Kino = útulná malá miestnosť s drevenými stoličkami, ošúchaným plátnom, starým premietačom a vôňou celuloidu. Multiplex = obrovské, klimatizované sály, s pohodlným sedením, bez zápachu a pravej kino-atmosféry. Dva odlišné svety, ktoré majú predsa len čosi spoločné. Aj v Košiciach.

KOŠICE. Slovan, Partizán, Dukla, Tatra. Vŕzgajúce stoličky, kinožurnály a prvé rande s Belmondom, Lorenovou a Redfordom. Staršia generácia vie, o čom je reč. Vo februári sa v Tabačke diskutovalo na tému „Ako ďalej, Košice?“

Jedna z prítomných senioriek položila otázku Richardovi Rašimu (Smer–SD), Františkovi Knapíkovi (KDH) a Marekovi Vargovčákovi (SDKÚ–DS) ohľadom rekonštrukcie kamenných kín.

Odpoveď, bohužiaľ, vyznela rozpačito, údajne bolo potrebné nájsť investora. O niekoľko týždňov neskôr vznikol filmový klub Biograf. Bez finančnej podpory a z číreho nadšenia.

Biograf nie je Cinefil

Biograf nie je možné spájať s legendárnym Cinefilom. Chýba mu bar, má menšiu sálu a zatiaľ nie je taký známy. Rovnako nemôže byť považovaný iba za „kino nezávislého diváka“. Týmto titulom sa nemôže pochváliť ani Impulz. Na druhej strane, Biograf má v tomto smere jasne navrch.

„Sálu sme hľadali veľmi dlho, uvažovali sme aj nad Úsmevom. V podstate nám to bolo jedno, ktorú by sme získali, no chceli sme ju mať v centre. A tam je len Tatra, momentálne kompletne rozobraná, do ktorej by bolo treba mnoho investovať“, uvádza Ľuboš Bišto, jeden zo zakladateľov Biografu.

Ten zároveň vidí aj nedostatky kina. „V Biografe by sme chceli 100 miest a k tomu potrebujeme aj digitalizovať. No a na to nemáme, pretože teraz si všetko platíme sami. Kedysi Cinefil finančne zastrešovali dominikáni,” hovorí na margo súčasnej situácie.

Komplex multiplex

Multikino je budované na podobnom princípe ako obchodné centrum. V jeho priestoroch nájdete okrem občerstvenia aj bar, takže na odbyt nejdú len pukance, ale i káva či miešané drinky.

V multiplexe sa nikto na seba nemusí tlačiť, ľudia sú od seba dôkladne izolovaní a do bodky napĺňajú modernú teóriu o zosilnenej individualizácii každého jedinca.

V multiplexe sa vám nemôže stať, že v prípade omeškania neuvidíte nič. Filmy tam chodia ako na bežiacom páse.

„Pred filmom ešte bežia reklamy, takže diváci majú čas. V prípade dlhšieho meškania to musíme riešiť individuálne. Buď si film pozrú, alebo pôjdu do inej sály, kde si však musia kúpiť lístky,“ uvádza brigádnik Cinemaxu v pokladni.

Prídu? Neprídu?

Návštevnosť v každom kine je zrejme jediný faktor, ktorý sa odhadnúť nedá. V Cinemaxe sme si zobrali na mušku jeden z najväčších tohtoročných trhákov Piráti z Karibiku 4.

„V porovnaní s bežnou návštevnosťou sme na ich predpremiéru vypredali 90 - 95 % našej najväčšej digitálnej sály“, tvrdí prevádzkovateľ Cinemaxu Ondrej Naď. „Niektorí diváci si žiadali Pirátov v klasickom formáte, no túto záležitosť nám určuje distribučná firma,“ oboznamuje.

Návštevnosť Cinemaxu sa vzťahuje na charakter jednotlivých dní, ľudia vo väčšine prípadov využívajú pondelkové a utorkové zľavy.

V súvislosti s ročnými obdobiami sú viac navštevované chladnejšie mesiace, tu však platí, že veľké kasové trháky bývajú premietané hlavne v lete. Tam už je návštevnosť vysoká, aj keď sú trebárs horúčavy.

Podobne vidia situáciu v Biografe. „V chladnejších mesiacoch príde do kina viac ľudí, v teplejších počet záujemcov klesá, no ani to nie je pravidlom,“ konštatuje prevádzkovateľ a dramaturg kina Martin Kováčik.

Pokladník Biografu má na situáciu podobný názor. „Niekedy sa nám podarí prilákať množstvo divákov, inokedy ani nepremietame. Keď sme otvárali kino, sála bola natrieskaná. Plno sme mali aj pri Občianskom preukaze či Nesvadbove,“ prezrádza.

V Biografe nie je rozhodujúcim faktorom popularita filmov. „Na Siedmich samurajov sme zaznamenali relatívne vysoký počet divákov, pritom ide o trojhodinovú japonskú snímku z roku 1952,“ tvrdí Kováčik.

Dramaturgia Biografu je preto postavená dômyselne - festivaly, divácka volenka, kultové filmy. „Filmy, ktoré sú navštevované v hojnejšom počte, nám finančne vyrovnávajú tituly s desiatimi divákmi,“ prezrádza ďalej dramaturg.

Cestu si okrem skalných nachádzajú aj noví priaznivci. „Na jeden z posledných filmov Woodyho Allena sa prišli pozrieť aj ľudia, ktorých som tu v živote nevidel,“ uvádza dramaturg.

„Tak pánové, platit...“

Vo všetkých multikinách sú ceny stanovené rovnako. Pri 2D filmoch ide o päť eur, u 3D cena stúpa na sedem. U trojrozmerných sú náklady na prevádzku kina vyššie, čo sa odzrkadľuje v cenníku.

„Nejde totiž len o atraktivitu a požiadavky diváka, ktorý chce 3D technológiu, ale kino musí skutočne vynaložiť viac prostriedkov na okuliare a digitálne prístroje,“ hovorí Ondrej Naď.

V Biografe treba zaplatiť 2,50 eura, s preukazom iba 1,80.

Málokto však chodí do kina sám. Platí to aj pre 26-ročného Michala Schurgera z Medzeva, ktorý navštevuje Cinemax s priateľkou.

„Keď si to človek zhrnie, za lístky zaplatí 14 eur, čiže v starej mene viac než 400 korún. Keby sme mali koruny, určite by si ľudia rozmysleli dať za vstupné takú sumu“, myslí si. Preto museli kiná (vrátane Biografu) vymyslieť akcie.

„Mám pocit, že v utorok je v Cinemaxe najviac ľudí. Využívajú to, že dostanú dva lístky za cenu jedného. Aj mne to takto vyhovuje“, rozpráva Michal.

Dôvodov návštev kina je však oveľa viac, o čom svedčí prípad ďalšieho mládenca Milana. „Zaplatil by som aj 20 eur, máme s priateľkou výročie a vychádza to na piatok. Tam už si človek nevyberie,“ opisuje.

Mali svoje čaro

Jeden z pravidelných návštevníkov Biografu, ktorý už má po štyridsiatke, má na situáciu v meste jasný názor.

„V roku 2001 som prvýkrát navštívil multiplexové kino v Prahe. Neskôr zriadili podobný komplex v Košiciach, no v tom som nikdy nebol. Praha mi stačila, tie priestory, rozhádzané pukance, umelina, to všetko je nevkusné. To už ani nie je kino“, tvrdí Juraj z Košíc.

Kino navštevujú aj stredoškoláci, hľadajúci kvalitný zážitok.

„V multiplexe som ešte nebol, ani po tom netúžim. Kamenným priestorom sa nič nevyrovná. Aj v Impulze sem-tam čosi nekomerčné zahrajú, no Biograf je ideálny,“ rozpráva Ivan z partie mládežníkov.

Výhody majú aj multikiná. Ľudí do nich ťahá moderna, s ktorou je spojené pohodlie a návyk na niečo, čo im bolo kedysi odopierané.

„Staré kiná? Tam, kde mal sused kolená na mojich ušiach a tlačili sme sa ako v konzerve? Nie, tak tie mi nechýbajú“, ironicky sa vyjadruje pani Eva, ktorá ide do Cinemaxu s dcérou. „No, za pohodlie sa platí. Ale nás tých 5–7 eur nezabije, chodíme sem len na požiadanie dcérky a tá nás žiada len trikrát za rok,“ usmieva sa jej manžel a nostalgicky dodáva: „Na druhej strane, lístky boli vtedy lacnejšie. A keď sme pri tom, staré kiná mali svoje čaro.“

Úsmev a Impulz

Na Kasárenskom námestí nájdete poslednú funkčnú baštu tzv. kino–socializmu. Budovu, kde sídlia dve kiná. V Úsmeve ponúkajú známe trháky, v Impulze jeden film po celý mesiac. Budovu prevádzkuje spoločnosť Tatrafilm, ktorú v Košiciach zastupuje Mária Pichnarčíková. Tatrafilm vlastní aj kino City Cinemas v OC Galéria.

„V súčasnosti ani jedno zo 140 slovenských kamenných kín nevykazuje zisk, keďže pri filmovom umení v kamenných kinách to nie je o peniazoch a zisku, ale o šírení filmovej kultúry, ktorej miesto je nezastupiteľné,“ prezrádza M. Pichnarčíková.

Prevádzka budovy stojí spoločnosť nemalé financie.

„Po roku 2012 zrejme budú premiérové filmy na 35 mm formáte iba u niektorých filmových titulov (väčšina filmov bude iba v 2D a 3D) a pokiaľ nebudú kamenné kiná zdigitalizované, budú musieť kvôli nedostatku filmových titulov zaniknúť.“

Zatiaľ sa však Tatrafilm nevzdáva. „Kamenné kino prevádzkujeme ako alternatívu pre divákov, ktorých nostalgia je spájaná s týmto kultúrnym stánkom, aj ako možnosť pre divákov zhliadnuť film za podstatne nižšie vstupné, čo oceňujú najmä rodičia s deťmi i menej solventní milovníci filmového umenia.“

Obmedziť premietanie len na určité dni M. Pichnarčíková odmieta. „Úsmev má svoju stálu klientelu a preto sa zatiaľ so zmenami hracích dní neuvažuje.“

Po otvorení City Cinemas spoločnosť zrealizovala medzi Košičanmi anketu, na základe ktorej sa rozhodla kino prevádzkovať naďalej.

Zlatý stred

Všetky uvedené fakty zmierňuje teória zlatého stredu. V Cinemaxe existuje aj tzv. Artmax, premietajúci umelecky náročnejšie filmy. Sála je menšia než v tradičnom multiplexe, no atmosféra rovnaká.

Biograf si tiež nekladie obmedzenia. „Premietame aj filmy, ktoré sú pre divákov prístupnejšie, nemusí ísť vyslovene o neznáme tituly“, tvrdí Kováčik.

Poslanec mestského zastupiteľstva Otto Brixi (Smer-SD) sa domnieva, či nie je vhodnejšie zaoberať sa otázkou jedného “nemainstreamového” kina s pestrou ponukou filmov a dokumentov.

“Viem si predstaviť, že takéto zariadenie by mohlo po rekonštrukcii fungovať v Kulturparku”, uvádza jednu z možných eventualít. “Do úvahy pripadá aj podpora Biografu ako už fungujúceho zariadenia, avšak forma a možnosti podpory musia vzísť z iniciatívy jeho predstaviteľov. Ja osobne sa s nimi stretnem kedykoľvek a rád,” prezrádza poslanec.

Snaha mať v Košiciach také kino, ako ho definuje úvodná časť článku, je znovu problematickou hlavne po finančnej stránke. Otvorenou zostáva možnosť zriadenia kina rekonštrukciou amfiteátra alebo Kulturparku, no kameň úrazu budú určite predstavovať kompetenčné spory a financie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári