Tento šarmantný pán s nezameniteľným hlasom čochvíľa oslávi sedemdesiatku, no energie a životnej vitality má na rozdávanie. V rozhovore prezradil, prečo si nemyslí, že všetko zlé je na niečo dobré, ale i to, vďaka komu mladne.

V Košiciach strávil s kolegami štyri dni a keďže mal povinnosti spojené s predstaveniami len večer, cez deň by mohol pokojne oddychovať. „Ja som si však aj do Košíc vzal scenáre, lebo ma čaká pomerne náročná sezóna v divadle," prezradil. S Danou Kolářovou ich totiž čaká premiéra predstavenia o Čechovovi a jeho manželke. „Nechcem rovno povedať, že to bude ťažké, no ľahké rozhodne nie. Mne však neprekáža dať si občas na plecia takúto záťaž. Práve naopak. Teší ma zaujímavá práca i predstavenia, ktoré mi dávajú priestor takpovediac dobre si zahrať. Baví ma premýšľať o postave, rozoberať to s režisérom, hereckými partnermi... Neviem si totiž ani len predstaviť, že by som si užíval dôchodok a nič nerobil. Nepoznám lepší spôsob prežitia života ako v herectve. Herectvo je pre mňa duševné naplnenie dôchodku," vraví s úsmevom.

Zároveň však priznáva, že síl - fyzických, ale i psychických - už nemá toľko, ako keď bol začínajúcim hercom. „Vtedy sa človek nechá pohltiť postavami na javisku. Keď som začínal, tak sme hrali hlavne temperamentom, vynakladal som na javisku všetku svoju energiu a všetky emócie. Dnes je to iné. Nechcem, aby to vyzeralo, že sa snažím svoju prácu oklamať, ale dnes si viem rozložiť dynamiku predstavenia a snažím sa spraviť si rezervy síl, z ktorých potom môžem čerpať. Oddychovať totiž na javisku nie je žiadna hanba. Len treba vedieť, kedy je to možné..."

Vzťah k herectvu označuje L. Frej vo svojom prípade za osudovú príťažlivosť. „Už ako desaťročný chlapec som spieval v chlapčenskom zbore v opere v Brne. Uchvátilo ma to. Zaujímavé je, že vždy vo mne veľké emócie dokázali vyvolať čuchové vnemy. A paradoxne práve o čuch som nedávno pri operácii dutín prišiel. Lenže keď som bol chlapec, tak v prvom rade ma v divadle fascinovala jeho vôňa. Staré divadlá majú špecifickú vôňu, niekto by mohol povedať, že to tam páchne, ale ja ostro protestujem. Je to krásna vôňa. No a môžem povedať, že čo sa týka môjho vzťahu k divadlu, tak to bola láska na prvé nadýchnutie."

Hoci mu divadlo učarovalo už ako dieťaťu, nemal to jednoduché, lebo otec bol striktne proti tomu, aby sa stal hercom. „Bol jednoznačne proti. A zaujímavé je, že celý herecký život pritom čerpám práve z neho. Z jeho fantázie, energie, zmyslu pre humor, ale aj z jeho cholerickej povahy. Otec bol totiž krčmár, v Brne sme mali krčmu a jeho si vtedajší zákazníci pamätali ako úžasného komika. Čím som starší, tým častejšie sa pristihnem pri tom, že mám jeho gestá, pri rozprávaní jeho intonáciu..."

Aj napriek tomu, že otec bol proti, L. Frej si splnil chlapčenský sen a po vyštudovaní brnianskej JAMU sa postavil na dosky, ktoré znamenajú svet. Za sebou má množstvo postáv v divadle, dabingu, televízii i filmoch. V poslednom čase sa divákom pripomenul v mnohých seriáloch - Ošklivke Katke, Kriminálke Anděl a samozrejme aj v pokračovaní Nemocnice na okraji mesta. „Všetkým nám bolo jasné, že už to nebude také, ako prvá séria, ktorá sa stala kultovou. Vedeli sme, že nech sa budeme snažiť akokoľvek, nič neprekoná úspech pôvodnej Nemocnice. Mňa však doteraz mrzí, že z postavy mladého lekára Sovu si ľudia pamätajú len to, že bol alkoholik a pritom v celom seriáli o tom svedčia len dve scény..."

Deti pokračujú

Zdá sa, že v potomkoch má L. Frej nasledovateľov. Z manželstva s herečkou Věrou Galatíkovou má dve deti. Syna Ladislava a dcéru Kristýnu. Obaja vyštudovali herectvo. „Sám som vedel, že keďže môj otec bol proti, no nepomohlo mu to, nebude mať žiadny zmysel vlastným deťom v niečom brániť. Oboch sme brávali do divadla na predstavenia, ktoré boli podľa nás vhodné aj pre malé deti. To sa im páčilo, divadlo milovali. Nebrávali sme ich však na filmovanie či do práce v televízii. Nakrúcanie je totiž úplná otročina. Vtedy sa nepozerá naľavo, napravo, na nič sa neberú ohľady. Musí sa ísť naplno a je jedno, ako dlho a kto sa ako cíti... Od toho sme ich chceli uchrániť a hoci sme mali mnoho možností na to, aby naše deti s nami niekde hrali, nikdy sme to nevyužili."

O to viac ich potom zaskočilo, keď Kristýna prišla za nimi s otázkou, či ju pripravia na prijímačky na herectvo. „Celú strednú školu nám totiž vravela, že chce ísť na žurnalistiku. Lenže v tom čase Věra pripravovala na prijímačky na herectvo jednu slečnu a keď Kristýna videla, ako to vyzerá, chcela to skúsiť tiež a mala pocit, že to zvládne. Tak sme jej povedali, že ju pripravíme, ale všetko ostatné bude len na nej. Věra vtedy navyše učila na DAMU, tak sa vyhýbala sídlu divadelnej fakulty, aby to nevyzeralo, že sa snažíme dcére vyšliapať chodníček. Kristýnu prijali, no do ročníka sa dostala so Sašom Rašilovom, Barbarou Munzarovou a Sabinou Remundovou - dcérou Ivy Janžurovej. Keď sa v ročníku zíde takáto zbierka detí hercov a režisérov, tak vysvetľujte potom niekomu, že v tom nie je žiadna 'tlačenka'," smeje sa.

Syn Ladislav po čase tiež rodičom oznámil, že chce ísť v ich šľapajach. „Lákalo ho štúdium alternatívneho divadla na DAMU. Po skončení šiel do Dejvického divadla, tam sa mu nedarilo, no našiel sa v medzinárodnej skupine, ktorá robila autorské divadlo. Precestoval celý svet, hrali na festivaloch v Kanade, Izraeli, Rusku... Lenže do jeho kariéry zasiahli iné okolnosti. Zrejme podedil po mne nejaké zdravotné problémy, lebo ja sám - nehanbím sa k tomu priznať - som už 20 rokov na antidepresívach."

L. Frej ml. začal mať zvláštne psychotické stavy. "Prestal brať lieky, lebo vravel, že mu antidepresíva zabraňujú poriadne sa otvoriť na javisku... Nedopadlo to dobre." Pred premiérou vo Viedni sa zrazu stratil, po čase sa ozval z Brna, neskôr ho polícia našla medzi bezdomovcami. „Bol na tom veľmi zle, no postarali sme sa o neho. Teraz sa dal dohromady, našiel si prácu, ktorá ho napĺňa. Pracuje v stacionári pre mentálne hendikepovanú mládež, pripravuje s nimi divadelné predstavenia a veľmi ho to baví. Chce si zvýšiť vzdelanie, čo sa týka terapie pre hendikepovaných."

Hoci dnes o tom dokáže L. Frej rozprávať, priznáva, že stále sa mu o tom období nehovorí ľahko. „Čo môže byť horšie, ako keď rodič vidí, že nedokáže pomôcť vlastnému dieťaťu? Věra to niesla veľmi zle. Pamätám si na telefonát, keď mi Láďa tvrdil, že mu zubár do zuba dal vysielačku a sleduje ho a že ho sledujú ľudia na ulici. Trpel stihomamom. Keď sme ho s Věrou dávali na liečbu na psychiatriu, súhlasil, že ide, ale najprv musíme ísť k tomu zubárovi... Nebolo mi všetko jedno. Je hrozné vidieť vlastné dieťa v takom stave, keď je absolútne zmätené, nemohúce... Dokonca nám povedali, že nemôžu vylúčiť schizofréniu. Našťastie sa táto diagnóza nepotvrdila a zaplať pánboh, teraz je Láďa v poriadku. Som rád, že Věra sa dožila aj toho, že s Ditou majú synčeka i toho, že Kristýnka porodila dcérku."

Stratil osudovú partnerku

S herečkou V. Galatíkovou prežil L. Frej 36 rokov života, kým ich rozdelila rakovina. „Nemám rád, keď sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Ja totiž nechápem, na čo by mohlo byť dobré to smutné, čo ma postretlo. Možno pre toho, kto sa chce alibisticky vyhovárať na osud, je to dobré porekadlo. No ja ho nemám rád. Skôr som zástanca toho, že človek sa nesmie v žiadnom prípade uzatvoriť do vlastnej sebaľútosti, lebo by sa iba utrápil. Samozrejme, že stratiť životnú partnerku, ktorá bola osudovou, je tragické. No som rád, že sme prežili toľko krásnych rokov a že sa na konci mohla ešte tešiť z vnúčat."

V súčasnosti má L. Frej novú partnerku. „Človek nemôže ostať sám, je to proti jeho prirodzenosti. Nechcem a ani nemôžem však porovnávať. Samozrejme, že po tom, čo som s Věrou prežil viac ako 30 rokov, nemôžem čakať, že čosi podobné ešte zažijem. Netrúfam si preto povedať, čo vlastne očakávam. Celé je to o tom, ako sa chopíte ďalšej šance, ako budete živiť a kŕmiť vzťah, ktorý vám je dopriaty."

Priateľka Gabriela je od L. Freja mladšia o vyše 20 rokov a on sa nebráni priznať, že mu to lichotí a dodáva energiu. Málokto by mu tipoval jeho skutočný vek a nedávno dokonca v jednom českom týždenníku zabodoval v priečkach o najsexi herca českých seriálov. „A viete, že o tom som ani nevedel? No, samozrejme, že to človeku dvihne náladu a sebavedomie," smeje sa. "No ale tak čo už mám so sebou robiť, keď som taký príťažlivý...?

Všetko vraj závisí od vnútorného rozpoloženia človeka. "Je to síce klišé, ktoré sa omieľa donekonečna, no ja som presvedčený o tom, že je pravdivé - každý je taký starý, na koľko sa cíti. Ja sa cítim mladý a plný energie, chcem si svoj život užívať naplno. Pred prázdninami som podstúpil operáciu kolena, dva dni po nej som už stál na javisku a pár dní potom sme šli s Gábinou na dovolenku do Grécka. Nehovorím, telesná schránka občas zradí, ako napríklad pred pár mesiacmi s tým kolenom, ale inak sa cítim skvele. No a priznám sa, že pri Gábine mladnem," dodal na záver s úsmevom.

Dátum narodenia: 26. november 1941
Miesto narodenia: Brno
Ukončené vzdelanie: JAMU Brno
Rodinný stav: vdovec, dve deti
Relax: rodina

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári