u postaral bohatý program a niekoľko desiatok tvárí známych práve z obrazoviek televízie JOJ. Chýbať medzi nimi nemohla ani Zuzana Vačková, ktorá je pre väčšinu televíznych divákov pojašenou Alicou zo seriálu Panelák.
Počas leta a divadelných prázdnin si oddýchla aj od nakrúcania seriálu a načerpala energiu na hektickú jeseň, ktorá ju čaká. „Bez preháňania môžem povedať, že som tohto roku mala ´bohovskú´ dovolenku," prezradila herečka so smiechom. „Jednak sme sa mali fajn pri mori, jednak som mala čas leňošiť v našom domčeku a len tak si čítať na terase s vyloženými nohami. Takéto chvíle sú pre mňa vzácne, tak som si ich dokonale vychutnala."
Ideálnou dovolenkou je pre Z. Vačkovú tá, ktorú môže tráviť s dcéru a blízkymi priateľmi. „Syn trávi voľno bez nás, takže smerodajná je pre mňa dcéra. Ona potrebuje dobrú stravu, pieskovú pláž, dobré bazény a slniečko. Tohto roku sme boli pri mori aj s kamarátkou Bibou Ondrejkovou a jej deťmi, mojím krstným synom a jej krstným synom. Vzali sme si aj mamičky, takže ak sme si chceli dopriať babinec, mal sa nám kto postarať o deti. Navyše, ja si rada na pláži na slniečku pospím, tak mi stačilo poprosiť mamu, aby dala pozor na deti a ja som si krásne zdriemla..."
Či Z. Vačková chce či nechce, ľudia si ju stotožňujú s jej postavou pojašenej Alice z Paneláku, ktorá pôsobí, že má nevybíjateľné baterky a oddychovať nepotrebuje. „Ja oddychovať potrebujem a aj to viem. Som hrozný spachtoš, počas voľna nerozmýšľam nad tým, či si pôjdeme zašportovať, alebo kam sa vyberiem, ale kedy si trochu zdriemnem," smeje sa. "Na druhej strane musím povedať, že keď už príde nával pracovných povinností, bez problémov sa prepnem do pracovného módu a idem na plné obrátky. Koncom leta som sa už nevedela dočkať, kedy mi začne vyzváňať telefón a kedy sa mi zaplní diár a ja sa budem každý deň ponáhľať z miesta na miesto a za pracovnými povinnosťami."
Najviac času jej bude zaberať nakrúcanie Paneláku, s divadelným predstavením Rozmarný duch ju zas čaká šnúra zájazdov po Slovensku. „Veľa povinností budem mať v najbližších mesiacoch aj v našej nadácii Linaje, ktorú sme založili s Bibou Ondrejkovou a akademickou maliarkou Veronikou Gabčovou Lučeničovou. Spolupracujeme na výstavbe Ôsmeho svetadielu, čo bude vlastne chránená dielňa pre ľudí postihnutých autizmom a tiež spolupracujeme na príprave Dňa bielej pastelky, ktorý je venovaný ľuďom so zrakovým postihnutím."
Paradoxne, spolupráca s ľuďmi, ktorých osud nešetril a uštedril im nepríjemné rany, nezanecháva v Z. Vačkovej negatívne pocity. „Práve naopak. Napĺňa ma to optimizmom, keď vidím, ako si mnohí ľudia s neprajnosťou osudu dokázali poradiť. Tí, ktorí sú postihnutí napríklad autizmom, ale aj ich rodiny a blízki, vôbec nie sú nešťastní. Prijali ako fakt to, čo sa im prihodilo a snažia sa s tým žiť. Ja som len a len rada, ak im dokážeme nejakým spôsobom ten ich život spríjemniť."
Preto napríklad pre ženy, ktoré sa venujú svojim postihnutým príbuzným, pravidelne organizujú wellness pobyty. "Na jednom z nich som sa stretla s úžasnou mladou ženou. V USA vyštudovala vysokú školu, no mala autonehodu a ostala na vozíčku. Samozrejme, že by najradšej vrátila čas a chcela by chodiť, no neostala zatrpknutá a nahnevaná na to, čo jej osud nadelil. Naopak, je plná optimizmu. Možno by sa nikto nemohol čudovať, keby bola kôpkou nešťastia, no ona sama vie, že toto nie je cesta... Ľudia, ktorí sú postihnutí, alebo majú niekoho hendikepovaného v blízkej rodine, nevyčítajú celému svetu, prečo práve oni. Sú to obetaví a šťastní ľudia."
Príbehy ľudí, ku ktorým osud nebol žičlivý, nerobia Z. Vačkovú nešťastnou. „Vďaka nim si uvedomujem, aké šťastie mám ja a moja rodina. Preto sa snažím žiť tak, aby sme boli v poriadku, učím deti neriskovať a starať sa o seba. Snažím sa žiť ako dobrý človek a verím, že to dobro sa mi vráti späť," dodala na záver.
Autor: kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
