Život trénera ho napĺňa a obohacuje, stále má ciele, po ktorých túži

Jeho krédom je, že za všetkým treba vidieť človeka. Šesťdesiatročný hokejový tréner Július Šupler ako hráč nijako mimoriadne nevynikal, ale ako tréner urobil v kariére niekoľko zápisov, ktoré budú navždy "svietiť" v histórii slovenského hokeja. Ono to tak

býva, že niekedy nevýrazní športovci sa vyšvihnú v kormidelníckej hierarchii veľmi vysoko. Majú proste na to danosti, predpoklady, gény. To je i jeho prípad. Aj priaznivci v Košiciach ho poznajú veľmi dobre, veď tu nielen hral, ale i trénoval. Nedávno sa vrátil do metropoly východu ako lodivod svetoznámeho klubu CSKA Moskva, s ktorým triumfoval na 4. ročníku medzinárodného turnaja Cassovia Hockey Cup.

K nášmu mestu mal vždy osobitý vzťah. Podobný aký má k rodnému Popradu. "Preto som už dávnejšie tvrdil, že aj Košice by si vedno so Slovanom iste zastali miesto aj v prestížnej Kontinentálnej hokejovej lige. O tom, aké postavenie má tento šport práve tu, som sa znovu presvedčil na tomto podujatí. Som nesmierne rád, že sme dostali pozvanie a mohli sme sa popasovať s náročnými súpermi. Krásna hala, skvelá atmosféra, perfektní diváci - to všetko umocnilo moje pozitívne dojmy. Veď je naozaj len málo podujatí v Európe, kde by prišlo toľko priaznivcov. Treba vyzdvihnúť prácu organizátorov a to, ako sa o všetkých účastníkov starali," nadchýnal sa J. Šupler.

V hokeji za východnými hranicami si urobil už dosiaľ perfektné meno. V Rige sa stal modlou, získal aj čestné občianstvo počas trojročného pôsobenia. Razí však zásadu, že človek sa má stále pohnúť dopredu, a preto po tomto období zvažoval ďalšie ponuky. Na stôl sa mu ich zosypalo niekoľko, mohol si vyberať. Rozhodol sa pre prestížny armádny klub CSKA z hlavného mesta Ruska. Kedysi to bola hlavná zásobáreň zbornej, trénoval tu legendárny Viktor Tichonov a plejádu jednotlivcov, ktorí obliekali tento dres, netreba ani pripomínať. Teraz sú ale iné časy, tento tím sústreďuje zväčša mladíkov. "Som rád, že môžem pracovať s takýmito tvorivými a vývojaschopnými borcami. Hoci ja by som to ani nenazval prácou. Pre mňa je to každodenná radosť a pripomína mi to éru v Dukle Trenčín, kde bola plejáda skvelých talentovaných chlapcov. Stačilo niečo povedať, nakresliť a oni to zrealizovali. Čosi podobné zažívam aj teraz."

Bývalý vynikajúci obranca Fetisov, ktorý má veľmi blízko k CSKA (je prezidentom klubu) a rovnako tak spomínaný Tichonov (čestný prezident) majú k Šuplerovi veľmi dobrý vzťah. Zámerom je dostať sa do play-off a k tomu majú pomôcť aj dvaja slovenskí legionári - Rastislav Staňa, košický odchovanec a vynikajúci brankár, ako aj útočník Tomáš Surový. Zaujímavé je, že v kádri je i Yan Stastny, syn Petra Šťastného, legendy slovenského hokeja. Vidno, že KHL má kozmopolitný charakter a prelínajú sa tu rôzne štýly.

To, že si parádne meno v súťaži urobil aj tento kormidelník, je dôkazom slovenskej prispôsobivosti a vynaliezavosti. J. Šupler sa už pred začiatkom súťaže tešil aj na zakomponovanie nového klubu HC LEV Poprad. Akurát na prahu nového ročníka ho však veľmi ranila tragédia tímu Jaroslavľa pri leteckom nešťastí. "Poznal som hráčov, veď som tu trénoval a veľmi ma ranil skon Paľa Demitru. Skvelého človeka, partiaka, osobnosti na ľade i mimo neho. Bude nám všetkým chýbať a ešte sa nejaký čas všetci z toho nešťastia budeme spamätávať. Tieň tohto nešťastia sa bude vznášať veľmi dlho nad súťažou, v ktorej sme. Život ide ďalej, ale zabudnúť sa nedá..."

Prierez kariéry východniara prezrádza, že s pukom a hokejkou preskákal toho veľmi veľa. "Boli chvíle radostné, ale i smutnejšie." Stal sa v istom slova zmysle priekopníkom, keď v roku 1996 kormidloval slovenskú reprezentáciu počas jej premiéry v A-kategórii majstrovstiev sveta vo Viedni. Lenže po skončení podujatia sa niektorým funkcionárom nepáčilo, ako sme dopadli a vykopli ho. "Boli nekritické očakávania, podaktorí si mysleli, že máme na medailu. Lenže prienik medzi elitu automaticky neznamenal, že máme vyárendované miesto na stupni víťazov."

Tí, ktorí ho oslavovali a nosili na pleciach, keď dva roky predtým postúpil s národiakom z céčka do béčka a potom aj do áčka, mu zrazu nevedeli prísť na meno. Možno prehnané očakávania pramenili z toho, že v roku 1994 sa dostal so zverencami na olympijský turnaj v Lillehammeri, kde sme prekvapili a obsadili 6. priečku. Možno sa neskôr trošku uzavrel, možno si postavil hlavu a chcel dokázať, že kritici sa mýlili. Vybral sa do sveta a v zámorí vo vysoko hodnotenej kanadskej juniorskej CHL ako asistent trénera získal cenený Memorial Cup.

V zbierke má J. Šupler množstvo titulov. Tie získal ako asistent Portlandu (klub WHL). Neskôr ako hlavný tréner so Slovanom Bratislava v sezóne 2002/2003 a s lotyšským tímom HK Riga 2000 v rokoch 2005 a 2006. Nemožno nespomenúť jeho prvé zlato v ére spoločnej československej ligy v sezóne 1991/1992 s Duklou Trenčín. Zaujímavé je, že po desiatich rokoch dostal znovu dôveru viesť slovenskú reprezentáciu. Najprv síce na MS 2007 Moskve prispel k 6. miestu, ale o rok neskôr sa v zámorí Slováci ledva zachránili v A-kategórii (13. miesto), a to bola Šuplerova druhá labutia pieseň. Nedávno, keď zväz vykopol Kanaďana Glena Hanlona, sa znovu spomínalo jeho meno ako jedného z kandidátov na uvoľnený post. "Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. Reprezentácii sa človek musí oddať celý a nemôže mať ďalší náročný záväzok. Ja som už mal podpísaný kontrakt s CSKA," naznačil zbytočnosť špekulácií a teórií. Nikdy však nepovedal, že by sa k štátnym farbám nevrátil. "Viesť národiak je pocta, priorita pre každého trénera," poznamenal skúsený chlapík nevysokého vzrastu, ktorý vie vždy "poblázniť" hráčov a vybičovať ich k maximu.

Potulky po svete využíval na to, aby sa učil. Hokeju venuje väčšinu dňa, študuje teóriu, metodiku, sleduje počínanie kolegov. "To sa stalo mojím krédom odvtedy, ako som sa rozhodol vydať na túto dráhu." Bolo to dávno, pred 32 rokmi, keď začínal ako asistent v Poprade a odvtedy prešiel mnohými štáciami. "Život trénera ma napĺňa, obohacuje, stále mám nejaké ciele, po ktorých túžim. Necítim sa unavený, opotrebovaný," konštatoval J. Šupler, ktorý ako hráč začínal v rodnom meste. Neskôr pôsobil v L. Mikuláši, Slovane a v rokoch 1972-1976 bol členom VSŽ Košice.

"Dokončil som tu aj vysokú školu, ekonómiu. Na Košice mám aj preto krásne spomienky. Navyše keď som v sezóne 1992-1993 viedol košický tím, zároveň som dostal dôveru trénovať aj novovzniknutú slovenskú reprezentáciu," prezradil ostrieľaný kouč, ktorý pôsobil s taktovkou aj na striedačkách Dinama Minsk, Lokomotivu Jaroslavľ. Vždy sa vyznačoval ako pracant, pedant, akoby jeho energia nemala dno. Ešte ako hráč ani napriek neskorým návratom zo zápasov vonku nemal výnimku a ráno už bol na pracovisku. Húževnatosť bola jeho doména a keď odkukal všakovaké finesy od majstrov trénerského fachu (spomína hlavne mená Laco Horský a Ján Starší), vedel, že pri hokeji chce zostať. Ale ako tréner.

Keď sa našinec ponorí do archívu košického hokeja, tak zistí, že na začiatku jeho účinkovania vo VSŽ sa jeho spoluhráčom stal aj Vincent Lukáč, ktorý prišiel z dorastu (ten neskôr začínal aj ako Šuplerov asistent, keď bol tréner). VSŽ počas jeho pôsobenia nehrali ako neskôr či teraz prvé husle, ale predsa stretol vynikajúcu partiu a skvelých spoluhráčov (Faith, Svitana, Brunclík, Kolláth, Onofrej, Holeček, I. Lukáč, Šterbák, Brtaň a mnohí ďalší). "Boli to pekné časy, ktoré mi veľa dali, mnohé zážitky a udalosti mi zostali v pamäti," tvrdí.

Zaujímavé je, že J. Šupler dirigoval HC Košice v poslednej federálnej sezóne (naši sa dostali do štvrťfinále, kde prehrali s Trečínom 0:3 na zápasy). Pod týmto koučom účinkovali takí hráči ako napríklad Dragan, Belas, Vorobel, Plavucha, Peter Zůbek, Pavel Zůbek, Varholík, Veselovský, Hecl, Žabka, Mižík, Droppa, Bartánus, Marcinko, Ilavský, Zambori, René Pucher, Leňďak, Valko, Piňďar, Rybovič. Paradoxné je, že onedlho sa začala úspešná éra košických farieb, ktorá vyvrcholila majstrovskými titulmi.

J. Šupler bol už vtedy inde, ale stále na tento klub nezabúdal. "Vždy som pozorne sledoval dianie v ňom, hráčov, veď niektorých som potom trénoval i v reprezentácii. Každý tréner, ktorý sa ocitne v nejakom prostredí, vytvorí si istý vzťah s klubom a jeho ľuďmi, fanúšikmi. Tak je to i u mňa a som rád, že aj na sklonku leta som mal možnosť zase sa vrátiť tam, kde som dosť toho prežil. Hoci teraz v inej pozícii - ako lodivod súpera."