Donekonečna musí vysvetľovať, že ona nie je "tá" Bambuľka

V rámci akcie JOJka v meste prišlo pred pár dňami do Košíc množstvo tvárí známych z televíznej obrazovky. Chýbať nemohla medzi nimi ani jedna z herečiek seriálu Panelák - Zuzana Haasová. V rozhovore prezradila, prečo musí neustále vysvetľovať, že nie je t

á, ktorá hrala Bambuľku, ale i to, prečo sa po rozvode cíti ako nový človek.

Z. Haasová si čas na rozhovor našla chvíľku po tom, ako spolu s kolegami z JOJky rozdávala podpisy na autogramiáde. „No, nebola to žiadna sranda, pretože ľudia sa k nám tlačili tak silne, že zlomili stôl, za ktorým sme sedeli. V prvom momente ma to dosť vydesilo, zľakla som sa, aby mi to nepolámalo nohy," prezradila herečka a speváčka. „Celkom však chápem, ako je možné, že pri podobných akciách sa dejú také veci. Raz som totiž bola na koncerte Michaela Jacksona. Musím podotknúť, že nie som žiadna jeho veľká fanúšička, šla som tam kvôli kamarátke, aby nešla sama. No a po chvíli som sa pristihla, že tak ako pištia baby okolo mňa, tak ja jačím s nimi! Proste davová psychóza dokáže divy."

Na jednej strane ju teda mela počas autogramiády mierne vystrašila, v konečnom dôsledku je to však tiež meradlo popularity... „V našej práci si človek musí uvedomiť, ako rýchlo k popularite môžete prísť a že rovnako rýchlo o ňu príde. Ak by som sa napríklad vytratila z Paneláku a neobjavila sa v žiadnom inom televíznom projekte, tak do troch rokov sa na mňa úplne zabudne. Príkladom je Jožo Pročko. Bol nesmierne populárny, v televízii mal desiatky projektov. No niečo sa stalo, odstavili ho a zabudlo sa na neho... Bola by som naivná, keby som čakala, že budem žiť aj o desať rokov len z toho, že ma ľudia spoznajú z Paneláku."

Z. Haasovú momentálne síce diváci poznajú hlavne vďaka Paneláku, ona sa však venuje aj spevu v kapele The Susie Haas Band a vlastnému divadlu HAAF. „Ja si nebudujem kariéru. Mne sa to všetko deje vlastne náhodne a samo od seba. Idem si svojou cestou, ktorá mi vyhovuje. Aj naďalej sa venujem spevu a svojmu divadlu, dobré však je, že ma vďaka Paneláku viac poznajú ľudia a to prispieva k tomu, že sa vie aj o iných mojich aktivitách." Na jednej strane nie je zdravé neustále myslieť na to, že v šoubiznise je popularita veľmi vratká, na druhej strane Z. Haasová vraví, že nie je dobré vytláčať to z mysle. „Ak si uvedomujete, aké je to všetko prchavé, tak vám to nedovolí vzlietnuť do neba. Treba sa držať na zemi. Chápem, že účinkovať v Paneláku nie je žiadny vrchol pre herečku, hoci je to denný seriál a je veľmi obľúbený."

Že sa dokáže udržať zdravo nohami na zemi, vďačí zrejme aj tomu, že sa v prostredí televízie a dabingu pohybovala od detstva. „Veľa urobila aj výchova našich rodičov, ktorí nám odmala vštepovali, že ak niečo chceme, tak musíme rátať s tým, že nič nie je zadarmo, že všetko si musíme vydobyť. A u mňa to platilo dvakrát, pretože staršia sestra Monika nakrútila Bambuľku. Potom, keď som začala hrať aj ja, tak si mnohí ľudia mysleli, že príležitosti mám automaticky, ako sestra tej, čo hrala Bambuľku. Musela som teda dvojnásobne pracovať a potvrdiť, že to robím preto, že na to mám a nie preto, že aj ja som malá Haasová..."

Odkedy sa Z. Haasová postavila pred kamery, stretáva sa s tým, že sa ju stále ktosi snaží presvedčiť o tom, že je v tieni vlastnej sestry a že z neho musí vystúpiť. „Už ma to nedokáže nahnevať, už sa z toho smejem. Polovička ľudí si myslí, že by som mala vystúpiť z tieňa svojej sestry a druhá polovička si myslí, že ja som moja sestra," smeje sa. "Často sa mi stáva, že si ľudia myslia, že existuje len jedna Haasová. Tá, čo hrala Bambuľku a to je tá, čo hrá teraz v Paneláku. Že sme dve a že Monika žije už desať rokov v Amsterdame a že ja som tá, ktorá hrá a spieva na Slovensku, to im akosi uniká. Donekonečna musíme obidve vysvetľovať, ako to je a že ja nie som Bambuľka."

V týchto dňoch im s vysvetľovaním pomohol scenárista Andy Kraus, ktorý sa postaral o to, že v Paneláku hrajú obidve Haasové a hrajú dokonca sestry. „Dúfala som, že si ľudia konečne uvedomia, ako to je, ale zrejme ani to nepomôže. Už sa mi totiž stalo, že mi jedna pani v obchode povedala - no to je fajn, že tam už konečne hráte aj vy. Ani by ma neprekvapilo, keby si niekto myslel, že je to dvojúloha. Ja chápem, že sme sestry, máme rovnaké priezvisko a podobáme sa, ale tak zase nie sme úplne rovnaké, tak nerozumiem, prečo si nás mýlia. Je dobré, že v Paneláku sme obidve. Tam ľudia môžu vidieť našu podobnosť, ale i to, že sme rozdielne."

Okrem sestry Moniky má Zuzana ešte ďalšiu staršiu sestru Ivetu, ktorá sa venuje výtvarnému umeniu. „Moji rodičia občas zo žartu hovoria, že sme sa všetky tri nevydarili, keď sme takto prepadli umeniu. Obidvaja rodičia sú totiž technické typy, aj z nás chceli stavebné inžinierky a architektky... Nevyšlo im to. Naša stará mama však chcela byť herečka, ona nás dve veľmi podporovala. No a mama zase chcela byť výtvarníčka. Vkladali do nás svoje sny."

Z. Haasová má z manželstva s muzikantom Romanom Féderom dcérku Romanku. „Snažím sa o to, aby mala do života čo najširší rozhľad. Aby mohla vyskúšať viac vecí, na ktoré bude mať talent a aby sa potom vedela rozhodnúť. Ešte má len šesť rokov, zatiaľ ju baví všetko. Osobnosť sa však spozná, keď budem vidieť, kam ju to ťahá a čo ju baví, tak ju budem podporovať, nech by si vybrala čokoľvek. Ja sama si napríklad pamätám, že som sa k herectvu dostala vlastne náhodou. Aj keď Monika hrávala, ja som nechcela byť ako ona. Lenže raz si ma náhodou všimli a zavolali ma do jedného televízneho projektu. To sa vydarilo, takže ma na základe toho volali do ďalšieho a ďalšieho a už to šlo samo od seba. Pre mňa ako dieťa to bola zábavná hra, takže som to robila ďalej, ale nie preto, že by som chcela byť herečka. Jednoducho sa to celé samo takto udialo..."

S tým, ako si ju dodnes vedia nájsť príležitosti, je celkom spokojná. „Mám za sebou však aj hluché obdobia, keď doslova nebolo do čoho pichnúť. Tak som si napísala hru. Volala sa Tri, tri, tri. Napísala som to tak, aby som si v tom sama mohla zahrať. Sestra Monika mala robiť choreografiu, Ivetka zase scénu. Na projekt som dokonca aj zohnala peniaze. Ale okolnosti, o ktorých by som nechcela hovoriť, zapríčinili, že mi bolo odobraté autorstvo, nakoniec sa hra hrala tu, na javisku štátneho divadla. Naučilo ma to dávať si pozor na autorské veci a všetko, čo s tým súvisí a viac ma to nakoplo zaujímať sa o písanie scenárov. Dnes už mi napríklad nerobí problém urobiť si scenár, zohnať peniaze na projekt, zrealizovať ho... Nedovolím, aby mi nejaká príležitosť prešla pomedzi prsty."

Chopila sa aj príležitosti urobiť za manželstvom hrubú čiaru a začať takpovediac nový život po boku priateľa Martina. „S bývalým manželom by som si priala vychádzať kvôli našej spoločnej dcére, ale jednoducho sa to nedá, lebo druhá strana nie je ochotná komunikovať... Je ťažké vysvetľovať to dcére, no zdá sa mi, že tomu rozumie a je celkom v pohode. Najhoršie je to, že je ovplyvňovaná mojím exmanželom, často prezentuje ako svoje názory to, čo si v podstate nemyslí... Preto sa jej na dôležité veci pýtam vtedy, keď ju ukladám spať. Keď je už v polospánku a už vlastne jej hlavička nevládze rozmýšľať, tak mi povie pravdu a to, ako veci naozaj cíti. Aj vďaka tomu viem, že má rada môjho snúbenca Martina. Dokonca mu občas aj povie tato. Potom sa zháči, že to vlastne nesmie. Lenže to je pre mňa znamenie toho, ako to naozaj ona cíti... Na druhej strane Martin je človek, ktorý ak prijal cudzie dieťa do svojho života, do istej miery sa musel obetovať a to je zase znamenie, že je to dobrý človek..."

Ešte pred pár rokmi vraj tvrdila, že svadba je zbytočná, teraz to vyzerá, že ju čaká už druhá... „Stále som bola proti svadbám. Vravela som si, že ak ľudia spolu bývajú, majú deti, tak je jedno, či majú na to papier alebo nie. Potom som si povedala, že veď svadba je fajn párty. Tak som sa vydala. No, párty sa vydarila, manželstvo až tak nie. Splnilo svoju úlohu, no už nebolo možné v ňom zotrvať. Mrzí ma, že ma obralo o schopnosť totálnej a bezvýhradnej dôvery voči druhej osobe." Exmanžel totiž spôsobil to, že už nedokáže veriť nikomu na sto percent...

"Dnes si uvedomujem, že často práve Martinovi nedôverujem a je to moja chyba. Lenže to ma naučilo manželstvo... Som rada, že som sa dokázala od toho odpútať, urobiť veľké rozhodnutie vo svojom živote. V predchádzajúcom období som napríklad mohla len spievať a hrať v našom spoločnom divadle, bolo mi odopierané hrať inde. Teraz som oveľa slobodnejšia ako herečka. Ale aj ako žena. Odkedy som sa rozviedla, mám v sebe väčší pocit sily a to je na nezaplatenie," dodala na záver.