ným pokračovaním. Keďže na potulkách Izraelom videli a zažili skutočne veľa, ich spomienky sme rozdelili na niekoľko častí.
V jednom z augustových vydaní večerníka sme sa s pani Evou a jej manželom rozlúčili pred izraelskými hranicami, kam sa dostali po putovaní naprieč Jordánskom. Opäť ich čakala dôkladná a zdĺhavá prehliadka, pri ktorej izraelskí vojaci skontrolovali nielen batožinu, ale aj samotných turistov. Pripomeňme, že v skupine Slovákov boli manželia Ocelíkovci jediní Košičania.
"Naša prvá cesta minibusom viedla do mesta Jeruzalem a to konkrétne do Getsemanskej záhrady," spomína pani Eva na lanský koniec júna. "Záhrada sa nachádza v spodnej časti Olivovej hory, na druhej strane údolia Cedron. Zo Starého mesta sa sem prichádza cez Bránu levov, ktorá sa volá aj Štefanská brána. Getsemany je názov, ktorý pochádza z arménštiny a znamená 'lis na olej'. V tomto mieste sa nachádzajú významné pútnické miesta spojené s Novým zákonom - hrob Panny Márie, jaskyňa zrady a Bazilika agónie. Turisti toto miesto navštevujú aj preto, že práve v Getsemanskej záhrade sa Ježiš pred svojím ukrižovaním na Zelený štvrtok modlil." Sú tu staručké olivovníky, údajne s pôvodnými koreňmi z čias, kedy žil Ježiš. Preto má hora pomenovanie Olivová.
Na mieste, kde sa Ježiš modlil, bol neskôr vybudovaný krásny Chrám agónie alebo tiež Chrám národov. Toto pomenovanie dostal preto, že 18 národov prispelo na jeho stavbu. "Mne sa viac pozdáva názov Chrám agónie", hovorí pani Eva. "Na týchto miestach sa doslova dá vycítiť, čo Ježiš v posledných okamihoch života pri modlení prežíval. Veľmi chcel, aby jeho otec odvrátil to, čo ho čaká. Predsa len, preciťoval všetko aj on ako človek, hoci bol Boží syn. No napokon povedal: 'Nech sa stane vôľa Tvoja'." V chráme pred oltárom je veľký biely kameň, na ktorom sa Ježiš modlil. Volá sa Kameň utrpenia a je vraj pôvodný. "Vraví sa, že Ježiš sa na ňom modlil tak úpenlivo, že až sa 'potil krvou'. Vedci tvrdia, že je to možné. Vraj ak je človek vo veľkej úzkosti, praskajú mu tenké cievky a pot obsahuje aj krv."
Prehliadka Olivovej hory pokračovala na jej západnom úpätí návštevou najväčšieho židovského a zároveň najdrahšieho cintorína na svete. Tento primát si drží tým, že získať na ňom pohrebné miesto vyžaduje zaplatiť zaň veľmi veľa peňazí. "Najbohatší Židia z celého sveta túžia byť práve tam pochovaní. Prečo? Podľa proroka Joela, až nastane tzv. súdny deň, tieto hroby sa budú otvárať ako prvé a ich nájomníci pôjdu na tzv. posledný súd ako prví," vysvetľuje pán František. Preto ak niektorý bohatý Žid nezomrie rovno v Jeruzaleme, určite má v testamente zakotvené želanie, aby boli jeho pozostatky prevezené a pochované práve na tomto cintoríne.
Cintorín je veľmi starý, pochovávalo sa tu už v strednej dobe bronzovej, teda cca dvetisíc rokov pred Kristom. V ostatných rokoch sa tam však pochováva inak, ako v minulosti. "Za čias Ježiša Krista sa zosnulí zabalili do bielej plachty a vložili do skalného hrobu. Podobne ako samotného Ježiša. Po roku hrob otvorili, kosti povyberali a vložili do malej kamennej truhlice, nazvanej osárium. Tá sa potom vložila do klasického hrobu. Pochovávalo sa teda na dvakrát. Teraz sa to robí iba raz, rovno do zeme. Nebožtík sa však vkladá do hrobu šikmo, aby sa tam zmestil, lebo hroby sú malé, aby sa ich na cintorín zmestilo čo najviac." Okrem židovských hrobov sa tu nachádzajú aj hroby kresťanské či moslimské, pretože presvedčenie o poslednom súde, práve na tomto mieste, je rovnaké. Náhrobky sú mnohokrát zdobené reliéfmi, ktoré symbolizujú meno, rod alebo profesiu zosnulého.
Vlastnícke spory
Ďalším miestom, ktoré Slováci navštívili, bol pravoslávny chrám, v ktorom boli uložené zostatky zosnulej Panny Márie. Súčasná katolícka a pravoslávna cirkev učí, že Mária bola pannou pred narodením Ježiša. Podľa tohto učenia bol Ježiš počatý v lone svojej matky Márie Duchom svätým. "Dodnes sa však z jej tela nenašlo nič. Cirkev to vysvetľuje tým, že bola vzatá 'na nebo'. V chráme je množstvo lámp a každá má na vrchu pštrosie vajce, ktoré symbolizuje život." Aj keď Ježiš Kristus založil jedinú cirkev, dnes sú ich desiatky. V Jeruzaleme niektoré kresťanské pamiatky spravujú Židia, iné kresťania rôznych cirkví. Kamaráti práve nie sú. Stále vedú spory o tom, komu čo "patrí".
Putovanie za pamiatkami Izraela pokračovalo spoznávaním Golgoty (z arménskeho slova - lebka, resp. lebečné miesto, po latinsky Kalvária). Je to najposvätnejšie miesto kresťanskej viery, lebo práve tam bol Boží syn ukrižovaný. Hoci cesta k nemu viedla presne miestami, kadiaľ pred dvoma tisícročiami kráčal Ježiš s krížom na pleci, v súčasnosti ju vôbec nepripomína. "Via Dolorosa, teda cesta utrpenia, je teraz celkom bežná ulička, plná zmätku, stánkov a predavačov rôzneho tovaru. Pre väčšinu pútnikov znamená návšteva Via Dolorosy naplnenie celoživotných snov, ale aj určité rozčarovanie. 14 zastavení Ježiša na tejto ceste je označené pomerne malými tabuľkami, ktoré je pre nezorientovaného turistu problémom nájsť. Ruch živej orientálnej obchodnej uličky, sprevádzajúci pútnika až na Golgotu, veľmi protirečí predstavám, ktoré sme si o krížovej ceste vytvorili v predstavách" hovorí pán František.
Keďže Ježiš cestou na Golgotu niesol kríž, na začiatku putovania v jeho stopách je možné si kríž tiež prenajať a absolvovať s ním 14 zastavení, ako to bolo v osudný deň. "Kto sa však na to podujme, má čo robiť, aby sa tým davom predral. Keď sa mu to podarí, ako sa to bez kríža podarilo nám, dostane sa ku Chrámu Božieho hrobu. Stojí údajne presne na mieste, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus." Pôvodne sa toto miesto nachádzalo za hradbami mesta Jeruzalem. Tie v roku 44 posunul Herodes Agrippa, keď obohnal múrom aj priestor terajšej baziliky. Po roku 135 Rimania na tomto mieste postavili chrámový komplex bohyne Afrodity.
Podľa kresťanskej legendy bol hrob Ježiša a jeho kríž objavený v roku 325 sv. Helenou, matkou Konštantína I. Rímsky cisár Konštantín I. nechal v rokoch 326 až 335 postaviť kostol Svätého hrobu na mieste Ježišovho hrobu v blízkosti Golgoty. V minulosti bol chrám niekoľkokrát zničený. Po roku 1099, kedy Jeruzalem dobyli križiaci, chrám rekonštruovali. Dnes sa z pôvodného kostola zachovala iba vnútorná okrúhla časť - rotunda, nazývaná Anastasis. Súčasná podoba je z roku 1149. "Vlastníctvo kostola je spoločné - patrí pravoslávnej, katolíckej, koptskej, etiópskej, sýrskej a arménskej cirkvi, no rôzne časti kostola majú presne určeného vlastníka. Len kaplnka Ježišovho hrobu s priestorom okolo neho je spoločná. Aj v priestoroch, ktoré sú vlastníctvom jednej cirkvi, má iná cirkev právo slúžiť svoju liturgiu."
Dotkli sa "päty" Ježišovho kríža
Po prehliadke Chrámu Božieho hrobu sa slovenskí turisti vydali k miestu, kde údajne stál v zemi postavený Ježišov kríž. Traduje sa, že bol ukrižovaný chrbtom k Jeruzalemu, aby tak mesto dalo najavo, ako ním opovrhuje. "Aj nad týmto miestom je vybudovaný chrám," vysvetľuje pani Eva. "V ňom je pod jedným z oltárov údajne presne to miesto, kde bol umiestnený kríž s Ježišom. Keďže o možnosť, vidieť toto miesto, zohnúť sa, strčiť ruku do otvoru v skale a dotknúť sa tak 'päty kríža' bol veľký záujem, aj my sme si museli vystáť dlhý rad, kým sme sa tam dostali."
V Chráme Božieho hrobu je aj mramorový kameň tehlovej farby, kde potom, ako Ježiša sňali z kríža, ho pomazali vonnými masťami a zabalili do bieleho plátna. Ježišov hrob je od miesta ukrižovania vzdialený asi 50 metrov. Kto ho chce vidieť, musí si opäť vystáť dlhý rad. "Vstup do hrobu stráži pravoslávny mních," spomína pán František. "Dnu sme vchádzali po piatich. Prvá miestnosť sa nazýva Kaplnka anjela, kde podľa kresťanskej tradície anjel oznamoval Ježišovo zmŕtvychvstanie. Odtiaľ sa vchádza priamo do Božieho hrobu, kde je pod mramorovou doskou miesto Ježišovho pochovania. Tu ležalo jeho telo od piatku do nedeľného rána." Pôvodne to bol skalný hrob Jozefa z Arimatie, ktorý ho dal Ježišovi.
"Než sa v prvej časti našich spomienok rozlúčime, chcem poznamenať, že všetky biblické miesta, ktoré sme navštívili, mali svoju silu a náboj, ktoré sme pociťovali," tvrdí pani Eva. O týždeň budeme v spomienkach manželov Ocelíkovcov pokračovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
