou ako návšteva pápeža, bolo vytvorenie rekordu v pečení jednej z najdlhších štrúdlí na svete. Stalo sa to v máji 1996. „Od 10.00 hod. sa už Hlavná a Alžbetina ulica zapĺňala do posledného miestečka," napísala do kroniky Ľ. Kováčiková. "Tým lákadlom nebolo nič iné ako najsymbolickejšie podujatie z celých osláv, tzv. Mestský stôl. Celou Alžbetinou sa tiahol 627 metrov dlhý spoločný stôl mesta a mestských častí, spojený 627 metra dlhou štrúdľou so zapečateným prekvapením. Dĺžka štrúdle a stola bola symbolom 627 rokov od udelenia 1. erbovej listiny mesta, ale aj symbolom spoločného života všetkých Košičanov."

V tejto súvislosti kronikárka hovorí aj o prekvapení v štrúdli, ktoré do nej vkladal primátor Rudolf Schuster, a ktoré následne získal vysokoškolský profesor Ján L. z Čermeľa. „Spomínanú 627-metrovú štrúdľu vyrobili majstri pekári a cukrári z košickej pekárne Medea. Podľa ich prepočtov stála 40-tisíc korún (takmer 1 330 eur), ktoré hradila Medea a ďalší sponzori. Zaujímavé je určite zloženie tohto štrúdľového giganta: 700 kg múky, 170 kg kryštálového cukru, 330 kg margarínu, 1000 vajec a ďalšie prísady. Pieklo ju osem cukrárov nonstop jeden a pol dňa pred oslavami a tvorilo ju 3 300 asi 70-centimetrových kusov, ktoré pospájali priamo na mestskom stole."

Najväčšia havária

Košice však počas ich histórie nesprevádzali len šťastné či pozitívne udalosti. Do kroniky sa zapísali, resp. zapisujú aj mnohé negatívne, ba priam tragické udalosti. Tou poslednou, a zrejme najtragickejšou, bol pád lietadla v maďarskej obci Hejce, neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Ako tieto udalosti zaznamenala mestská kronikárka?

"Rok 2006 sa začal v Košiciach veľmi smutnou tragickou udalosťou, ktorá otriasla celým Slovenskom. Stalo sa to večer 19. januára. Medzi maďarským mestom Gönc a obcou Telkybánya sa zrútilo vojenské lietadlo, ktoré letelo z Kosova do Košíc. Do pristátia mu zostávalo len pár minút. Nešťastie sa stalo 10 km od slovenských hraníc, 25 km od Košíc a 3 km od najbližšej maďarskej obce Hejce. Bola to najväčšia havária slovenského vojenského lietadla AN-24 v povojnovej histórii slovenského letectva. Zahynulo pri nej 42 ľudí. Obyvatelia Košíc mali možnosť podpísať sa aj na kondolenčné listiny."

V histórii metropoly boli aj iné, nemenej tragické udalosti. Jedna sa odohrala v roku 1978, keď havarovala električka číslo 6. Bilancia - 9 mŕtvych a desiatky zranených. "Pred 5. hodinou ráno nasadla mladá vodička do kabíny električky na linke číslo 6, medzi železničnou stanicou a Námestím Maratónu mieru," píše sa v kronike. "Trasu prešla dvakrát. Po 7. hodine plne obsadená električka po zjazde z kopca na Tr. SNP na zastávke Amfiteáter nezastavila a v rýchlosti okolo 80 km/h sa v pravotočivej zákrute doľava vykoľajila a prevrátila. Hrobové ticho preťal ohlušujúci škripot železa o asfalt ubiehajúci pod rozbitými oknami. Do nich boli masou tiel tlačení cestujúci sediaci pri oknách. Nasledovali výkriky zdesených ľudí, ktorým tento obrovský mlynček odtŕhal časti tiel a dva nárazy, ktoré celú drámu ukončili."

Do košickej kroniky sa okrem týchto udalostí píšu aj ďalšie. Nájdeme v nej napríklad zlatý hetrik hokejistov HC Košice, každoročný priebeh košických osláv Dňa mesta, či rôznu štatistiku zločinov. Nájdeme však v nej aj zaujímavosti. Jednou z nich je napríklad zakvitnutá čerešňa v poslednom zimnom mesiaci - februári.

Vyhrala konkurz

Všetky udalosti zapisuje kronikárka mesta Košice Ľ. Kováčiková. Pracuje na magistráte a svoju prácu vykonáva vyše 17 rokov, teda od roku 1994. Od svojho pôsobenia zapísala takmer 5-tisíc strán. "V ten rok vypísali na moju pozíciu konkurz. Prihlásila som a som tu dodnes," spomína, ako sa na radnicu dostala.

Kronikárka "knihu" nielen píše, ale ju aj koriguje, viaže a zháňa do nej nevyhnuté podklady. "Na tvorbu kroniky sú dané jasné pravidlá. Informácie musia byť z overených zdrojov. Jedným z nich sú informácie z inštitúcií, ktoré v Košiciach máme. Každoročne ich oslovujeme a ony nám spätne posielajú informácie. Robím si tiež výstrižky a výpisky z novín, ktoré v meste vychádzajú - Korzár a Košický Večer. Dôležitým zdrojom informácií sú aj schválené dokumenty v mestskom zastupiteľstve," hovorí kronikárka. Tvrdí, že jej úlohou nie je udalosti hodnotiť, len ich zapisovať konštatačne.

Aktuálne má rozpracované mestské kroniky za ostatné štyri roky. "Rok 2008 je napísaný a pripravený na zeditovanie. Rok 2009 je vo fáze štylizácie zápiskov. Z minulého roka sumarizujem informácie. Tento rok si práve sledujem a zbieram informácie. Robím si výstrižky z novín, zbieram dôležité rozhodnutia a odkladám rôzne pozvánky," opisuje Ľ. Kováčiková postup svojej práce.

Do kroniky sa však nezmestí všetko. Do tohtoročnej sa však určite dostane hokejový šampionát, Dni mesta, zlatý hetrik hokejistov HC Košice, či majstrovský titul basketbalistiek Dobrí anjeli Košice. Nepochybne sa v kronike ocitne aj prvá profesorka chirurgie v dejinách slovenskej medicíny, odborníčka Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, Mária Frankovičová, ktorú tento rok ocenili cenou Zlaté krídlo. "Snažím sa teda vypichnúť mimoriadne udalosti, ako aj iné dôležité udalosti. Patria tam aj úmrtia, keďže život nie je len veselý. Udalosti radím chronologicky, teda tak, ako sa udiali."

Jasné pravidlá

Písanie mestskej kroniky má jasné pravidlá. Upravuje ich všeobecne záväzné nariadenie mesta o kronike mesta.

"Zápisy sú usporiadané do následovných tematických celkov: verejný život, hospodársky život, školstvo a výchova, veda a technika, kultúra a umenie, cirkevný život, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, šport a telesná výchova. Strany kroniky sa v rámci zväzku za obdobie jedného roku číslujú. Jednotlivé ročné zväzky sa po odsúhlasení poradným orgánom kroniky viažu. Kronika sa vyhotovuje v štyroch exemplároch s možným použitím počítačovej techniky s cieľom maximálnej estetizácie výsledného tvaru," píše sa vo VZN.

Kronika má ročne zhruba 300 strán. Záleží od počtu udalostí, ako aj od toho, či v daný rok voľby sú alebo nie. Do kroniky sa totiž zapisujú aj volební kandidáti a následne výsledky volieb. V kronike za rok 2010 sa teda ocitne aj zoznam 50-tich mestských poslancov, primátor, nové vedenie mesta i starostovia mestských častí.

Mýlia si radnicu s magistrátom

Popri mestskej kronike sa v Košiciach píše aj Pamätná kniha. Aj v jej prípade sa novodobé dejiny píšu od roku 1993. Jej forma, ako aj obsah je popri Kronike mesta iná. Kým do kroniky píše kronikárka prostredníctvom počítača, do Pamätnej knihy sa píše ručne. Pre jedného hosťa je vždy vyčlenená dvojstrana. Na pravú stranu sa napíše pri akej príležitosti navštívil mesto, meno a funkcia hosťa, na ľavej strane knihy sa nechá priestor buď pre jeho odkaz, alebo podpis.

Niektorí z hostí sa správajú decentne, teda sa podpíšu, iní nechávajú dlhé odkazy. Taký nechal aj indický veľvyslanec Rajiva Misra. "Košice sú krásne mesto s dušou, s ktorým by sme veľmi radi spolupracovali," uviedol veľvyslanec, ktorý Košice navštívil na jar 2011.

Celú voľnú stranu využili počas nedávnych MS v hokeji aj slovenskí reprezentanti. Keďže ich bolo veľa, iba sa popodpisovali. Jednou zo zaujímavostí, ktoré Pamätná kniha obsahuje, je fakt, že veľvyslanci si z času na čas pomýlia Historickú radnicu s mestským magistrátom...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári