rozhodol Košičan Peter Bognár, ktorý sa vybral stopom, kombinovaným s pešou turistikou, až do Maroka.

Peter má 26 rokov a pracuje ako učiteľ angličtiny na gymnáziu v Košiciach. „Svoju cestu som začal tento rok 13. júna a domov som sa vrátil 16. augusta. Prešiel som Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko i Taliansko, kde som sa zdržal dlhšie. Neskôr som šiel do Francúzska, Veľkej Británie, Belgicka, Nemecka, Rakúska, a potom domov. Cestoval som väčšinou stopom, lokálnou dopravou autobusmi, vlakmi a niektoré časti som prešiel pešo. Môj pôvodný plán bol ísť do Maroka, ale keď som bol vo Francúzsku, dozvedel som sa, že zomrela moja známa z Londýna. Preto som plány zmenil, aby som stihol prísť na jej pohreb."

Prečo stop, peši a lokálna doprava? Väčšina ľudí si vyberie pohodlnejšiu dopravu. „Už pred piatimi rokmi som takýmto štýlom došiel do Santiaga de Compostela a páčilo sa mi to. Mal som dobré skúsenosti z tohto štýlu cestovania a bezprostredného kontaktu s krajinou, obyvateľmi i kultúrou... Cestu, ktorú som teraz absolvoval, som si vybral presne pre tento cieľ. Chcel som cestovať bez termínov, obmedzení a najjednoduchšie, ako sa dalo. Bral som ju aj ako čas vnútornej prípravy na prácu učiteľa, keďže som strávil dva roky po škole dobrovoľníckou prácou s mládežou v zahraničí a chcel som sa jej venovať profesionálne."

Cestoval sám. Strach nemal, keďže ako spomínal, podobnú cestu už raz absolvoval. „Ide o osobnú prezieravosť, zbytočne sa nevystavovať nejakému riziku. Moja skúsenosť je, že ľudia vo svete nie sú až takí zlí, ako to prezentujú napríklad médiá. Stretol som na ceste mnoho inšpirujúcich ľudí a za ten čas mám iba pozitívne zážitky."

Petrova veľká cesta sa začala pri soche Jána Pavla II. v Barci, kde s jedným batohom, v ktorom by mnohí čakali stan, ale on si vzal iba karimatku a spacák, čakal na prvý stop. Toto čakanie bolo jedno z najdlhších. „Čakal som asi štyri či päť hodín a napokon ma vzal do Budapešti zať môjho bývalého telocvikára. Bol nadšený z toho, že ľudia stále cestujú stopom, sám takto precestoval zopár krajín. Večer ma vyhodil v centre a celú Budapešť som až k výpadovke na Balaton prešiel pešo. Ďalší deň stopovaniu veľmi neprial - vlakom som sa teda dostal na maďarsko-chorvátske hranice. Slovenský kamionista ma zviezol až pred Zahreb."

Na pumpe pred Záhrebom oslovil Slováka petra Chorvát Peter, ktorý ho odviezol až k moru, do Rijeky. „Ukázal mi blízke starobylé mestečko Kaštel s nádhernou architektúrou, kde sám kedysi býval. Na stopovaní mám rád to, že akosi spája ľudí - človek je otvorenejší podeliť sa so životnými skúsenosťami, ak vie, že stretnutie je v podstate náhodné a nezáväzné. Počas jazdy sme s Petrom preberali množstvo vecí, od vojny v bývalej Juhoslávii po náš vzťah k Bohu. Neskôr som stopol dvoch chlapcov, ktorí ma vzali na slovinsko-talianske hranice a odtiaľ jeden kamionista až do Benátok."

Benátky ho nadchli

Peter vraj nečakal, že budú také krásne. "Prekvapili ma neopakovateľne tajomnou atmosférou v úzkych a nepredvídateľných uličkách. Prvú noc som si dal batoh do úschovne a do tretej rána som sa iba tak 'strácal' v tomto očarujúcom ostrovnom labyrinte. Uvedomil som si, že Benátky sú živým mestom a nielen bezduchou turistickou destináciou. Aj v noci sa v tichých uliciach ozývalo štrnganie kľúčov oneskorených Benátčanov, alebo ich chrapot voľne prechádzajúci cez otvorené okná.

V Benátkach strávil Peter obdivovaním, prechádzkami a skúmaním uličiek tri dni. V ten posledný sa ubytoval v malom hosteli, kde ho na recepcii zaujal chlapík so ženou. „Recepčnej sa pýtal na hostel, koľko majú postelí i aké služby poskytujú... Vyšlo najavo, že sa profesionálne venuje písaniu turistických sprievodcov. V tom čase chodil po všetkých talianskych, a najmä toskánskych hoteloch, hosteloch i moteloch a zbieral čerstvé informácie do nového vydania. Ochotne mi odporučil miesta, ktoré by som v Taliansku nemal obísť, a skutočne - dobrá rada bola nad zlato."

Aj na základe tohto stretnutia Košičan vybočil z trasy a vydal sa navštíviť mestá, o ktorých sa od sprievodcu dozvedel. „Keď som cestoval vlakom do Bologne, stretol som ženu, vďaka ktorej som sa utvrdil v tom, že chcem pracovať v odbore, ktorý som vyštudoval. Rozprávala mi o svojom živote a teraz ľutovala, že v minulosti doslova utiekla pred povinnosťami a zvolila si ľahšiu cestu. Celá moja cesta bola plná zaujímavých stretnutí, ktoré ma nejakým spôsobom odkazovali, kam smerovať ďalej..."

Po Florencii navštívil Peter starobylé mestečko Colle, postavené na skalnom výbežku. Strávil tam tri týždne. „Na námestí ma domáci pozvali na pohár vínka. Vysvitlo, že sú to miestny archeológ a jeho priateľka, ktorí dobre poznali históriu i okolie mesta. Navrhli mi, aby som ostal v mestečku dlhšie a počkal na stredoveký festival, ktorý sa mal onedlho konať. Počas pobytu v Colle som robil výlety do okolia a navštívil napríklad mesto San Gimignano, nazývané tiež 'Manhattan stredoveku'. Údajne tam stálo 72 stredovekých veží a dodnes ostalo 14, tvoriacich nezabudnuteľný horizont."

V Taliansku Petra zaujalo, že vzťahom v komunite sa prikladá veľká dôležitosť. „Stretol som sa s modernými mladými ľuďmi, ktorí sú si vedomí, že pochádzajú zo starých grófskych rodov. Poznajú celý svoj rodokmeň, 500 či 700 rokov dozadu, pamätajú na významných predkov, ktorí sa o niečo zaslúžili. Napríklad v polovici 13. storočia mestečko, spojenec Florencie, vyhralo bitku nad niekoľkonásobnou presilou sienskeho vojska a dodnes sa traduje, koho predok bojoval po koho boku..."

Košičan navštívil aj stredoveké mesto Monterrigioni, ktoré sa spomína aj v Dante Alighieriho "Božskej komédii". „Neveľké mestečko ležiace na pútnickej ceste do Ríma bolo vybudované na strmom vrchu, obohnané 14 vežami a obklopené vinicami. Dodnes si udržalo stredoveký ráz. Keď som tam prišiel, práve začínal festival stredovekého umenia. Hrali sa stredoveké scénky, tancovali sa tance, predvádzali remeslá." Okrem toho sa vzduchom niesli vône jedál, ktoré sa v stredoveku v tej oblasti varili či piekli.

Zmeny trasy

Stopom sa potom Peter vybral do ďalších miest. Absolvoval napríklad pešiu túru po Cinque Terre (Päť zemí). „Ostré morské útesy a strmé svahy boli pretvorené generáciami na terasovité vinice a olivovníkové sady, ktoré sa nachádzajú medzi piatimi malými rybárskymi dedinkami." Neskôr sa vybral na päťdňovú túru do Janova spolu s novým priateľom Tomassom, ktorého na ceste stretol. Prešli spolu peši vyše sto kilometrov. V tom období sa Peter dozvedel o tom, že zomrela jeho veľmi dobrá známa, u ktorej býval počas dobrovoľníckej služby v Londýne. Trasu teda prispôsobil tomu, aby včas prišiel na jej pohreb.

Ďalšia cesta viedla do Monaka a Francúzska. Košičan prešiel stopom francúzske Azúrové pobrežie až do Aix-en-Provance pri Marseilles. „Za Avignonom sa mi splnil malý sen. Od začiatku cesty som premýšľal, že by som rád vlastnil karavan Volkswagen T3, a tak som ich začal fotiť. Neskôr som stretol Nemku Lauru, ktorá jeden kedysi vlastnila a popísala mi cesty a príhody, ktoré v ňom zažila. Vykreslila to veľmi živo, ihneď by som sa zviezol... Preto keď som na pumpe za Avignonom uvidel karavan s holandskou poznávacou značkou, neváhal som ísť sa opýtať, či by som sa s nimi mohol zviezť. Na moje prekvapenie ma Mariette a jej dcéra Nataša vzali! Vtedy som netušil, že sa práve začal môj najlepší a zároveň najdlhší stop. Celých 800 km až do Metz sme sa smiali i preberali vážne otázky."

Z juhu Francúzska zamieril Peter cez Paríž do Londýna, aby stihol pohreb, ktorý bol 9. augusta. Po pohrebe sa pustil na spiatočnú cestu, ktorá bola podobná ako cesta tam, len kratšia. Peši, stopom či miestnou dopravou. „Teší ma, že som bol otvorený všetkému, čo prišlo a nešiel iba tvrdohlavo za tým, že chcem ísť do Maroka. Vyplatilo sa to, lebo som stretol mnohých skvelých ľudí. Viem, že ak by som neovládal angličtinu, tieto stretnutia by ma ani zďaleka tak neobohatili. Zistil som však ešte jednu vec. Ak pôjdem na ďalšiu cestu, už nie sám. Je dobré podeliť sa o tú krásu, a o to, čo som zažíval, s niekým ďalším. Odkazom to bolo pre mňa moje malé 'Into the Wild', a do Maroka sa určite vyberiem ešte raz," dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári