pežský charakter potvrdený pápežskými erbami na bokoch mu dodáva zlatý metalizovaný odtieň karosérie. Ide o jediný vlak na zemeguli, ktorý požehnal pápež. Počas návštevy Poľska tak urobil súčasný Svätý Otec, Benedikt XVI. Väčšiu časť roka preváža v Poľsku pútnikov z Krakova do Wadowíc - rodiska pápeža Jána Pavla II. a späť.

Pozoruhodná elektrická vlaková súprava bola v Košiciach po prvý raz pred tromi rokmi. Pri príležitosti 160. výročia slovnských železníc a 5. výročia poslednej návštevy blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Pápežský vlak je pomenovaný podľa hesla tohto charizmatického pápeža "Totus Tuus ego sum, Maria - Som celý Tvoj, Mária. Zlatistá súprava má dĺžku 68 metrov, hmotnosť 125 ton, môže jazdiť rýchlosťou 110 km za hodinu.

Súprava je prispôsobená pre nástup, umiestnenie a výstup imobilných cestujúcich, vrátane ich sprievodcov. Majú k dispozícii 8 sedadiel pre vozičkárov so zaisťovacími pásmi na vozíky, 19 sklopných sedadiel pre sprievod. Celkovo môže v netradičnom vláčiku sedieť 184 a stáť ďalších 255 ľudí. Súprava vyrobená (2006) v poľskej spoločnosti Newag a.s. Nowy Sacz má aj televízne a rozhlasové miništúdio s 8 miestami, nechýba ani 14 LCD monitorov, CD, DVD, tuner, notebook a tiež 48 špeciálnych zariadení na duálne tlmočenie z iných jazykov. Súčasťou vybavenia sú aj dve kamery, ktoré snímajú trať z pohľadu rušňovodiča, ďalšie dve štúdio, 12 kamier dohliada na interiér a 4 snímajú exteriér. Presnejšie, nástup a výstup cestujúcich.

Otcom myšlienky sprevádzkovania Pápežského vlaku ako výrazu vďaky za pontifikát Jána Pavla II. je bývalý prednosta hlavnej stanice Varšava, Ing. Ryszard Marciniak. Túto túžbu vyjadril 3. septembra 2005 počas púte železničiarov do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove. Dnes pôsobí ako kňaz-animátor Katolíckeho združenia poľských železničiarov.

Totus Tuus prišiel do Košíc ako posol významnej a charizmatickej osobnosti v novej dimenzii, ktorú podmienilo vyhlásenie Jána Pavla II. za blahoslaveného dňa 1. mája 2011 v Ríme. V kabíne nám o vlaku porozprával jeho rušňovodič, 58-ročný Jerzy Tomczyk z Krakova. Pred tromi rokmi nemohol prísť do Košíc, lebo práve v tom čase mal chorú mamku a musel sa o ňu postarať. "Pôvodne nás bolo vybraných na riadenie tohto vlaku, respektíve prevelených osem, nakoniec som ostal iba ja sám," zaspomínal si usmievavý Poliak, ktorý pracuje na poľských železniciach vyše 35 rokov. "Kolegom sa veľmi nechcelo do toho ísť, lebo si mysleli, že zarobia menej ako v obyčajných vlakoch. Nakoniec sa ukázalo, že opak je pravdou. Vlak bol v generálnej oprave, rekonštruovali ho. V podstate sa na ňom nič nezmenilo, má ale trochu iný náter ako ten, ktorý ste mohli vidieť v Košiciach pred tromi rokmi."

Musel ísť do opravy aj preto, lebo ročne prevezie veľa ľudí. "Doposiaľ ich bolo vyše 900-tisíc, ja sám som vlakom najazdil stovky tisíc kilometrov. Cestujúcich by bolo i viac, ale boli problémy s financovaním prevádzky Pápežského vlaku. Preto v podstate ani neprevážal ľudí, mohli si ho však objednávať na oslavy či iné príložitosti súkromné osoby či firmy. Najviac jazdí na regionálnej trati dlhej 68 km Krakov - Wadowice, čiže do rodiska Jána Pavla II. Sú tam dve sanktuáriá, veľmi staré kultové miesta, jedno z nich sa dá prirovnať k svetoznámemu pútnickému miestu, Kalvárii v Czenstochovej. Vlak najprv jazdil počas roka, neskôr, najmä v zimných mesiacoch, bol v železničnom depe. Zo začiatku premával iba v Poľsku, teraz absolvuje aj zahraničné cesty."

Jerzy tvrdí, že medzi najváženejšie osobnosti, ktoré sa vlakom už viezli patria cirkevní hodnostári. Zatiaľ najvýznamnejší bol poľský kardinál Stanislaw Dziwisz, osobný tajomník a priateľ zosnulého Jána Pavla II. a terajší krakovský arcibiskup. Práve on slávnostne odhalil 15. júla 2006 v košickej mestskej časti Barca sochu Jána Pavla II. Bolo to 11 rokov po návšteve tohto pápeža v metropole východu a v roku, kedy vyrobili i vlak Totus Tuus. Na jeho palubnej doske mohli Košičania na vlastné oči vidieť pred tromi rokmi vlastnoručný podpis kardinála Dziwisza.

"Teraz tam už nie je. Počas renovácie vlaku robotníci nevedeli, čo to je a tak omylom kardinálov podpis umyli," vysvetlil rušňovodič. "Dokonca aj pápežský erb, ktorý bol pôvodne na čele súpravy, sme museli dať dolu. Povedali nám, že sa na erb vzťahujú autorské práva a nebolo by vraj dobré, keby na vlaku ostal. Napriek tomu, na bokoch dva ostali. Neviem, asi sa za ich používanie musí platiť a tak do toho trochu možno zašprtal Vatikán. Ale to fakt neviem. Nuž a ešte k tým známym pasažierom. Vozíme aj politikov, ale tí sa stále držia tak trochu v ústraní, anonymite. Vezú sa potichu. Človeku sa aj zdá ten alebo onen povedomý, ale radšej sa ich nepýtam, kto vlastne sú. Je tu taký frmol, že niekedy nespoznám ani dobrých známych. Inak, pasažieri vlaku sú asi všetkých vekových kategórií, od najmenších detí až po dedkov a babičky."

Strojvodca vítal návštevníkov unikátnej vlakovej súpravy v tradičnej poľskej železničiarskej uniforme, avšak mal bielu košeľu a jasnožltú viazanku. Evokovalo to otázku, či ide tiež o pápežské farby. "V podstate áno, ako oko v hlave si však chránim práve túto kravatu a som na ňu hrdý," ukazuje tú na krku. "Bolo ich vyrobených špeciálne pre tento vlak iba desať, sú ozaj unikátne... Ale ešte k tomuto vlaku. Môže ísť maximálnou rýchlosťou vyše sto kilometrov, jazdíme však približne osemdesiatkou. Pri väčšej rýchlosti sa v ňom nedá vydržať, vo vnútri je veľký hluk, nie je tam až taký komfort. Ľudia si jazdy pochvaľujú, vždy vládne počas nich taká zvláštna, duchovná atmosféra. Nedá sa to presne vypovedať či opísať."

Vo vlaku môžu sledovať cestujúci na spomínaných LCD monitoroch filmy, podľa Jerzyho, má celú zbierku CD-čiek, predovšetkým zachytávajúcich rôzne pútnické miesta. Napríklad aj svetoznáme Lurdy. V "pilotnej" kabíne nás upútal obraz Bohorodičky s dieťatkom v náručí, pripevnený nad sedadlom rušňovodiča. Vysvitlo, že ho daroval kardinál Dziwisz, aby posádka vlaku i cestujúci vždy dorazili bezpečne a bez akejkoľvek ujmy do cieľa. Jerzy tvrdí, že doposiaľ sa v Pápežskom vlaku nikdy nikomu nič nestalo, ani nedošlo k žiadnej dopravnej nehode. Na súpravu Totus Tuus sa vraj neodvážia siahnuť ani poľskí či iní sperejeri, prípadne vandali. "V Poľsku je tento vlak pod ochranou, grafiťáci chodia všade, ale ešte sa na naše vozne neodvážili ani siahnuť," tvrdí Jerzy. "Vo vlaku každý cíti zvláštne teplo, aj Slováci ho prijímajú tak fantasticky, že sa to ani nedá vypovedať. Veľmi ma to teší a hreje pri srdci. No a práve to, že ja mám tú česť riadiť tento vlak, je pre mňa osobne obrovskou cťou."

Vo vlaku jazdia vždy dvaja strojvodcovia a po 12 hodinách jazdy sa musia striedať pri riadení. Tretím členom posádky je žena, ktorá sa stará o pohodlie cestujúcich. Každý robí všetko čo treba, Jerzy počas dvojhodinového státia v Košiciach dokonca predával kalendáre s vyobrazením Jána Pavla II., prípadne, každému kto chcel, dal aj pečiatku s nápisom: Pociag Papieski-Totus Tuus.

K zvláštnostiam vlaku patrí aj ďalšia časť moderného interiéru. Vyzdobený je momentkami zo stretnutí Jána Pavla II. s mnohými významnými osobnosťami počas jeho pastoračných návštev po svete. Snímky, farebné i čiernobiele sú umiestnené v slnečných clonách panoramatických okien. Medzi fotografiami pozorný návštevník objaví aj tie, ktoré vytvoril slovenský akademický maliar-monumentalista, Mgr. Art. Svetozár Ilavský. Autor a realizátor oltára, z ktorého Ján Pavol II. celebroval svätú omšu pri svojej poslednej návšteve Slovenska.

Ešte jedna zaujímavosť. V roku 2008 sa počas jazdy zo Žiliny do Košíc uskutočnila v Pápežskom vlaku medzinárodná konferencia. Počtom účastníkov 123 a dĺžkou prejdenej trasy 242 kilometrov bola zapísaná ako slovenský rekord. Pôvodne sa táto udalosť uchádzala aj o zápis do svetoznámej Guinnessovej knihy rekordov. Či sa tak aj stalo, nám však sympatický Jerzy nevedel povedať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári