ý salón, na konte pár hodnotných ocenení, za sebou niekoľko módnych prehliadok a pred sebou veľké plány. Napríklad presvedčiť aj ženy, ktoré nemajú odvahu dať si ušiť šaty na mieru, že nemusia stáť celý ich plat...

Keď si mala I. Sandor zaspomínať na svoje začiatky, vrátila sa až do veku šesť či sedem rokov. Už vtedy sa vraj pokúšala napodobniť svoju babku, ktorá bola široko-ďaleko známa šitím, pletením a háčkovaním. "Zručná v tomto smere však bola aj moja mama. To ona ma vlastne k šitiu priviedla," tvrdí jej dcéra. "Ja som s týmito prácami začala ako školáčka. Najskôr som šila oblečenie pre bábiky, neskôr pre seba i dospelých. Ale vôbec to neboli len také obyčajné šaty. Ja vlastne ani jednoduché veci robiť neviem. Vždy to musím nejako skomplikovať, vymyslieť nejaký detail," zaspomínala na svoje začiatky.

Šitie šikovnej dievčine učarovalo, a tak ako 10-ročná ušila pre seba prvú blúzku. O tri roky neskôr už nosili ňou navrhnuté a ušité či upletené veci aj mama, otec či sestra. Tipy na strihy mala väčšinou z mesačníkov Móda a Burda. Kupovala si aj týždenník Svet socializmu. A to len kvôli jednej strane módy, ktorá obsahovala obrázky zo zahraničných módnych časopisov. Vystrihovala si ich, lepila a vytvárala vlastné koláže. Slúžili jej ako inšpirácia pre vlastné návrhy modelov. "Nikdy som nechodila na žiadny krúžok šitia," vyvracia I. Sandor názor, že bez neho by to nešlo. "Stačilo mi, ak som sa na nejaké šaty pozrela a hneď som vedela, ako boli ušité. Mala som to jednoducho v očiach..."

Vlastný salón

Hoci si po skončení základnej školy vybrala štúdium na gymnáziu v Michalovciach, módnej tvorby sa nevzdala. Keď prišla ponuka zúčastniť sa na súťaži Zlatá Fatima, ani chvíľu neváhala. "Aj keď som bola ako gymnazistka znevýhodnená, pretože väčšie šance mali študenti odborných textilných škôl, neodradilo ma to. Mala som tuším 16 rokov, keď som ušila modely z juty a zaslala ich do Trenčína. Tie modely neboli nositeľné, šlo skôr o to, predviesť svoju kreativitu." Gymnazistka sa medzi rovesníčkami nestratila. S modelmi ušitými tzv. technikou makramé, vyhrala Cenu poroty a jej práce sa objavili v časopise Eva. Na ďalšej súťaži - Mladý módny tvorca, získala v Bratislave 3. miesto.

Aby mohla svoj talent rozvíjať aj po strednej škole, po maturite sa I. Sandor prihlásila na Vysokú školu výtvarných umení. Pre nedostatok miesta, veď záujem mnohonásobne prevyšoval možnosti školy, ju neprijali. Aby nestratila kontakt so vzdelávaním, nastúpila v septembri na Strojnícku fakultu Technickej univerzity. Pôvodne mala v pláne vydržať tam rok a potom sa znova pokúsiť o VŠVU, no napokon si to rozmyslela. "Bolo nás tam viac takých, ktorých niekde nevzali a rok chceli počkať na 'technike'. No zišli sme sa taká super partia, že ju neopustil nikto. Všetci sme spolu vydržali až do promócií. Ja tiež, hoci som v 1. ročníku uvažovala aj o architektúre..."

Počas "výšky" sa I. Sandor venovala móde len na úrovni domáceho šitia. Samozrejme, kúpila si vlastný šijací stroj a keď v Burde objavila súťaž, opäť sa v nej prebudil "spiaci" módny duch. Do Prahy poslala jeden tzv. patchworkový model a spomedzi vyše 500 zúčastnených bola najlepšia. Nasledovala cesta do hlavného mesta na módnu prehliadku, ktorú na Žofíne moderoval herec Jan Čenský. Košičanka sa predviedla vo vlastnom modeli a niekedy odvtedy sa v jej mysli začala rodiť myšlienka, aby sa módnym návrhárstvom a šitím šiat začala živiť. Chvíľu sa tomu venovala popri zamestnaní, no napokon dala výpoveď a v roku 2006 si v Košiciach otvorila vlastný salón.

Prírodné materiály

I. Sandor sa špecializuje hlavne na ženy, no niekoľko jej originálnych doplnkov, napríklad kravaty, nosia aj muži. Techniky používa rôzne, no najviac jej učaroval už spomínaný patchwork. Ten spočíva v zošívaní menších ústrižkov látok rôznych vzorov, farieb a tvarov zostavovaných do vopred zvoleného vzoru. História tejto techniky siaha až do staroveku - starého Egypta. Patchwork poskytoval spôsob, ako maximálne zhodnotiť zvyšky látok a látky z obnosených odevov a vytvoriť z nich užitočné teplé prikrývky. Svoje využitie však nájde aj pri tvorbe tašiek a batohov, nástenných ozdobných quiltov i bytových doplnkov.

"Mňa však nebavilo šitie klasických patchworkových prikrývok. Skôr chcela túto techniku spojiť s oblečením," vracia sa I. Sandor o pár rokov späť. "Lákalo ma netradičné spojenie materiálov a farieb tak, aby sa to dalo použiť do odevu. Za tie roky saom vyskúšala rôzne techniky, jedno- alebo viacfarebný patchwork, ale aj kombinovaný z rôznych materiálov. Stále skúšam niečo nové, kreativita je nevyčerpateľná, stále sa to dá nejako kombinovať." Návrhárka dodáva, že v prípade patchworku ide o veľmi náročnú prácu, ktorá zaberá veľa času a priestoru. Každý kúsok treba zvlášť odmerať, odstrihnúť, zošiť, rozžehliť a týmto vlastne vytvorila materiál, ktorý sa dá ďalej použiť. "Každý kus odevu je originál, lebo aj keby som chcela urobiť presne také isté šaty, už by boli iné, pretože sa nikdy nedá tak presne trafiť. Je to naozaj mravčia práca..."

Žiadna zákazníčka pre ňu nie je stratená. "Snažím sa, aby bol medzi mnou a zákazníčkou akýsi dialóg. Ak je u mňa po prvý raz, snažím sa spoznať jej vkus, obľúbené materiály či farby, čo má doma v šatníku. Žiadnej zákazníčke sa nesnažím nanútiť, aby prijala môj názor. Model by mal vychádzať z nej. Z jej postavy, zamestnania alebo príležitosti, na ktorú ho potrebuje." Niekedy vraj stačí zákazníčku iba usmerniť, čo by jej sadlo strihovo, materiálovo alebo farebne. Prípadne, ak to chce, čo by ju zoštíhlilo alebo potlačilo iný hendikep. "Slovom, aby sa v tom modeli cítila dobre a rada ho nosila. Aby jej sadol ako druhá koža..."

"Spomínam si, ako ma raz po jednej mojej prehliadke oslovila sympatická podnikateľka z Prahy, že sa jej moje modely veľmi páčia a chce niečo na prestížnu udalosť do Moskvy. Po návšteve salónu si vybrala látku a dohodli sme sa na tope, sukni a kabátiku. Problém bol v tom, že už nebol čas na skúšku, a tak sme to riskli a model som jej posielala do Prahy bez jedinej skúšky. Moja radosť bola obrovská, keď mi volala, že všetko super sadlo, a že zožala obrovský úspech."

Iné je, ak má záujem o nejaký model zákazníčka, pre ktorú už I. Sandor niečo šila. Vtedy jej stačí iba zavolať a aspoň približne opísať, na akú príležitosť by mali šaty byť. "Vždy sa snažím, aby bol každý môj model nadčasový. Aj na obyčajné sako zvyknem dať nejaký prvok, ktorý je originálny a jedinečný. Potrpím si na kvalitnom vypracovaní. Často sa s jedným modelom zaoberám dlho, aby bol, ako sa vraví tip-top. Sú to hodiny a hodiny často mravčej práce..."

Komu už šila?

Samozrejme, pri tejto téme sme sa nemohli neopýtať na niektoré známe Košičanky, ktoré s I. Sandor spolupracujú. Hoci sa s tým nechcela "chváliť", napokon pár mien prezradila. "Niekoľko modelov som ušila pre manželku vtedajšieho primátora, pani Knapíkovú, tiež pre manželku rektora Technickej univerzity, pani Annu Čižmárovú. Tieto dve dámy sa ako jediné z Košíc zúčastnili plesu v opere a obe mali róby z môjho salónu, čo bolo pre mňa veľkou cťou. Boli dosť náročné a aj preto som ich odovzdávala až v deň plesu."

Dlhé roky spolupracuje s manželkou bývalého rektora TU, pani Adelou Sinayovou. "Doslova ma dokopala otvoriť si vlastný salón. Množstvo mojich modelov má aj majiteľka košického pivovaru Golem. Medzi ďalšie patrí speváčka Kristina či množstvo ďalších dám, ktoré sa časom stali aj mojimi priateľkami. Vážim si každú klientku, či príde len raz do roka, alebo má plnú skriňu mojich modelov." Modely šiat však nie sú jediné, pod ktoré sa I. Sandor autorsky podpisuje. Navrhuje a šije aj kabelky a originálne bytové doplnky. Pre zvláštne príležitosti vyhotoví aj originálny pletený či háčkovaný model.

I. Sandor však tvrdí, že si nezakladá na šití len pre známe osobnosti. "Niekto sa špecializuje iba na 'hviezdy', no ja nechcem ísť touto cestou. Rada by som bola, keby sa čo najviac žien zbavilo mylnej predstavy, že šitie na mieru je len pre zámožnejších a šaty zo salónu stoja celý mesačný plat. Samozrejme, šaty, kúpené v bežnom obchode sú lacnejšie. Veď je to sériová výroba. Šitie v ateliéri však okrem iného zaručuje, že zákazníčka nestretne na plese alebo na ulici inú ženu v rovnakých šatách, ako má práve na sebe. Každé sú totiž originál."

Aby mohla svojim klientkam ponúknuť originalitu a kvalitu, nakupuje I. Sandor množstvo látok. Obvykle do zásoby, teda ešte skôr, než vôbec vie, že si tú-ktorú nejaká zákazníčka vyberie. Obchody s látkami vraj navštevuje všade, kam príde. Potrpí si na kvalite a obľubuje hlavne prírodné materiály. Vlnu, hodváb, tvíd. "Nakupovaniu látok neodolám ani na dovolenke," smeje sa. "Pamätám si, že som raz v Tunisku kúpila pár metrov ľahučkého hodvábu. Keď sa poskladal, bola to malá kocôčka. No poriadne drahá..."

To všetko by nezvládala bez pomoci manžela ......, ktorý zo začiatku hobby a neskôr povolanie svojej manželky všemožne podporuje. A zvlášť posledný rok, keďže vlani v lete sa I. Sandor narodili dvojičky. Ako tvrdí, nešlo by to, ak by cesta módnej návrhárky, po ktorej sa vybrala, nebola naplnením jej detského sna. Jeden nový má však čerstvejší. "Veľmi by sa mi páčilo, keby sa podarilo vytvoriť ateliér či galériu, kde by sa prezentovali viacerí návrhári. Mám rada rôznorodosť. Veď človek sa nemôže upísať len jednému autorovi, ktorý po čase môže skĺznuť do stereotypu. Mal by mať možnosť výberu. A preto by bolo dobré, keby sme sa viacerí spojili, spolupracovali a takto sa aj konfrontovali. Asi to nie je veľmi možné, lebo každý si chráni svoju klientelu, ale chcem veriť, že sa to dá..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári