Z úmrtia dcéry síce priamo nevinia personál domova, ale myslia si, že pri troche dobrej vôle nemuselo k tragédii dôjsť. Šéf domova tvrdí, že nemohli urobiť viac, bránia im zákony.

KOŠICE. Dominika bola veľmi ťažko mentálne i telesne postihnutá. Narodila sa predčasne ako druhé dieťa s vrodeným rázštepom podnebia, bez oboch rúk, s vrodenými vývojovými chybami obličky i srdca.

Nekomunikovala, nerozumela ani jednoduchým príkazom, vydávala neartikulované zvuky, jej stav si vyžadoval pomoc pri všetkých samoobslužných činnostiach. Nedokázala udržať moč ani stolicu, nosila plienky.

Jej duševná porucha bola, podľa odborníkov, trvalá a nevyliečiteľná. Sama sa nedokázala ani pohybovať. Ako 19-ročná mala výšku necelých 150 cm a hmotnosť okolo 31 kilogramov.

Podľa jej mamy Ivety, ktorá naposledy videla dcéru živú pred asi 3 mesiacmi, Dominika prežila celý život v ústavoch. Po pôrode putovala z nemocničného inkubátora rovno do Detského domova na Červenom brehu v Košiciach.

Dieťa si vyžadovalo odbornú starostlivosť, kŕmili ho cez hadičky a Iveta nemala ako poskytnúť doma dcérke takúto opateru, vrátane na to potrebných prístrojov.

„Povedali nám, že vlastne ani nemá šance na prežitie. Napriek tomu žila ešte toľko rokov, až kým takto tragicky nezahynula. Lekári mi pred pôrodom nepovedali, že sa Dominika môže narodiť postihnutá, do poslednej chvíle sme si s manželom mysleli, že sa narodí zdravá."

Ako to bolo, zatiaľ nevedno

Na Červenom brehu strávila štyri roky, potom sa o ňu začali starať v sociálnom zariadení na Opatovskej ceste. Tam žila až do osudného dňa. Mala sklony k sebapoškodzovaniu, búchala si hlavu o steny či dlážku, musela preto nosiť na hlave ochrannú prilbu. Tú jej na noc dávali dolu, aby sa mohla aspoň poriadne vyspať.

Dominiku našli ležať okolo 18.00 hod. pri posteli v kaluži krvi, pri nej bol 15-ročný chovanec so zakrvavenou košeľou. Zranenú odviezli do nemocnice, kde na ďalší deň skonala.

Polícia vyšetruje prípad ako zločin ublíženia na zdraví. Čo sa vlastne v domove stalo, by mala objasniť pitva a znalecké posudky. Ak ukážu, že Dominika skonala zavinením niekoho iného, hrozí mu väzenie na 5 až 12 rokov.

Vedenie domova však striktne vylučuje akékoľvek zlyhanie personálu, ale aj to, že Dominiku mohol tak brutálne zbiť niektorý z chovancov.

„Dominika nikdy nedokázala vstať sama z postele ani poriadne chodiť, stále sa bála, triasli sa jej nohy, bola slabá," povedala nám Iveta.

„Myslím si, že práve tu pochybil ústav, lebo ju nedostatočne ochránil pred deťmi, ktoré jej tam ubližovali. Štuchali do nej, nedali pokoj a ona bola z toho strašne na nervy. Nevedela sa brániť, no a zrejme ten chlapec jej nedal pokoj. Preto asi kopala nohami dovtedy, kým nespadla na zem a neublížila si sama. Alebo ju nasilu zhodil na zem, zľakla sa, a tak si potom ublížila. Súhlasím s verziou, že si mohla ublížiť naozaj sama, ale až potom, ako jej niekto 'pomohol' na zem. Dá sa povedať, že pri tom počte detí, ktoré v domove majú, som bola so starostlivosťou personálu domova o moju dcérku celkom spokojná. Robili, čo mohli. Mala predpísanú špeciálnu starostlivosť, tá ale vlastne spočívala v tom, že ju ako ležiacu kŕmili a prebaľovali."

Aspoň po smrti bude doma

Keď sa to stalo, ráno im volali z ústavu, že Dominika mala úraz a leží na oddelení ARO. „Išla som za ňou, potom mi volal lekár. Povedal, že dcérka mala ťažký úraz a teraz už len čakajú na doktorku z neurológie, aby potvrdila Dominikinu smrť. Že je to už isté, že je mŕtva. Bol to pre mňa obrovský šok. V nemocnici sa ma pýtali, či súhlasím s darovaním Dominikiných orgánov na transplantačné účely. Súhlasila som, keď môžu niekomu pomôcť, nech pomôžu. Dominiku necháme spopolniť a urnička s jej popolom bude u nás doma. Keď nemohla byť zaživa, aspoň teraz bude so mnou," hovorí užialená matka, ktorú pri týchto slovách zaliali slzy.

„Je to obrovská bolesť a naozaj je pravda, že nie je nič horšie, ako keď rodič prežije svoje dieťa."

Vyčítala si, čo sa stalo Dominike. Manžel ju upokojuje tým, že by to bolo oveľa horšie, keby si buchla hlavičku u nich doma. „Potom by som si ale vyčítala, že som ju neustrážila. Mnohí ľudia si ani neuvedomujú, že ich banálne starosti sa veľakrát so starosťami iných nedajú ani porovnať.

Iveta: Stačila sieťová posteľ

Ťažké srdce má Iveta na domov najmä preto, lebo podľa nej mohli nešťastiu zabrániť. Je presvedčená, že stačilo zabezpečiť pre Dominiku napríklad tzv. sieťovú posteľ, aby sa k nej nedostali iné deti a nemohli jej ubližovať. Pozastavuje sa i nad tým, prečo jej ochrannú prilbu dali v inkriminovaný deň z hlavy dolu už tak skoro.

„Dvakrát bola u nás doma a stalo sa, že si aj tu buchla hlavičku, ale nemala nikdy ani modrinku. Neskôr sme si ju už prestali brávať, lebo celé noci nespala, kričala, nebola zvyknutá na naše prostredie. A čo sa týka tej prilby, neviem prečo jej ju dali dolu z hlavy tak skoro, keď ešte bolo denné svetlo. Veď ona nikdy tak skoro nezaspávala, bola hore do neskorej noci, aj potom si pospala len asi dve či tri hodinky, stále sa budila."

Ósz: Zákon to zakazuje

Riaditeľ domova Ladislav Ósz na margo výhrad Dominikinej mamy ohľadom prilby a lepšej ochrany dievčaťa uviedol, že to spraviť nemohli, dokonca kvôli prilbe majú teraz problémy s ministerstvom.

„Sieťové postele sú už dávno zakázané, takisto aj ochranné prilby. Postele nedovoľuje legislatíva Európskej únie a dokonca aj na tú ochrannú prilbu musíme mať povolenie. Takže, ako to máme robiť? Na jednej strane máme chrániť chovancov, na druhej strane, ako to robiť, keď nesmieme. Veď dokonca aj na psychiatrických oddeleniach sú sieťové postele zakázané. Ide o veľmi prísne pravidlá, za ktorých porušenie hrozia vysoké pokuty. Dominike sme dávali prilbu dolu len vtedy, keď išla spať, aby sa, chúďa, aspoň dobre vyspala. Veď čo iné už mala z toho života. Prilba je naozaj veľký problém."

Postihnutý syn je jednotkár

Dominikina mama vraj nevie, čo bude ďalej. Manžel pracuje v automobilovom priemysle, ona je bez zamestnania.

Poberá iba opatrovateľský príspevok, stará sa totiž o 17-ročného syna. Krutý osud sa našťastie na ňom nevyvŕšil tak ako na sestre, má „iba" ľahší telesný postih. Absolvoval už päť operácií a vyžaduje si takisto celodennú starostlivosť. Pritom je však vynikajúci študent, učí sa na samé jednotky. To im pomáha prekonávať veľkú bolesť zo straty Dominiky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári